Sen malých mongolských jazdcov sa môže končiť zmrzačením

Deti, preháňajúce sa na koňoch po nekonečných mongolských stepiach, snívajú o sláve v krajine, kde je jazdectvo historickou záľubou. Sny týchto často sotva sedemročných detí sa však môžu rýchlo zmeniť v čiernu moru, píše agentúra AFP.

10.08.2016 15:00
Mongolsko, jazdectvo, džokej, kôň, preteky Foto:
Ilustračné foto.
debata (9)

Títo malí džokeji sú ohrození zraneniami, ktoré často vedú k ochrnutiu, a sú vystavení zlému zaobchádzaniu zo strany trénerov. Jedenásťročný Cendsürengín Budgarav si pri páde zlomil stehennú kosť, a to bol koniec jeho krátkej kariéry. Jeho inštruktori ho odmietli odviezť do nemocnice a povedali mu, nech je v pokoji. Do rany sa dostala infekcia a chlapčeka operovali, ale až po roku. Budgarav, ktorý má dnes sedemnásť rokov, je čiastočne pripútaný na lôžko a čaká ho ďalšia operácia. Ak bude úspešná, bude môcť chodiť o barlách.

„Som taký smutný, že som z toho koňa spadol. Kiežby som na neho nikdy nenasadol,“ hovorí v slzách. Stále je však pyšný na medaily, ktoré získal, hoci má aj smutné spomienky, napríklad na to, ako jeho bývalý tréner hasil cigarety o jeho čelo.

Po stáročia sú konské preteky v Mongolsku inštitúciou. Obratnosť v jazde na koni umožnila Džingischánovým vojskám dobyť veľké územia eurázijského kontinentu. Pri moderných pretekoch sú kone vystavené ťažkej skúške, a preto sa dáva prednosť detským džokejom, ktorí sú ľahší. V Mongolsku sa usporadúva ročne približne 600 pretekov a ich obľuba rastie. Podľa vládnej agentúry na ochranu detí je dnes v Mongolsku registrovaných medzi profesionálnymi jazdcami viac ako 11-tisíc detí.

Budgaravova matka, ktorá je bez práce a hendikepovaná, sa sama stará o rodinu prežívajúcu vďaka sociálnej podpore a dôchodku starého otca. Aby mohli zaplatiť Budgaravovo liečenie, stal sa jeho mladší brat Möncherdene takisto jazdcom. Jeho medaily sú vystavené na koberci pokrývajúcom vnútro rodinnej jurty. V roku 2013 však aj jeho postihlo nešťastie: spadol z koňa, keď sa zviera pošmyklo na zľadovatenej zemi. Odvtedy trpí urputnými bolesťami hlavy a výpadkami pamäti. „Často ma bolí hlava a v škole všetko rýchlo zabudnem,“ hovorí Möncherdene.

Podľa správy UNICEF z roku 2014 bolo v Mongolsku v roku 2012 hospitali­zovaných 326 detských jazdcov. Väčšinou išlo o zranenia hlavy a zlomeniny. Z 529 mladých jazdcov ich 5 % priznalo, že ich inštruktori bili.

Niektorí chlapci, ktorí sa chcú stať džokejmi, opúšťajú rodinu aj školu v nízkom veku, už v siedmich rokoch, aby sa odovzdali do starostlivosti trénerov, ktorí sú tiež poverení ich vzdelávaním. Tieto deti si však len zriedka môžu sťažovať na zlé zaobchádzanie. Tréneri si vyberajú chlapcov z chudobných rodín, u ktorých predpokladajú, že nebudú robiť rozruch v prípade poranenia, uvádza nemenovaný zdroj z Mongolského národného výboru pre ľudské práva.

Mongolsko má tento rok prijať nové zákony na ochranu detí, ktoré budú zakazovať najmä nebezpečné zimné preteky, a stanovia sankcie proti trénerom v prípade zranenia. Ochrancovia práv detí však pochybujú o jeho aplikácii.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Mongolsko #ochrana detí #jazdectvo