Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
Blízkosť Žitného ostrova obohatila receptáre domácich napríklad o ryby, ktoré končia v polievke, na pekáči alebo v udiarni. Neodmysliteľnou súčasťou života Imeľčanov sú zabíjačky, ktoré trvajú od neskorej jesene do skorej jari. To, čo nesmie chýbať, je zelenina. V oblasti, kde teplé slnečné lúče hladia úrodnú pôdu, sa jej veľmi darí.
Imeľčania nedajú dopustiť na perkelt, v ktorom je hlavným hrdinom kohút. Každá domácnosť má svoju vlastnú verziu receptu. Niektorí s týmto rodinným pokladom bojujú o prvenstvo v súťaží, ktorá je už niekoľko rokov tradičnou súčasťou obecných slávností.
Kohútí perkelt nerozvoniaval v imeľských kuchyniach každý deň. Na stole bol prestretý možno dva až trikrát za rok. Operenec končil v perkelte z praktických dôvodov. Záviselo to napríklad od toho, aká bola plodnosť vajec. Ak bola slabšia, starého kohúta vymenili za mladšieho. To však nebol jediný dôvod. „Kohútí perkelt sa u nás varil aj vtedy, keď bol kohút priveľmi aktívny a sliepky už nevládali,“ hovorí rodený Imeľčan Ondrej Kovács. Ideálne podľa neho je, keď je jeden kohút aspoň medzi desiatimi sliepkami.
Ak boli dvaja, nerobilo to dobrotu. „Kohút môže byť nebezpečný. Na dvore je pánom a má svoje výsady. Rovnako sa chová aj k ľuďom,“ hovorí ďalší Imeľčan Peter Pastorek. Napadne teda aj človeka, pretože si chráni svoje teritórium a sliepky. „Obyčajne útočí na chlapov, ale výnimkou nie sú ani ženy či deti,“ dodáva Pastorek.
Foto: ARCHÍV OBCE
Sám to už viackrát zažil. „Začne vedľa vás drobčiť a máva krídlami po zemi. To je znak, že sa chystá na výskok. Potom sa odrazí do vzduchu, kde sa udrží mávaním krídiel. Napáda nohami, dokáže pekne poškriabať,“ opisuje Pastorek.
Deň, keď sa pripravil kohútí perkelt, bol malým sviatkom, keďže to nebývalo často. Pri stole sa zvyčajne stretla rodina v menšom kruhu. Domáci kohút má asi päť kilogramov, a tak sa z neho dalo urobiť viac porcií.
Ako miestni upozorňujú, perkelt je hustejší ako guláš. Základom je zelenina, no primiešalo sa doň aj to, čo bolo práve v kuchyni. Jednotlivé kohútie perkelty sa líšia aj podľa toho, čo všetko sa z kohúta použije. Či v ňom pláva len svalovina, alebo aj kože, prípadne vnútornosti. „Najlepšie je, keď sa tam dáva všetko, aj kože či hrebeň. Neskôr sa to dá vybrať. Niektorí to dávajú do sieťky a potom je to ľahšie,“ hovorí Pastorek s tým, že od koží závisí hustota perkeltu. Pridávajú sa ako posledné. Najlepšou prílohou sú vraj halušky z vody, múky a vajec. V Imeli majú pre ne názov „nokedle“. Niektorí sú zvyknutí pridávať ich priamo do perkeltu.
Paprikáš
Paprikáš, ako aj jeho meno znázorňuje, je paprikové mäso. Okrem trojice surovín: masť, cibuľa, paprika sa môže riediť aj kyslou smotanou. Má bohatšiu šťavu, lebo mäso sa podleje dostatočným množstvom tekutín. Obľúbená surovina na paprikáš je hydina, ale aj zajac, drobná zver. Čím mladšie mäso, tým menej vody treba na podlievanie. Takže pri paprikáši sa mäso nepraží, ale sa dusí a varí.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Halászlé
Rybacia polievka halászlé sa pripravuje na rôzne spôsoby. Základným tajomstvom prípravy je vývar z kostí varený s množstvom drobných rýb rozdielnej chut. Nesmie však chýbať uvarená „ušľachtilejšia“ ryba (kapor, sumec, zubáč). Vo všetkých receptoch je ryba, cibuľa a mletá červená paprika. Tá sa pridáva v hojnom množstve, čo polievke dáva nielen výraznú farbu a chuť, ale ju aj zahusťuje. Halászlé sa podáva s čerstvým, bielym chlebom.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Doma vypestovaná, usušená a pomletá
Perkelty, guláše či rybacia polievka – halászlé majú jedno spoločné. Nezaobídu sa bez mletej červenej papriky. Imeľčania nedajú dopustiť na tú svoju. Vypestovanú, usušenú a pomletú doma. Aj po roku si zachová svoju farbu aj chuť. Miestni hovoria, že jej kvalita sa ukáže pri klobáskach. Mletá červená paprika sa vyrába z koreninovej papriky s úzkymi a podlhovastými plodmi. Na jeden kilogram mletej papriky sa spotrebuje asi osem kilogramov koreninovej papriky. Závisí od jej zdravotného stavu.
Semienka koreninovej papriky sa sejú okolo 17. až 19. marca do pareniska. Zvyčajne sa použijú tie, ktoré sa ponechali z minuloročnej úrody. „Ak sused zoženie nejakú dobrú odrodu koreninovej papriky a pochváli sa, tak sa s vami podelí,“ hovorí Peter Pastorek.
Keď rastlina vyklíči a dosiahne požadovanú veľkosť asi 15 až 20 centimetrov, začne sa presádzať do voľnej pôdy. To je zvyčajne koncom mája a začiatkom júna. „Prvý zber sa robí na začiatku septembra, keď paprika dozreje dočervena,“ opisuje Ondrej Kovács.
Najprv sa suší prirodzene. „Ženy potom zoberú ihlu a papriku postupne navliekajú cez stopky na niť. Nakoniec sa dva až tri týždne suší v špeciálnej miestnosti, v ktorej sa prikuruje na minimálne 70 až 80 stupňov Celzia. Paprika je správne usušená, keď sa pri dotyku rozpadáva. Poznať to aj na zvuku,“ hovorí Kovács. Usušená paprika sa potom pomelie aj s niekoľkými semienkami, aby bola trochu mastná.
Recept
Kohútí perkelt
- (približne 6 – 7 porcií)
- 3 kg kohútieho mäsa, 500 g údenej slaniny, 900 g cibule, 600 g mrkvy, 300 g zeleru, 300 g paradajok, 500 g zelenej papriky, 15 g mletej červenej papriky, 15 g rasce, 10 g čierneho korenia, soľ, 15 g cesnaku, 200 g bravčovej masti, voda podľa potreby, mletá štipľavá paprika podľa chuti
- Slaninu nakrájame na tenké dlhé plátky a osmažíme. Potom ju vyberieme a odložíme. Pridáme bravčovú masť a nadrobno nakrájanú cibuľu, ktorú osmažíme dozlatista. Pridáme nakrájaného kohúta, vodu, rascu a čierne korenie. Pomiešame a varíme, až kým sa voda nevyparí.
- Pridáme pretlačený cesnak, soľ a mletú červenú koreňovú papriku. Jemne premiešame a pridáme vodu podľa potreby. Kohútie mäso pustí vďaka soli trochu vody a vtedy pridáme ostatnú zeleninu. Vodu pridávame podľa potreby.
- Varíme na miernom ohni za minimálneho miešania až dovtedy, kým sa mäso neoddelí od kosti. Dochutíme podľa potreby. Hotový perkelt môžeme ozdobiť petržlenovou vňaťou a smotanou.
Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
Recept
Tvarohové rezance
- (asi 7 porcií)
- 150 g slaniny, 500 g uvarených hrubých rezancov, 300 g tvarohu
- Slaninu, najlepšie domácu, nakrájame na malé kocky a opečieme na panvici dochrumkava. Keď je hotová, odložíme ju nabok. V panvici necháme trochu masti, do ktorej pridáme uvarené rezance.
- Za stáleho miešania ich pomaly opekáme na miernom ohni, až kým nedostanú karamelovú farbu. Oheň vypneme a po chvíli pridáme hrudkový tvaroh, aby sa neroztopil.
- Hotové tvarohové rezance posypeme opečenou slaninou. Podávame ku kohútiemu perkeltu.
Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
Pri tejto kombinácii človek zneistie. Kto však ochutná ako prílohu ku kohútiemu perkeltu tvarohové rezance, neobanuje. Ba naopak, chuťové poháriky si ju budú pýtať. Tento recept priniesla v minulosti do obce Imeľ skupina Rómov, ktorí sa živili výrobou hlinených tehál.
„Chodili k nám na jar a boli tu až do jesene,“ spomína jeden z miestnych Imrich Belokostolský. Keď zarezali kohúta a pripravili z neho perkelt, ako prílohu k tomu podávali tvarohové rezance. Toto jedlo sa vrátilo do Imeľa vďaka súťaži vo varení kohútieho perkeltu.