Výlety pod pokrievku: Gazdinky v Liptove varili z toho, čo sa urodilo

Leto, prázdniny, dovolenky... Čas, keď na chvíľu zosadneme z každodenného kolotoča a vydáme sa na cestu za oddychom. Redakcia denníka Pravda v novom seriáli podniká Výlety pod pokrievku. Počas leta vás zavedie do malebných slovenských regiónov, kde vám prostredníctvom typických jedál vyrozpráva príbeh lásky, ktorá ide cez žalúdok. Začíname v Liptove.

16.07.2016 08:00
ovce, lúka, paša, pasenie, Liptov Foto: ,
Ilustračné foto.
debata

Mnoho zaujímavostí v jednom regióne. Krásna príroda, hory, jaskyne, teplé minerálne pramene, tradičná architektúra pod fatranskými či tatranskými vrcholmi. Liptov ulahodí očiam i duši, ale aj chuti. Jedlami, ktoré sa pripravovali kedysi a chutia aj dnes, uvarené podľa tradičných receptov prababičiek a starých mám. Jedlá jednoduché a chutné, varené či pečené z toho, čo úroda dala. Základom každodennej stravy liptovských roľníkov boli najmä zemiaky a kapusta. Z nich vznikali napríklad kuľaša, štirc, smetisko, či kabáče s kapustou, ktoré sa jedli častejšie ako chlieb.

„Chlieb bol veľmi vzácny, v niektorých dedinách ako napríklad v Liptovskej Lúžnej sa kysnutý chlieb piekol len dva razy do roka. Na Vianoce a pri žatve. No v iných dedinách sa piekol pravidelne, ale nikdy ho nebolo dosť, pretože ho gazdiná piekla raz do týždňa a muselo sa ním šetriť, aby vystačil mužom, ktorí chodili do roboty, na pole,“ približuje etnologička a zároveň autorka knižky Kuchyňa starých materí z Liptova Iveta Zuskinová z Liptovského Hrádku. Veľmi obľúbené boli posúchy a placky, ktoré sa ľahko pripravovali z jednoduchého cesta z hrubo zomletej múky. Piekli sa na kraji pece na liste z kapusty. Pri peci na ne čakali nedočkavé deti, kým im ich mama pomastila a posolila. Zo zvyškov chlebového cesta sa piekli kabáče. Gazdinky v Liptove potravinami neplytvali, zvyšky nevyhadzovali, ale využili do ďalšieho jedla.

Iveta Zuskinová s napečeným meteníkom. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Iveta Zuskinová Iveta Zuskinová s napečeným meteníkom.

K špecialitám dolného Liptova, z okolia Ružomberka, patrili kabáče s kapustou, meteníky. Jedli sa namiesto chleba, muži si ich nosili do práce, do lesa či na pole. Napríklad v Liptovských Revúcach si na pole brali kyslé mlieko, slaninu, bryndzu, chlieb, kabáč alebo meteník s kapustou.

„Meteníky sa jedávali na raňajky, na večeru. Bol to kabáčik, ktorý si ľudia kdekoľvek zobrali so sebou. Meteník tým, že mal v sebe kyslú kapustu, nestvrdol, nedrobil sa, nepolámal sa, neuschol a zahnal hlad,“ rozpráva Zuskinová. Meteníky boli súčasťou liptovských jedálničkov už v 19. storočí. Ľudia nimi zajedali polievku alebo ich jedli ako hlavné jedlo. „Nebolo zvykom variť dve jedlá,“ poznamená. Základom ľudovej stravy boli polievky. Mäso sa objavovalo na stoloch príležitostne a na sviatky. Zuskinová upriami pozornosť na baraninu. „Ľudia používali viac postupov, ako uchovať mäso v konzumovateľnom stave a vedeli ho veľmi chutne upraviť. Napríklad aj liptovskí pltníci si brávali údenú, takmer až vysušenú baraninu na dlhé cesty.  Ovčiari varili jahňa v srvátke, piekli nad ohňom,  gazdiné doma varili výbornú polievku zo solenej baraniny,“ uvedie príklady.

Dôležitou zložkou ľudovej stravy bola zelenina, ale aj strukoviny, lesné plody, ovocie, ktoré sa sušilo, aj obilniny, z ktorých pripravovali obilninové kaše. Voľne rastúce rastliny využívali ako koreniny, pili sa čaje zo sušených bylín. Ako uvádza Zuskinová, obľúbeným nápojom bola obilninová káva.

Jedným z tradičných jedál je aj kuľaša. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
kuľaša, jedlo, liptov Jedným z tradičných jedál je aj kuľaša.

Toto porekadlo platí aj pri liptovskom meteníku. V každej dedine si ho gazdinky pripravujú podľa svojho receptu, no suroviny múka a kapusta tvoria základ každého meteníka. Či ho pečú vo Vlkolínci, v Likavke, Liptovskej Osade, vo Valaskej Dubovej, v Bielom Potoku či v Liptovských Revúcach. Cesto mohlo byť kysnuté aj nekysnuté. „Recept si každá gazdinká prispôsobila a prichutila tým, čo mala. Ak bola majetnejšia, tak dala aj bravčovú masť, viac slaninky. Zväčša mi ľudia hovorili, že meteník je dobrý len vtedy, keď je tam kúsok rozpraženej slaniny aj s cibuľkou,“ hovorí Iveta Zuskinová.

V receptoch, ktoré má pozbierané od mnohých gazdiniek, opisuje napríklad prípravu meteníka z Liptovskej Osady, kde sa k polohrubej múke pridáva okrem kapusty aj soľ, rasca, prášok do pečiva, trocha mlieka a lyžica bravčovej masti. Múka a kyslá kapusta zo súdka sú základom aj meteníka z Valaskej Dubovej, kde sa pridajú aj dva uvarené a prelisované zemiaky.

Meteník je slaný kapustový koláč. So sladkou kapustou sa zväčša pripravovali kapustníky. „Kapustníky boli veľmi populárne. Napríklad sladkou kapustou plnili v Liptove aj záviny. Kapusta bola naozaj veľmi rozšírená,“ hovorí Iveta Zuskinová. Posúch so zemiakovou plnkou bol švábovník. „Niekedy aj ten zemiak na ceste bol obohatením. Prípadne to ešte posýpali rascou alebo takí majetnejší dávali škvarku,“ dodala. Okrem zemiakových a kapustových posúchov sa robievali aj bryndzové kabáče, ktoré potierali bryndzou.

V Liptove sa často jedol štirc s bryndzou. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
štirc s bryndzou V Liptove sa často jedol štirc s bryndzou.

Zvyky ožívajú na podujatiach

  • Tradičné liptovské jedlá varia viaceré reštaurácie a koliby. Demikát, kapustnicu, fazuľovú polievku, bryndzové halušky, pirohy, tradičné salašnícke špeciality z ovčieho mlieka, ovčí syr, bryndzu, žinčicu, zákvas. Meteník sme našli v jedálnom lístku v kolibe v Čutkovskej doline pri Ružomberku. Zapiť sa dá mliekom alebo zakysankou. Dolinu, kde sa na lúkach pasú ovečky, sa oplatí navštíviť aj pre športové aktivity v prírode.
  • Prípravu liptovských tradičných dobrôt môžu návštevníci vidieť a okúsiť ich chuť pri niektorých folklórnych či kultúrnych podujatiach. Festival pod Sidorovom vo Vlkolínci sľubuje vystúpenia folklórnych súborov a ochutnávky jedál. Svadobné zvyky spoznajú návštevníci v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline v programe Liptovská svadba. V skanzene sú aj ďalšie podujatia venované ľudovým tradíciám, Čipkárska nedeľa či Včelárska nedeľa. Sériu letných programových nedieľ v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline dopĺňajú aj Nedeľa rodákov, Liptovskí murári, Kováčska nedeľa a Tkáčska nedeľa.
  • Na jeseň býva v pribylinskom skanzene program Poďakovanie za úrodu (tento rok v nedeľu 2. októbra), keď si Liptovské múzeum pripomenie atmosféru, ako naši predkovia slávili a ďakovali za suroviny, ktoré sa hospodárom urodili na ich skromných políčkach – obilniny, kapusta, zemiaky, hrach, fazuľa, kvaka (koreňová zelenina do polievok). Na podujatí v predošlom roku mohli návštevníci v oživených dvoroch prenesených originálnych dreveníc z liptovských dedín ochutnať jedlá z kapusty, zo zemiakov a z múky.
Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
múzeum, Liptovská dedina, Pribylina, drevenica Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline.

Podujatia v Liptove:

  • 17. júl Festival pod Sidorovom – Vlkolínec
  • 22. – 24. júl Dolnoliptovské folklórne slávnosti – Lúčky
  • 23. júl Liptovská svadba v Múzeu liptovskej dediny – Pribylina
  • 29. – 31. júl Liptovské dni matky – Liptovské Sliače
  • 30. júl Od Keltov po stredovek v Archeoskanzene Liptovská Mara – Havránok
  • 30. júl Medzinárodné majstrovstvá SR v strihaní oviec – Liptovská Lužná
  • 6. august Revúcke halušky – súťaž vo varení a jedení halušiek, súťaž o najlepší meteník – Liptovské Revúce
  • 21. august Včelárska nedeľa v Múzeu liptovskej dediny – Pribylina
  • 27. – 28. august Likavská rozlúčka s letom (aj súťaž vo varení bryndzových pirohov) – Likavka

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Liptov #tradičná kuchyňa #Výlety pod pokrievku