Jazyková exkurzia po Slovensku: Čo mi to tu vyprávaš?

V iných častiach Slovenska aj hvaríš, hutoríš alebo rečuješ. Hoci sa dnes veľmi často skloňuje problém nadávania a vytrácania kultúry z nášho prejavu, na druhej strane, máme bardzo alebo aj hovadsky veľké kultúrne bohatstvo v slovenských nárečiach.

, 25.02.2016 13:30
debata (70)

Mnohé z nich sú zachované a stále bežne používané. Urobme si malú exkurziu a prejdime sa smerom od východu na západ našej krajiny.

Vyrážame z oblasti Šariša a pravdepodobne budeme musieť najskôr nájsť pudiľár, v ktorom budú nejaké fuky, aby sme ich mohli keľtovať za lístok na vlak. V ňom si sadneme do nejakej fiľky. Ešte predtým sa však musíme rozlúčiť s tými, ktorých na vychodze nechávame. Napríklad s manželkou môže rozlúčka vyzerať aj takto: „Ta co, ženo, zrobime sebe šumny vikend?“ „Ta ne?“ „Ta dobre, uvidzime še v pondzelek!“

Prechádzame cez Gemer, kde je úplne kopno, ale, naopak, na hornej Nitre nás prekvapí sňah. Ešte predtým, vo Zvolene, sa občerstvíme grísikom, ktorý v iných častiach Slovenska najčastejšie nazývajú krupicovou kašou. Ale pod týmto názvom by sme ho našli aj na Orave, keby sme pokračovali smerom na sever. Tam sa však nechystáme, lebo na Oravu prišla taká zima, že už aj sekmani odleteli do teplých krajín.

Radšej poďme na juh a možno pri prestupovaní a kupovaní lístkov na ďalší vlak začujeme aj vety ako: „Prosím jeden sem-tam lístok,“ alebo: „Do Dunajskej Stredy jeden neplatný.“ Skúsený predavač sa vynájde, prvému zákazníkovi podá jeden spiatočný a druhého sa opýta: „Ten bezplatný myslíte?“

My včul pokračujeme do Trnavy, kde po stanici porád chodzí strašne moc ludzí a ledva nájdeme dzeda, ktorý nás tam čaká. Chvíľu uňho pobudneme, aby sme nasali atmosféru kraja, napríklad si vypočuli mnaukanie trnavských mačiek, a napokon nasadneme na vlak do našej cieľovej štácie. V Mauackách je zábava. Záhoráci sú totiž veľmi bezprostrední a vtipní ludé, hoci vtipy, ktoré o nich kolujú, z nich väčšinou robia cibazólov. Napríklad existujú rôzne polemiky o tom, ako Záhorie vzniklo. Jedni hovoria, že Rimania tam prišli na somároch a odišli peši. Podľa iných tam spadlo lietadlo. Tí, čo padli na nohy, odišli, a tí, čo na hlavu, ostali.

To však už asi bude len všeobecne aplikovateľná zlomyseľnosť, pretože keď som prvýkrát počula príbeh o páde lietadla, hovoril o východniaroch.

Ozaj, k tým nadávkam… Vôbec nemusia spôsobovať vytrácanie kultúry z jazyka. No nemajú slová, ako ogrgeľ, trpák, chujác či matrtaj obrovskú kultúrnu hodnotu?

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenský jazyk #nárečia
Flowers