Je to jedinečná výzva pre extrémnych bežcov do schodov. Vybehnúť v noci na jednu z najznámejších veží na svete, osvetlenú Eiffelovu vežu. Spolu 1665 schodov a 280 výškových metrov. Preteky, ktoré sa zopakovali zatiaľ po druhý raz v histórii. Medzi asi 100 bežcami, ktorých vyberala komisia, bol aj Slovák Tomáš Čelko. Symbol Paríža zdolal za 8 minút a 33 sekúnd a skončil na piatom mieste. Je spokojný, pretože prestížne preteky absolvoval chorý a do poslednej chvíle zvažoval, či sa na to vôbec dá. „Vôbec som nevedel, čo od toho môžem v chorobe čakať, aj keď to napokon dopadlo super a bol som piaty. Hoci som bol o trochu pomalší ako pred rokom (8 min. 29 s., skončil na 7. mieste, pozn. redakcie),“ hovorí 32-ročný Žilinčan. Ako prvý vybehol parížsku dominantu Poliak Piotr Lobodzinski (7 min. 48 s.), ktorý je aktuálnou jednotkou svetového rebríčka Towerrunning.
Keď si pozrieme stránku Svetovej asociácie v behu do schodov (Towerrunning World Association), Tomášovo meno sa spomína pri mnohých pretekoch. Slovák je zväčša na popredných miestach. Vybehol si už na niekoľko mrakodrapov v Európe i vo svete. Bežal na známy Empire State Building v New Yorku, obsadil tretie miesto. Vlani zvíťazil, keď vybehol 52 poschodí hotela v španielskom Benidorme. Minulý rok skončil na majstrovstvách Ázie a Oceánie v Číne strieborný.
Dobré umiestnenie si vybehal aj v apríli, na severe Talianska. Spolu s ďalším Slovákom Štefanom Štefinom skončili v prvej tridsiatke. Tomáš bol pätnásty. Preteky označil ako jedny z najťažších. Beží sa popri elektrárenskom potrubí prečerpávacej elektrárne, pričom tam nie je žiadne zábradlie na pomoc rúk. „Valtellina Vertical tube race – presná vzdialenosť behu bola 1000 metrov a prevýšenie 500 metrov. Počet schodov 2700. Nepríjemné počasie, slabých 14 stupňov a hustý dážď v cieli s hmlou neodradil takmer 500 bežcov,“ zhrnie Čelko.
Tento rok už absolvovali so Štefinom aj majstrovstvá Európy vo Varšave, kde skončil Tomáš Čelko piaty, Štefan Štefina sa umiestnil pred ním na štvrtej priečke. Celkovo Slovensko reprezentovalo sedem pretekárov. Čelko však hovorí, že mu preteky príliš nevyšli a nebol spokojný. Po vlaňajšom zranení mal menej času na prípravu a navyše stratil cenné sekundy pri páde. „Na šprinte som spadol. Namiesto toho, aby som ten šprint vyhral, pretože tieto krátke vzdialenosti mi idú lepšie. Bol som sklamaný, ale aj o tom je šport,“ hovorí. Sklamaný však určite nebol v januári, keď sa uskutočnil jeden z prvých pretekov Svetového pohára v Taliansku na Torre Latina neďaleko Ríma. Tomáš Čelko vyhral a vežu vysokú 127 metrov so 727 schodmi a 38 poschodiami zdolal za 3 minúty a 17 sekúnd, čím vytvoril nový traťový rekord.
Schody zdoláva už desať rokov
Tomáš Čelko je atlét, v minulosti reprezentoval Slovensko v behu na 400 metrov cez prekážky. Zdolávanie vertikálnych rekordov ho zlákalo pred desiatimi rokmi, keď v Olomouci študoval rekreológiu na vysokej škole. Na beh do schodov ho navnadila atraktívna výhra – Porsche. „Preteky som aj vyhral, ale nie auto. To som si mohol len požičať na víkend,“ spomína. Bola to však štartovacia čiara. S kamarátom Pavlom Holecom začali spolu chodiť na ďalšie preteky, do Rakúska, do Talianska, zapojili sa do pretekov Svetového pohára. A darilo sa im, vyhrávali popredné miesta.
V roku 2010 sa dostal do New Yorku na jeden z najznámejších a najstarších pretekov v behu do schodov. Preteky v budúcom roku oslávia štyridsiatku. „Cestu na preteky do New Yorku som vyhral na súťaži v Česku,“ spomína. Spolu 280 štartujúcich malo pred sebou 1576 schodov v 86 poschodiach mrakodrapu Empire State Building. Tomáš s časom 11 minút a 56 sekúnd skončil siedmy a svoju vekovú kategóriu (do 30 rokov) vyhral. Aj keď mal počas pretekov asi v ich polovici veľkú krízu, počas ktorej myslel, že končí. Boj nad sebou samým však napokon vyhral a odmenou mu bolo skvelé umiestnenie. Odvtedy ešte v New Yorku bežal párkrát a postupne sa zlepšoval, časovo aj v umiestnení. Napríklad pred dvomi rokmi newyorský mrakodrap vybehol s časom 11 minút a 5 sekúnd tretí. Na rozdiel napríklad od pretekov v behu na Eiffelovu vežu, kde súťažiaci štartujú minútu po sebe, v New Yorku je hromadný štart. Čiže obrovská tlačenica, boj o najlepšie miesta, vzájomné strkanie a niekoľko ďalších nepríjemných tlačeníc pri obiehaní už priamo na schodoch. A ako dlho chce Tomáš ešte zdolávať výškové limity? „Kým bude šanca, že budem vyhrávať a nebudem stratový, a kým budem vládať trénovať, tak na preteky budem chodiť,“ hovorí Tomáš Čelko. Pretože nechce, aby tréningy či preteky bez úspechu boli zbytočnou stratou času, ktorý mohol prežiť s tými, na ktorých mu záleží a s ktorými chce byť, a to je jeho rodinka, manželka so 4-ročným synčekom Gregorom.
Tréningy: paneláky a nabehané kilometre
Žiadny športový úspech nie je bez driny. Pravidelné tréningy musia byť súčasťou života. Tomáš behá v podstate všade, v parkoch, v kopcoch, v panelákoch, v rôznych budovách, aj po vonkajších schodoch. „Beriem v úvodzovkách čokoľvek, čo sa dá behať,“ pousmeje sa. Kým žil v Olomouci, tam si mohol kedykoľvek vybehnúť 20-poschodovú budovu. „Bola verejne prístupná, tam sa dalo chodiť každý deň,“ spomína. Teraz žije aj s rodinou v Rakúsku, na dedine pri jazere Attersee, pri Salzburgu. „Najviac schodov je u mňa doma z pivnice,“ hovorí, a tak si výškové kilometre vynahrádza v kopcoch, ktorými je jeho nové bydlisko obklopené. Trénuje aj dva razy do dňa, ráno a po práci. Jeden deň v týždni si necháva voľný, inak denne sa snaží zabehnúť dohromady v oboch fázach tréningu až 20 km, občas sa podarí aj viac.
Do Rakúska odišiel tento rok, jeho manželka je lekárka a dostala tam pracovnú ponuku. Po čase si prácu našiel aj Tomáš, najprv ako tréner vo fitnescentre a od apríla robí marketingového manažéra pre športovú spoločnosť.
Pred Tomášom je aj túto sezónu ešte niekoľko výziev. Napríklad na jeseň by chcel vybehnúť asi 70 poschodí v budove v Singapure. „Síce to nie je najvyššia budova, ale preteky budú náročné najmä kvôli vlhkosti,“ hovorí. Najbližšie sa pripravuje na trojpreteky Viedeň – Brno – Bratislava, ktoré budú 17. až 19. júna a ktoré sa konajú pod hlavičkou Towerrunning World Association. „Tri dni, tri mestá a súťažiaci musia odbehnúť všetky tri preteky, aby boli hodnotení,“ približuje. V Bratislave budú pretekári bežať na bratislavské Ufo na Moste SNP, kde Čelko uplynulé tri roky zvíťazil. Preteky sú súčasťou Česko Slovenského pohára v behu do schodov – finále je v Žiline na Behu do neba. Okrem toho sa tiež pripravuje na extrémne bežecké preteky RedBull 400, kde sa beží v protismere až na vrchol skokanského mostíka.
Okrem samotnej účasti sa Tomáš Čelko venuje aj organizácii pretekov v behu do schodov. Je spoluorganizátor blížiacich sa spomínaných trojpretekov a v rodnej Žiline organizuje Beh do neba, čo sú majstrovstvá Slovenska v behu do schodov. Zároveň organizuje aj Žilinský mestský polmaratón.
Tomáš považuje beh do schodov za modernú športovú disciplínu a hoci zatiaľ ho verejnosť vníma skôr ako netradičný šport, atrakciu či exhibíciu, má podľa neho svoju budúcnosť a možno, že práve vzniká jeho tradícia aj na Slovensku. „Myslím si, že o nejakých 5–6 rokov môže mať štatút ,normálneho‘ športu,“ mieni. Okrem Svetovej asociácie v behu do schodov (Towerrunning World Association), existuje aj množstvo národných – nemecká, česká, talianska, USA aj slovenská, a medzi jej zakladajúcimi členmi je i Tomáš Čelko.
Úspechy Tomáša Čelka
- aktuálne je druhý vo svetovom rebríčku Towerrunning World Association
- 3. miesto – Empire State Building 2014 – absolútne poradie
- 5. miesto – majstrovstvá sveta Towerrunning v Katare 2015
- 2. miesto – majstrovstvá Európy Towerrunning 2014
- 2. miesto – RedBull 400 Tittisee (De) 3. miesto RedBull 400 Harrachov (CZE)
- niekoľkonásobný majster Slovenska a medailista na 400 m prekážky, osobný rekord 52,41 s
Čo úspešného Žilinčana čaká tento rok
- Towerrunning 160 – Viedeň / Brno / Bratislava, súčasťou je aj 4. ročník podujatia UFO vertical sprint
- extrémne bežecké preteky RedBull 400 – Tittisee, Harrachov, Bischofshofen
- Skyrun Messeturm Frankfurt
- Vertical Marathon Swisshotel Singapur
- Česko-slovenský pohár v behu do schodov 2016