S cínovými šachmi z garáže prerazili do celého sveta

, 04.06.2016 07:00
Viktor Pagáč, Michal Pagáč, otec Juraj Pagáč a...
Garážová rodinná firma z Banskej Bystrice. Na snímke (zľava doprava) Viktor Pagáč, Michal Pagáč, otec Juraj Pagáč a Martin Tokár. Autor: ,

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci. Prinášame príbehy o ľuďoch, ktorí sú vo svojej oblasti výnimoční, aj keď nemusí ísť o mimoriadne známe osobnosti. Aktuálny príbeh je o Jurajovi Pagáčovi (60) a jeho rodinnej firme v Banskej Bystrici. Úspešný Bystričan v malej dielni vytvoril cínové šachové figúrky a prerazil s nimi vo svete.

Láska k šachu a zlomený cínový strelec. Tak sa začal písať príbeh malej rodinnej firmy z Banskej Bystrice, ktorá sa svojimi originálnymi cínovými šachmi prepracovala až na medzinárodnú výstavu Makers Town v Bruseli. Slovensko reprezentovala ako jediná. V jej kolekcii dominoval cínový Jánošíkovský šach, v ktorom sa spája zručnosť, trpezlivosť a kus národnej histórie.

Sotva by niekto povedal, že malá rodičovská garáž pri rodinnom dome na okraji Banskej Bystrice môže skrývať cínolejársku dielňu. Znie to síce honosne, no v reáli je to len horák s propán-butánovou bombou a množstvo jednoduchých i zložitejších foriem.

Na začiatku v nej Juraj Pagáč začal odlievať cínové šachové figúrky zo záľuby, nedávno sa k nemu pridali synovia Michal a Viktor a ich kamarát Martin Tokár. Garážová rodinná firma Pagy po prvýkrát svoje originálne výrobky predstavila verejne minulý týždeň, a hneď v zahraničí. Na prvej výstave svojho druhu v Bruseli, ktorá nadväzuje na dlhoročnú tradíciu podobných výstav ručne vyrábaných produktov v Paríži a v Ríme a je zameraná na prepojenie tradičných výrobných postupov s modernými technológiami. Výstava sa konala pod záštitou Wilfried Martens Centre, Think Young a Európskej komisie.

Kráľovská hra ich opantala

Šach, výstižne pomenovaný aj kráľovskou hrou, učaroval Jurajovi Pagáčovi už v detstve. Súťažne ho hrával na základnej, strednej škole i na vojne. Navyše, vždy sa mu páčili aj cínové figúrky. Prešlo veľa rokov, kým tieto dve veci dal dokopy. „Raz mi manželka z Grécka priniesla cínové šachy v podobe križiakov. Keď sme jedného dňa so starším synom Michalom hrali, spadla mi figúrka strelca na zem a zlomila sa. Tak som ju tak kadejako scínoval, aby držala pokope. Čo čert nechcel, o mesiac sa znova zlomila. Vtedy som začal premýšľať, ako by som si vyrobil novú,“ vracia sa k začiatkom 60-ročný Juraj Pagáč.

Na kolene si urobil prvú formu, odlial z cínu figúrku a tá zapadla do nekompletnej šachovej súpravy. To mu však nestačilo. Rozhodol sa, že si grécky šach skopíruje a urobí podľa neho vlastný. „Každú voľnú chvíľu som bol v knižnici, hľadal som odborné knihy. Som totiž vyštudovaný stavbár a zlievarenstvo či vyrábanie foriem bola pre mňa v podstate úplne nová vec. Čo som si naštudoval, skúšal som potom doma systémom pokus – omyl,“ pokračuje.

Spočiatku svoje pokusy robil v kuchyni. V hrncoch, v ktorých varili. Manželke sa to veľmi nepozdávalo, a tak zakotvil v rodičovskej garáži, kde firma funguje aj dnes.

Postupne sa prehrýzal úskaliami výroby foriem i liatia. „Len sa mi akosi prestalo páčiť, že som odkopíroval ten grécky šach. Začal som preto špekulovať nad vlastným, aký nemá nikto. Celý tento proces trval dvanásť rokov. Všetky peniaze, ktoré som si mohol užiť na dovolenke, som dával do tejto svojej záľuby,“ priznáva Juraj Pagáč.

Pokiaľ spod jeho rúk vyšiel unikátny cínový Jánošíkovský šach, trvalo to tri roky. Príznačne mu dominujú slovenské motívy. Veža je v podobe dreveného kostolíka z východného Slovenska, koňa predstavuje kamzík, strelca fujarista, pešiaci sú zbojníci, kráľovná slovenská deva v kroji a kráľ Jánošík. Figúrky sú veľmi precízne vypracované a ručne maľované, prípadne patinované.

Jánošíkovskému šachu predchádzal templársky, francúzsky a habsbursko-osmanský. Farebnosť aj tie najmenšie detaily zodpovedajú danému historickému obdobiu a zobrazujú reálnu udalosť, napr. habsbursko-osmanský je konfliktom dvoch veľkých mocností v 17. storočí. Námet k nemu našiel Juraj Pagáč v knižnici, v perokresbách v starej knihe písanej švabachom.

Firmu založil pred necelými štyrmi rokmi. Aktívne sa do nej vložili jeho synovia Michal a Viktor, ktorí ju spolu s kamarátom Martinom Tokárom chcú v blízkej budúcnosti výrazne posunúť dopredu po marketingovej a obchodnej stránke.

Cínovému Jánošíkovskému šachu dominujú...
Cínovému Jánošíkovskému šachu dominujú slovenské motívy. Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

V zákulisí lejárskej dielne

Aj keď ide o ručnú prácu, ktorej základy sú v starom remesle, moderná doba sa ani v ňom nedá obchádzať. Popri horáku na plynovej bombe, kde Juraj Pagáč taví cínovú zmes, už majú na rovnaký účel i elektrickú piecku.

„Keď sa cín rozpustí, má okolo 230 stupňov. Dôležité je mať správny pomer cínu a olova v zmesi,“ vysvetľuje Juraj Pagáč a sústredene pozerá na topiacu sa lesklú hmotu. Má už správnu konzistenciu, pomaly ju vlieva do formy. Tú si vyrába z tvrdej gumy, ktorá znesie teplotu do 290 stupňov Celzia. Do nej odtlačí prototyp figúrky z umelého dreva. Pri jednoduchších figúrkach stačí dvojdielna forma, pri zložitejších s drobnými detailmi potrebuje tri aj viac foriem, ktoré zviaže dokopy. Výroba formy trvá päť, šesť hodín. Jedna sa dá použiť 20– až 30-krát. Čím je zložitejšia, tým menej vydrží. Doteraz vyrobil asi 450 foriem.

Po zhruba piatich minútach je hrubá figúrka hotová. „Treba na nej ešte veľa pracovať, od brúsenia, čistenia až po prípravu na maľovanie,“ vysvetľuje, odstraňujúc formu nového výrobku. Priznáva, že ani dnes mu vždy robota nejde celkom od ruky. Vtedy si dá prestávku do druhého dňa. „Keď ma to pochytí, viem sa s tým zabávať aj dva dni v kuse,“ dodáva so smiechom.

Priemerná výška cínových šachových figúrok dosahuje sedem až osem centimetrov. Najťažší je habsbursko-osmanský šach, ktorý sa skladá z dvoch súprav figúrok – Habsburgovcov a Osmanov. Váži 13 kilogramov, s mramorovou šachovnicou až tridsať. Najväčšia figúrka v ňom váži takmer pol kila. Váha ostatných šachov sa pohybuje okolo päť kilogramov.

Na rýchlejšiu a jednoduchšiu výrobu prototypov figúrok používajú aj 3D tlačiareň. „Spájame staré remeslo s modernou dobou. Pomocou 3D tlačiarne navrhneme prvotnú figúrku, ktorú vytlačíme a upravíme. Na základe nej si otec môže rýchlejšie vyrobiť formy na odlievanie,“ približuje 26-ročný syn Viktor.

Úspešnému Bystričanovi ide výroba cínových...
Úspešnému Bystričanovi ide výroba cínových šachových figúrok od ruky, začínal však systémom pokus - omyl. Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

Každý má svoju úlohu

Otec a 38-ročný syn Michal sa rodinnej firme venujú popri zamestnaní, mladší Viktor od mája tohto roku naplno, s pomocou svojho vrstovníka a kamaráta Martina. Všetko okrem maľovania si robia sami.

Zatiaľ čo otec výhradne vyrába figúrky, ďalší traja majú presne stanovené úlohy. Zabezpečujú marketing, logistiku i predaj.

Mladší syn Viktor bol pri rozvíjaní otcovej záľuby v podstate od začiatku. „Mne to napadlo poňať trochu inak, keďže som videl, ako sa nám figúrky hromadia. Primárne som v tom videl aj trochu iný potenciál, ako len šachy na hranie, ktoré si úplne bežný človek nemôže dovoliť kúpiť. Prvotná myšlienka, že by to mohol byť aj veľmi dobrý reprezentačný darček, skrsla vo mne už pred pár rokmi. Raz k nám prišiel otcov kamarát, cínový šach sa mu natoľko zapáčil, že ho chcel darovať ako darček a jeden od nás kúpil,“ hovorí.

Na starosti má webovú stránku. Ak by však mali veľa objednávok, Viktor si trúfa zastať vedľa otca a liať cínové figúrky. Otec sám dokáže za mesiac vyrobiť asi 15 šachov, keby sa do toho pustili obaja, bol by to dvojnásobok.

Starší syn Michal je, ako jeho otec, tiež vášnivý šachista už od malička. Okrem toho, ako sám hovorí, obchodník telom aj dušou, pracuje v Bratislave. Zatiaľ sa rodinnej firme venoval skôr okrajovo, po výstave v Bruseli sa to výrazne zmení. „Chceme sa ďalej rozvíjať a prinášať nové ručne vyrobené cínové šachy, zobrazujúce rôzne svetové udalosti ako Waterloo, prvá a druhá svetová vojna, americká občianska vojna či národné šachy rôznych krajín a ich najvýznamnejšie historické obdobia, v pláne máme aj Pápežský šach,“ vykresľuje zámery.

Lásku k tejto kráľovskej hre chcú pretaviť aj do propagácie šachu v základných školách. Mienia sa uchádzať o granty, z ktorých by mohli spolu so šachovou federáciou rozbehnúť šachové krúžky. Za pilotné mestá si vybrali Bratislavu a Banskú Bystricu.

Juraj Pagáč na prestížnej výstave so svojimi...
Juraj Pagáč na prestížnej výstave so svojimi cínovými šachovými figúrkami v Bruseli. Autor: VIKTOR PAGÁČ

Spod Urpína až do Bruselu

K rodine chlapov Pagáčovcov sa pridal 26-ročný Martin Tokár. S Viktorom sa poznajú ešte od školských lavíc na základke. Počas vysokej školy, aj niečo po nej, pracoval v Bruseli pre Európsky parlament.

„Tam som si všímal, že ručne vyrábané produkty sú v zahraničí cenené, dáva sa im aj veľká pridaná hodnota. A keď sú navyše prepojené s nejakou tou históriou, ručnou prácou a rodinnou firmou, tak je to kompletný balíček, ktorý sa dá na zahraničnom trhu pomerne ľahko uplatniť,“ hovorí s tým, že jeho úlohou v rodinnej firme Pagy je prioritne styk so zahraničím.

Pagáčovci sa o výstave v Bruseli dozvedeli od Martina. „Jedného pekného dňa minulý rok prišiel po mňa Viktor na letisko, keď som šiel na vianočné sviatky. Začali sme sa baviť niečo o šachu a vtedy som mu povedal, že sa pripravuje výstava Makers Town, kde majú šancu výrobky, ktoré kombinujú staré a nové technológie, majú svoj príbeh a sú inovatívne. Zbúchali sme doma prihlášku a s jednou vzorovou figúrkou poslali,“ približuje Martin.

Odpoveď s pozvánkou na výstavu dostali koncom apríla. „Tešili sme sa, ale boli sme aj dosť zaskočení a prekvapení, že nás vybrali. V kútiku duše sme si verili, ale realita predišla naše tajné očakávania. Dá sa povedať, že náš rodinný startup dosiahol historický míľnik,“ zhrnul otec Juraj. Vedia, že verejná prezentácia v zahraničí im môže otvoriť nové, možno ani netušené obzory.

Banskobystrické cínové šachy ako darčeky už putovali do USA, Austrálie, Švédska, Nemecka či Francúzska. Nosným je však pre banskobystrickú garážovú firmičku národný Jánošíkovský šach. „Zobrazuje našu kultúru a tradície. Našou srdcovkou však zrejme zostane Templársky šach, pretože bol prvý a na prvú lásku sa nezabúda,“ dodáva Michal Pagáč.

Ručne maľovaný cínový šach nie je lacný. V jednoduchšej verzii s pokovovaním alebo patinovaním sa pohybuje okolo 800 eur, ručne maľovaný v závislosti od šachovnice a obalu vyjde aj viac ako dvetisíc eur. Jeho uplatnenie preto Pagáčovci vidia aj v podobe reprezentatívnych darov alebo vkusných interiérových doplnkov do reprezentačných priestorov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Úspešní Slováci #šach #cínové figúrky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet farebné ruže a gerbery

Sweet farebné ruže a gerbery

39,99
Sweet ružové ľalie

Sweet ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk