Atómka Zwentendorf sa výrazne zapísala do rakúskej histórie. Je jedinou atómovou elektrárňou na celom svete, ktorú dokončili, no na základe ľudového referenda – to je v Rakúsku právne záväzné – nikdy nespustili do prevádzky. V roku 2005 prevzal elektráreň dolnorakúsky energetický podnik EVN. V jeho informačných materiáloch sa píše, že areál s rozlohou 24 hektárov je vraj v najlepšom stave, no za posledných 40 rokov sa zdá, že tu zlyhalo všetko, čo sa tu začalo. V každom prípade je Zwentendorf miestom, ktoré sa ľudí emocionálne dotýka.
Podnik za miliardu eur
Už v roku 1975 vznikla Iniciatíva rakúskych odporcov atómovej energie. Na svojom vrchole počet aktivistov dosiahol pol milióna. V roku 1976 držali ženy z Vorarlbergu pred úradom kancelára na protest proti skúšobnej prevádzke elektrárne hladovku. A o ďalšie dva roky neskôr sa už masívne demonštrovalo – na jednej strane stáli odporcovia jadra, na druhej všetci mocní krajiny: vláda Bruna Kreiského a jeho strany SPÖ, odbory, priemysel aj obchodná komora. V očakávaní pozitívneho výsledku sa Kreisky, jedna z najpopulárnejších osobností svojej doby, rozhodol nechať hlasovať ľud. Dokonca spojil „ja“, teda áno, so svojím zotrvaním v politike. Vysoko riskoval a tesne prehral. Rozdiel medzi ja a nein, teda áno a nie, bol menej ako 30 000 hlasov. Práve tie však rozhodli nielen o osude atómovej elektrárne na Dunaji, ale výrazne ovplyvnili aj rakúsku energetickú politiku ďalších desaťročí.
V decembri 1978 rakúsky parlament prijal „Atomsperrgesetz“ a tento zákon znamenal zákaz atómových elektrární v celom Rakúsku. Bol to tiež prvý, no hlasný signál rodiaceho sa environmentálneho hnutia. V marci 1985, rok pred katastrofou v Černobyle, ktorá pre Rakúšanov atómovú energiu definitívne zdiskreditovala, sa rozhodlo o „tichej likvidácii“ atómky v Zwentendorfe. Začali sa predávať palivové tyče a ďalšie zariadenia. Vyškolení pracovníci prešli do iných odvetví alebo nemeckých atómových elektrární. Účet za atómku v Zwentendorfe sa vrátane nákladov na konzerváciu vyšplhal na 14 miliárd šilingov, v prepočte 1,02 miliardy eur.
Školáci aj filmári sú vítaní
A dnes? Zo stroskotanej atómky sa stalo školiace stredisko pre jadrových technikov, výskumné stredisko pre solárnu energiu a skvelé miesto pre filmárov. Dnes je to vraj najbezpečnejšia atómová elektráreň na svete. Sú tu prístupné miesta, kam by inak ľudia pre vysokú rádioaktivitu mohli vkročiť len za prísnych bezpečnostných opatrení. Od roku 2003 sa sem chodia školiť nemeckí technici z podobných nemeckých reaktorov. Zariadenie Zwentendorfu sa čoraz viac využíva ako školiaci reaktor a tiež na tréning pravidelných udržiavacích a opravárskych prác – za veľmi realistických podmienok, pritom bez rizika ožiarenia. Od roku 2010 ponúka EVN každý piatok grátis prehliadky elektrárne. Doobedia sú vyhradené pre školy, poobede môže prísť ktokoľvek. Sprievodcovia sú nadšení a ochotne vysvetlia technické podrobnosti. Hoci sa pri pätnástich stupňoch, ktoré vnútri vládnu, a dvojhodinovom výklade o palivových tyčiach a štiepení jadra človek cíti trochu vyčerpaný, vidieť reaktor zblízka je unikátny zážitok.