Piešťanský expres v pelotóne víťazí aj s umelou nohou

Denník Pravda uverejňuje seriál Úspešní Slováci. Nasledujúci príbeh je o piešťanskom rodákovi Jozefovi Metelkovi. Keď si sadne na bicykel, mení sa na rýchlik. Nebolo by to až také zvláštne, keby v roku 2009 neprišiel pre dopravnú nehodu o časť ľavej nohy.

27.02.2016 08:00
Jozef Metelka, paracyklista, cyklista Foto:
Umelé nohy sú podľa Metelku ako topánky, po ošúchaní ich treba vymeniť.
debata

Slovenský cyklista Jozef Metelka (29) napriek svojmu hendikepu vraví, že nohy má dve. Rozdiel je len v tom, že jedna z nich je karbón-titánová. Metelka bicykluje súťažne asi dva roky. Paradoxne, po úraze najskôr začínal s takzvanými elite súťažami, kde jazdia zdraví cyklisti. „Hneď v prvej serióznej sezóne som mal veľmi dobré úspechy. Skončil som 21. v Lincoln Grand Prix, čo sú nesmierne ťažké preteky.“ Štartovalo tam asi 250 cyklistov, preteky dokončilo len 30 z nich. Metelka tak s jednou umelou nohou porazil aj zdravých súperov. „Parasúťaže som pridal až po tom, čo som už veľmi dobre jazdil v elite.“

Hneď v prvej serióznej sezóne som mal veľmi dobré úspechy. Skončil som 21. v Lincoln Grand Prix, čo sú nesmierne ťažké preteky.

V kategórii elite sú cyklisti ako on skôr raritou. „Ani v tých zahraničných som zatiaľ nenatrafil na nikoho s karbónovou nohou. Tam nikoho netrápi váš hendikep. Treba podať výkon,“ hovorí Metelka. Paracyklistov, ktorí by sa mohli rovnať elitným pretekárom, je len hŕstka. Úroveň týchto súťaží je veľmi vysoká, a to si vyžaduje veľmi náročnú prípravu. Každé umiestnenie je podľa Metelku vydreté. „Trénujem ako zdraví profesionálni cyklisti, možno aj tvrdšie.“ Metelka žije a trénuje viac v Anglicku. V súčasnosti je v Španielsku, kde opäť trávi hodiny na dvojkolesovom tátošovi. Pripravuje sa na para majstrovstvá sveta v dráhovej cyklistike v Taliansku, kde bude obhajovať svoj dvojnásobný titul svetového šampióna v stíhacích pretekoch na štyri kilometre. V Španielsku má všeobecnú prípravu. Po návrate do Anglicka bude pokračovať v oveľa špecifickejšom tréningu.

V septembri ho čaká paralympiáda v brazílskom Riu de Janeiro. Na druhom kontinente sa má ukázať, kam sa bude jeho športová kariéra uberať ďalej. „Šport ma musí vedieť aj uživiť,“ hovorí mladý cyklista. V krvi ho má už odmalička. Lyže mu pripli rodičia na trojročné nôžky. Láska k lyžovaniu mu zostala dodnes, no cyklistika ju dočasne odsunula bokom.

Na mŕtvom bode je zatiaľ medzinárodný kurz lyžiarskeho inštruktora. K dokončeniu tretieho levelu mu chýbajú dve skúšky. „Na lyžiach som nestál tri roky a veľmi mi to chýba,“ hovorí Metelka. Náznak ľútosti, ktorý zaznie v jeho hlase, hneď zmizne. Mladý pretekár vie, čo chce od života a že pre to treba niečo obetovať. Cieľavedomosť ho po gymnáziu dostala do Oxfordu a v roku 2009 mu po nehode pomohla znovu naštartovať život.

Do Oxfordu odišiel študovať. Po maturite bola jeho voľba jasná, slovenské vysoké školy preňho neboli zaujímavé. Dokonca si nepozrel ani ich ponuku. „Keď niekomu poviete, že ste študovali na Oxfordskej univerzite, hneď vie, o čo ide. Má to cveng a prestíž,“ vysvetľuje Metelka. Priznáva, že ho čiastočne inšpirovali kamaráti, ktorí takisto odišli študovať do Anglicka. „Na Slovensku mi nevyhovuje šablónový systém. Ak sa doň nezmestíte, tak, bohužiaľ,“ dodáva slovenský cyklista.

Do školy však nenastúpil hneď. Najskôr si tu založil vlastnú firmu. Venoval sa tenisu a trénerstvu. Až potom prišla na rad škola, ktorú si z veľkej časti financoval sám. V tenise videl Metelka svoju budúcnosť až do osudnej nehody v marci. Zrážka s autom, ktoré nedalo prednosť jeho motorke, rozbehnutý život zmenila. „Ako športovec viem padať, no už vtedy som cítil, že niečo nie je v poriadku,“ hovorí Metelka.

Jozef Metelka (vpravo) triumfoval na Zlatom... Foto: ARCHÍV J. METELKU
Jozef Metelka, Peter Privara, Peter Sagan Jozef Metelka (vpravo) triumfoval na Zlatom pedáli 2015 medzi paracyklistami. Spolu s ním je v strede prezident Slovenského zväzu cyklistiky Peter Privara a najlepší slovenský cyklista Peter Sagan.

Prvé dni? Skok do tmy

Po pár dňoch v nemocnici mu oznámili, že ľavú nohu treba tesne pod kolenom amputovať. „Mal som okolo seba tím špecialistov, ktorí mi jednoznačne povedali, že dnes je technológia na takej úrovni, že môžem robiť všetko, čo chcem. Zobral som ich za slovo. Všetky športy, ktoré som robil pred úrazom, robím aj teraz. Dá sa povedať, že takmer na takej istej úrovni, ak nie na vyššej.“ Nepopiera, že prvých pár dní bolo ťažkých. „Bol to taký skok do tmy. Predsa len, nestáva sa to každý deň,“ opisuje. Pozeral sa však do budúcnosti. Šport bol jeho život a rozhodol sa v ňom pokračovať.

„Po pár dňoch som zobral barly a išiel som sa prechádzať. Sestričky mi hovorili, že som šibnutý a mám ešte ležať v posteli,“ smeje sa Metelka. Najdôležitejšie je, aby sa človek začal čo najrýchlejšie hýbať. Dnes vníma nehodu ako malý zvrat v línii života. „Bežím, zakopnem, padnem, postavím sa a bežím ďalej," opisuje rodák z Piešťan. Na motorku nezanevrel, dokonca na ňu pár mesiacov po nehode nasadol opäť. S kamarátom sme počas letných prázdnin prešli osemtisíc míľ po Európe,“ rozpráva. V decembri už stál na lyžiach a brázdil Alpy. Postupne dokončil aj školu.

Dnes má Metelka 10 až 12 náhradných nôh, ktoré používa podľa toho, na akú činnosť ich potrebuje. „Jedna je univerzálna, s ktorou môžem ísť aj do vody. Je to taký „švajčiarsky nožík“. Ďalšie mám na cestnú cyklistiku, horskú cyklistiku, lyžovanie či korčuľovanie.“ Niektoré má po dve, keby ho jedna zradila.

Ako prvý otestoval bionickú nohu

Na cesty si však nebalí celú kolekciu. „To by bolo bláznovstvo, brať ich všetky. To by som potreboval ďalšie ruky,“ hovorí so smiechom. Do Španielska si vzal napríklad dve, „švajčiarsky nožík“ a cestnú. Vo svojej zbierke má aj bionickú nohu, ktorú získal ako prvý v Európe od americkej firmy BiOM. Vyvíjala ju šesť rokov a slovenského športovca si vybrala ako najlepšieho kandidáta na jej testovanie a reprezentáciu.

Jozef Metelka. Foto: ARCHÍV J. METELKU
Jozef Metelka, cyklista, bicykel, paracyklistika Jozef Metelka.

Bionická noha sa od ostatných líši. „Je vyrobená aj z hliníka, pretože sú v nej zabudované elektromotory a rôzne snímače. Má členok, ktorý sa dokáže hýbať ako normálny. Dokáže zosnímať prostredie, teda materiál pod ním a vytvára energiu, ktorá je potrebná, aby sa človek hýbal absolútne prirodzene," opisuje športovec. Perfektne funguje napríklad do schodov.

S umelou nohou sa človek musí naučiť pracovať, ale od prirodzenej chôdze to podľa Metelku ďaleko nemá. „Na 97 percent je to rovnaké ako s normálnou nohou, ale tie zostávajúce tri percentá dokážu urobiť veľmi veľa,“ pokúša sa vysvetliť pocity. Prirovnáva to k začiatkom behania. „Ak človek nikdy nebehal, tak výkonnostne napreduje spočiatku veľmi rýchlo. To je tých 97 percent. Pri zvyšných troch percentách musí chcieť spolupracovať s technológiou a vnímať samého seba. Potom, keď sa to človeku zdá prirodzené a je s ňou zžitý, je to takmer to isté,“ opisuje Metelka.

Odchýlka je tam však vždy. „Zatiaľ nie sme technologicky vyvinutí tak, aby sme z dostupných materiálov vedeli urobiť presnú kópiu nohy a nahradiť jej funkciu,“ hovorí Piešťanec. Nahradiť nervové spojenie ešte nikto nedokázal. Dnes by už preňho nebol problém ani tenis na trénerskej úrovni. „Momentálne pracujem na jednom systéme, ktorý nerobí problém ani z tohto športu. Nedávno som si zahral tenis s mladším bratom a bol som prekvapený. Keby som sa tomu venoval, do veľkej miery by som vedel odstrániť problém s pružnosťou a svižnosťou,“ približuje Metelka. Cestu k tenisu preto nadobro neuzatvára.

Tak ako každý predmet, aj umelá noha má svoju životnosť. „Na cestnú cyklistiku som mal dve na jeden rok. Keď veľa lyžujem, noha mi vydrží jeden a pol maximálne dve sezóny. Nohu na chodenie používam asi tri roky,“ vyratúva slovenský reprezentant. Každá z nich musí byť vyrobená na mieru. Živá noha sa totiž mení, rastie či skôr mohutnie. Karbón-titánových pomocníkov mu vyrábajú v Anglicku. Je to logické, keďže tu žije od svojich študentských čias a od úrazu je v kontakte so špecialistami na výrobu protéz z PACE rehabilitation.

Napriek hendikepu miluje adrenalínovú... Foto: ARCHÍV J. METELKU
Jozef Metelka, adrenalínová cyklistika, paracykilstika Napriek hendikepu miluje adrenalínovú cyklistiku v horách.

Srdcovka sú hory

Ako to vyzerá, keď mu náhradná noha dosluhuje a potrebuje novú? „Najskôr vytvoríme nohu zo špeciálneho plastu, ktorý sa dá formovať. Skúšam ju, jazdím s ňou, prípadne ju aj sám upravím. Keď som so všetkým spokojný, najmä s tým, ako sa cítim, prejdeme do ďalšej fázy. Vo veternom tuneli nastáva sochárska práca podľa čísiel. Noha sa tu vymodeluje tak, aby bola čo najviac aerodynamická. Keď sme s tvarom spokojní, chlapci ju zoberú do dielne a natiahnu na ňu niekoľko vrstiev karbónu,“ opisuje Metelka.

Celý proces trvá asi tri mesiace. Keďže vedia, čo robí, snažia sa mu vyjsť vždy v ústrety. Náklady na jednu nohu pre cestnú cyklistiku sa pohybujú okolo šesťtisíc libier. S testovacou nohou absolvuje aj celý tréning v Španielsku „Zaťažujem ju rovnako ako počas pretekov, možno aj viac.“ Nohu prirovnáva cyklista k topánke. Ak nesedí ako uliata už v obchode, neskôr to dopadne zle. Pri používaní umelej nohy sa niekedy vyskytnú aj otlaky. „Najhoršie je, keď sa to stane v najhorší čas na najhoršom mieste. To si človek naozaj nevyberie.“

Keď oddychuje, športu sa nevzdáva. Bicykel neodkladá, len ho vymení za horský. „Horská cyklistika je moja srdcovka. Je to všetko spojené s tým, že sa veľmi dobre cítim v horách. Keď mám chvíľku čas a som napríklad v Piešťanoch, vyberiem sa na kopec Ahoj. Je tam menšie zjazdové stredisko s vlekom a tam si vyskúšam, či som to nezabudol,“ rozpráva Metelka.

Do rodného mesta sa vracia štyri- až päťkrát za rok. Samozrejme, bicykel nesmie chýbať. „S tatinom máme občas škriepky, že mu zavadzia," smeje sa. Jeho vysnívanou krajinou je Švajčiarsko. „Ani Tatry by možno neboli na zahodenie. Veľa som však cestoval a na Slovensku mi prekážajú niektoré maniere.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #cyklista #Úspešní Slováci #Jozef Metelka #paracyklistika