V Hrušove, pod ktorý administratívne patria aj susedné Striežovce a Ostrany, a spolu majú len okolo 180 obyvateľov, si miestni zarábali na chlieb aj pálením vápna, včelárstvom, brdárstvom, výrobou plátna, kobercov i košikárstvom. Peňazí na rozhadzovanie nikdy nemali, čo sa odzrkadľovalo aj v ich tanieroch. Niektoré jedlá so stáročnou tradíciou tu prežili dodnes a dedia sa z pokolenia na pokolenie.
Najcharakteristickejším jedlom sú v tejto časti Gemera-Malohontu guľky. Želmíra Lisičanová, ktorá žije v časti Striežovce, no pracuje na Obecnom úrade v Hrušove, vie všetko o ich histórii, príprave i chuti. Gemerské guľky sa naučila variť ešte za mlada. „Naučila ma to moja mama. No v našej obci sa varievali a stále varievajú takmer v každom dome. Nerobievajú sa často, lebo ich príprava je náročná a trvá niekoľko hodín. Varíme ich vonku v kotlíku a pomáhajú si pritom susedy alebo matky s dcérami,“ hovorí päťdesiattriročná pani Lisičanová. Gemerské guľky sú zemiakové gule, do ktorých sa pridáva údené mäso, klobása a pomleté škvarky. Všetko suroviny, ktoré mali a majú gemerské gazdiné doma v špajze. Zemiaky si dopestujú v záhrade a zvyšok majú zo zabíjačiek, keďže v chlievikoch pri domoch chovali prasce. „Gemerské guľky sa robievajú na rôzne spôsoby. Pripravujú ich v Ratkovej, v Jelšave, v Klenovci a ďalších dedinách regiónu. Teda skôr na strednom ako východnom Slovensku,“ vysvetľuje gazdiná zo Striežoviec.
Foto: ARCHÍV OBCE
Kuchárky z Hrušova či zo Striežoviec zvyknú pomlieť škvarky s klobásou i údeným mäsom a zmes ochutia tak, aby bola aj slaná aj štipľavá. Slanosť i štipľavosť neskôr pri varení zmiernia zemiaky. Potrebujú ich v rovnakom pomere uvarené i surové, oboje postrúhajú. Surové precedia cez plátennú utierku, aby z nich odstránili škrob. Varenie je zdĺhavé a nie jednoduché. Pravé gemerské guľky sa varia v kotlíkoch nad ohňom, no výsledný efekt stojí za to. Chutné mäsito-zemiakové guľky s veľkosťou, o ktorej miestni hovoria ako o akurátnej, do dlane. V Hrušove a Striežovci ich dávajú ako vložku do polievky zvanej kysel.
„Keďže ich príprava trvá aj štyri a viac hodín, nerobievajú sa často. Ja ich doma varím iba raz do roka, no to ich už uvarím aj 50 až 70 kusov. Zvykne mi prísť pomôcť suseda a keď je doma, tak aj moja dcéra. Varievam ich v malom kotlíku, do ktorého sa zmestí pätnásť guliek. Do veľkého kotla sa ich zmestí asi štyridsať. Po uvarení sa pojedia doma, no aj porozdávajú po susedoch,“ vysvetľuje Lisičanová. Najčastejšie podľa nej gemerské guľky pripravujú po Veľkej noci, keď majú v domácnostiach nezjedenú údenú šunku. Aby ju zužitkovali. „Ja ich však zvyknem pripravovať cez leto, keď nás chodí navštíviť dcéra žijúca v Čechách. Toto naše tradičné jedlo má veľmi rád aj jej manžel,“ smeje sa gazdiná.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Hrušovčanky i Striežovčanky si však miestnu lahôdku nenechávajú len pre seba. Rady sa s gemerskými guľkami prezentujú aj inde. Chodievajú ich variť na festivaly v okolí ako napríklad na Dni obce do Jelšavy, do susedných Drienčan na podujatie Dedina ožíva, do obce Babinec na Stretneme sa pod turničkou či do Klenovca, kde sa každoročne konáva Klenovská Rontouka. Pani Lisičanová sa pozastavila nad tým, že v Klenovci si ku gemerským guľkám s obľubou dávajú kyslú kapustu a niektorí dokonca radi jedia túto špecialitu s chlebom. Mimoriadny dopyt je po guľkách aj na spomínanom podujatí Dedina ožíva v Drienčanoch. Keď tam trojica gazdiniek zo Striežovca a z Hrušova varila guľky naposledy, nezastavili sa od rána do večera. Pripraviť ich museli takmer päťsto. Dospelý chlap zvládne na posedenie aj päť či šesť gemerských guliek, ženám stačia dve či tri. V gemerských reštauráciách by ich však návštevníci hľadali márne. Pre zdĺhavosť a zložitosť ich prípravy ich reštaurácie nezaraďujú do menu.
Pani Lisičanová hovorí, že guľky sa u nich pripravujú už veľmi dávno, určite niekoľko generácií, možno aj stovky rokov. Ráz územia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline Blhu určoval aj vznik a vývoj ďalších typických jedál pre tento kraj. Podobne ako pri gemerských guľkách, miestni ich pripravovali z toho, čo dala príroda. K dodnes zaužívaným jedlám v Striežovciach a Hrušove patria napríklad vianočné raňajky. Jedlo z klobás, rebier a húrika, teda vylúskaného prosa, nesmie chýbať pri raňajkovom stole na Prvý a Druhý sviatok vianočný v žiadnom dome.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Recept: Gemerské guľky
podľa Želmíry Lisičanovej
- 0,5 kg zemiakov uvarených v šupke, 0,5 kg surových zemiakov, 100 g škvariek, 150 g uvareného údeného mäsa, klobása, 5 strúčikov cesnaku, 2 vajcia, mleté čierne korenie, soľ, mletá červená paprika, hladká múka na obaľovanie.
- Uvarené zemiaky olúpeme a prelisujeme do väčšej nádoby. Rovnaké množstvo surových zemiakov očistíme, postrúhame a na sitku dobre vytlačíme, aby sa z nich vytlačil škrob. Pridáme ich k vareným zemiakom. Medzitým dáme do väčšieho hrnca zovrieť posolenú vodu. Keď vrie, zatrepeme ju tromi lyžicami hladkej múky. Vtedy ani prvé guľky nestratia svoj tvar.
- V menšom hrnci popražíme spolu pomleté škvarky, údené mäso a klobásu, ochutíme podľa chuti, posolíme, pridáme mleté čierne korenie, papriku a cesnak. Odoberieme asi 1/3 masy, ktorú potom použijeme na posypanie hotových guliek. Zvyšnú masu vylejeme k zemiakom, pridáme zvyšný cesnak, vajcia a poriadne spolu zmiešame.
- Z tejto masy vytvarujeme guľky (akurát do dlane), ktoré obaľujeme v hladkej múke – aj dvakrát, a keď voda v hrnci vrie, dávame ich do hrnca. Necháme variť, ale voda nesmie veľmi vrieť, aby sa nerozvarili. Potom zľahka vareškou zamiešame, keď vyplávajú na povrch, necháme ich ešte trochu prevrieť a vyberáme ich dierkovanou vareškou do misy.
- Keď sa všetky guľky uvaria, z vody, kde sa varili, urobíme polievku zvanú kysel. Vodu zatrepeme mliekom a hladkou múkou, pridáme tri bobkové listy, trocha octu na chuť, trocha soli a ochutíme podľa vlastnej chuti. Môžeme pridať trochu aj z odloženej masy škvariek, údeného mäsa a klobásy. Necháme prevrieť a odstavíme.
- Hotové guľky každý konzumuje, ako má rád. Niekto ich polieva opraženou cibuľkou, niekto dáva navrch pomleté a popražené škvarky, údené mäso a klobásu a niekto ich má rád s kyselom.