Atómová elektráreň, čo zmenila Rakúsko

Rakúska jadrová elektráreň Zwentendorf na jeseň 1978 neštiepila atómy, ale politické strany a názory. V referende, ktoré vyhlásil vtedajší kancelár Bruno Kreisky, hlasovalo 1 576 839 (49,53%) Rakúšanov za uvedenie do prevádzky a 1 606 308 (50,47%) ľudí bolo proti. Novučičkú elektráreň preto nikdy nespustili.

04.07.2016 00:00
Zwentendorf, atómová elektráreň Foto:
Atómka v dolnorakúskom Zwentendorfe je najväčšou investičnou ruinou Rakúska. V prepočte stála vyše miliardy eur.
debata (16)

Atómka Zwentendorf sa výrazne zapísala do rakúskej histórie. Je jedinou atómovou elektrárňou na celom svete, ktorú dokončili, no na základe ľudového referenda – to je v Rakúsku právne záväzné – nikdy nespustili do prevádzky. V roku 2005 prevzal elektráreň dolnorakúsky energetický podnik EVN. V jeho informačných materiáloch sa píše, že areál s rozlohou 24 hektárov je vraj v najlepšom stave, no za posledných 40 rokov sa zdá, že tu zlyhalo všetko, čo sa tu začalo. V každom prípade je Zwentendorf miestom, ktoré sa ľudí emocionálne dotýka.

Sprievodca podrobne vysvetlí, čo sa deje v... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
sprievodca, atómová elektráreň Sprievodca podrobne vysvetlí, čo sa deje v reaktore.
Riadiace stredisko s vybavením zo 70.rokov. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
atómová elektráreň stredisko Riadiace stredisko s vybavením zo 70.rokov.

Podnik za miliardu eur

Už v roku 1975 vznikla Iniciatíva rakúskych odporcov atómovej energie. Na svojom vrchole počet aktivistov dosiahol pol milióna. V roku 1976 držali ženy z Vorarlbergu pred úradom kancelára na protest proti skúšobnej prevádzke elektrárne hladovku. A o ďalšie dva roky neskôr sa už masívne demonštrovalo – na jednej strane stáli odporcovia jadra, na druhej všetci mocní krajiny: vláda Bruna Kreiského a jeho strany SPÖ, odbory, priemysel aj obchodná komora. V očakávaní pozitívneho výsledku sa Kreisky, jedna z najpopulárnejších osobností svojej doby, rozhodol nechať hlasovať ľud. Dokonca spojil „ja“, teda áno, so svojím zotrvaním v politike. Vysoko riskoval a tesne prehral. Rozdiel medzi ja a nein, teda áno a nie, bol menej ako 30 000 hlasov. Práve tie však rozhodli nielen o osude atómovej elektrárne na Dunaji, ale výrazne ovplyvnili aj rakúsku energetickú politiku ďalších desaťročí.

Fascinujúci pohľad do reaktora. Za posledný rok... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
reaktor, atómová elektráreň Fascinujúci pohľad do reaktora. Za posledný rok naň bolo zvedavých vyše 7 000 návštevníkov.
Fascinujúci pohľad do reaktora. Za posledný rok... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
atómová elektráreň, reaktor Fascinujúci pohľad do reaktora. Za posledný rok naň bolo zvedavých vyše 7 000 návštevníkov.
Farebné overaly pracovníkov atómky. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
overal, odev, atómová elektráreň Farebné overaly pracovníkov atómky.

V decembri 1978 rakúsky parlament prijal „Atomsperrgesetz“ a tento zákon znamenal zákaz atómových elektrární v celom Rakúsku. Bol to tiež prvý, no hlasný signál rodiaceho sa environmentálneho hnutia. V marci 1985, rok pred katastrofou v Černobyle, ktorá pre Rakúšanov atómovú energiu definitívne zdiskreditovala, sa rozhodlo o „tichej likvidácii“ atómky v Zwentendorfe. Začali sa predávať palivové tyče a ďalšie zariadenia. Vyškolení pracovníci prešli do iných odvetví alebo nemeckých atómových elektrární. Účet za atómku v Zwentendorfe sa vrátane nákladov na konzerváciu vyšplhal na 14 miliárd šilingov, v prepočte 1,02 miliardy eur.

Stavba elektrárne pri Dunaji sa začala 4.... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
stavba, atómová elektráreň Stavba elektrárne pri Dunaji sa začala 4. apríla 1972.
Reaktor mal mať výkon 732 megawattov. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
reaktor, atómová elekráreň Reaktor mal mať výkon 732 megawattov.

Školáci aj filmári sú vítaní

A dnes? Zo stroskotanej atómky sa stalo školiace stredisko pre jadrových technikov, výskumné stredisko pre solárnu energiu a skvelé miesto pre filmárov. Dnes je to vraj najbezpečnejšia atómová elektráreň na svete. Sú tu prístupné miesta, kam by inak ľudia pre vysokú rádioaktivitu mohli vkročiť len za prísnych bezpečnostných opatrení. Od roku 2003 sa sem chodia školiť nemeckí technici z podobných nemeckých reaktorov. Zariadenie Zwentendorfu sa čoraz viac využíva ako školiaci reaktor a tiež na tréning pravidelných udržiavacích a opravárskych prác – za veľmi realistických podmienok, pritom bez rizika ožiarenia. Od roku 2010 ponúka EVN každý piatok grátis prehliadky elektrárne. Doobedia sú vyhradené pre školy, poobede môže prísť ktokoľvek. Sprievodcovia sú nadšení a ochotne vysvetlia technické podrobnosti. Hoci sa pri pätnástich stupňoch, ktoré vnútri vládnu, a dvojhodinovom výklade o palivových tyčiach a štiepení jadra človek cíti trochu vyčerpaný, vidieť reaktor zblízka je unikátny zážitok.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #elektráreň #atómová elektráreň #Zwentendorf