Paradoxy histórie: Zelená Hetty bola kráľovnou držgrošov

Koncom 19. storočia, po občianskej vojne, nastal v Spojených štátoch amerických búrlivý rozvoj. O prácu nebola núdza a mnohí zbohatli. Najmä však priemyselníci a bankári. Niektorí tak veľmi, že si stodolárovkami pripaľovali cigary. Vtedy, keď robotník zarobil za deň dolár, dva.

24.07.2016 10:00
Hetty Howlandová Greenová Foto:
Hetty Howlandová Greenová bola na prelome 19. a 20. storočia najbohatšou ženou v USA vďaka premysleným investíciám na newyorskej burze. Bola známa svojou skúposťou.
debata

Boli to žraloci, bezohľadní muži, ktorí sa neohliadali na morálku Nazývali ich aj „lúpežnými barónmi“. Bola medzi nimi i žena a tá ich azda aj predstihla. Volala sa Henrietta (skrátene Hetty) Howlandová Greenová, ale väčšmi ju poznali pod menom Zelená Hetty alebo Čarodejnica z Wall Streetu.

Zelená Hetty sa suverénne pohybovala na newyorskej burze, kde boli prípustné všetky zákerné hmaty, a premyslenými investíciami nadobudla závratný majetok. Prerátané na dnešnú hodnotu dolárov by to bola azda aj 30 miliárd. Rozhodne sa stala najbohatšou ženou na svete a patrila medzi najbohatších ľudí na svete. Taká boháčka si teda môže žiť! Ale nie, žila ako najhoršia žobráčka, nič si nedovolila, nič si nekúpila, nič nedovolila ani príbuzným, len zarábala a šetrila.

Ako päťdesiatročná chodila v ošúchaných čiernych šatách, ktoré už vtedy dávno neboli módne, a  v obstarožnom klobúku. Drožkou sa nevozila. Jedného dňa prišla do banky s dlhopismi v hodnote 200-tisíc dolárov. Na pokladníkov údiv ich vybrala spod spodničky. „Ako ste ich doviezli?“ spýtal sa. Odvetila: „Vlakom a z Centrálnej stanice konskou železnicou.“ Pokladník neveriacky pokrútil hlavou. Cestovať s toľkými peniazmi mestskou dopravou je predsa riskantné. „Prečo ste si nevzali fiaker?“ „Fiaker?!“ odvrkla. „Vy možno máte toľko peňazí, aby ste si mohli dovoliť cestovať po New Yorku fiakrom, ale ja nie.“

Zelená Hetty sa handrkovala v obchodoch o každý cent a aby dostala zľavu, urobila čokoľvek. Stala sa postrachom obchodov. Raz sa dočítala na nejakom lieku, že v jeho cene je zarátané aj päť centov za fľaštičku. Doniesla z domu vlastnú. Raz v noci zobudila dcéru i syna, aby jej za svetla pochodní pomohli hľadať dvojcentovú známku na list, ktorú stratila v kočiari.

A už vôbec nemožno rozmaznávať deti! Nekupovala im nové oblečenie, Sylvii museli stačiť matkine staré šaty, Nedovi šila sama. Šetrila i na ich vzdelaní. Dcéru poslala do kláštora, lebo tam bolo vzdelanie zadarmo a navyše ju rádové sestry naučia šetrnosti – ak by náhodou zlyhalo mamičkino úsilie. Keď Nedovi raz doniesli list, stačil jediný pohľad, aby skonštatoval: „To je od mamičky.“ Bola na ňom už raz použitá známka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Paradoxy histórie #newyorská burza