Narodila sa v Bratislave za poriadnej letnej búrky, čo vraj predznamenalo jej činorodú povahu. Vyrastala na Palisádach v Starom Meste ako dcéra umelcov. Otec Miloslav Čapka, pôvodom z Moravy, hral v SND prvé husle, nahrával v Slovenskom rozhlase, bol profesorom v hre na husliach a viole. Mama Viera, za slobodna Turčanová, je známou reštaurátorkou a výtvarníčkou.
„Koncom osemdesiatych rokov získal ocko angažmán v barcelonskej opere Gran Teatre del Liceu. Keď tam odišiel, spočiatku sme ako rodina fungovali na diaľku. Potom sme sa rozhodli odísť za ním,“ spomína atraktívna manažérka Zuzana Čapková Turčanová na svoj odchod z bývalého Československa.
Opustiť rodné mesto a všetkých priateľov práve v citlivom tínedžerskom veku nebolo pre ňu vôbec jednoduché. „Vtedy bol priamy kontakt možný len cez telefón, čo bolo príliš drahé. Listy chodili s niekoľkotýždňovými odstupmi. Je príjemné stráviť v Španielsku dovolenku, no oveľa ťažšie je zvyknúť si na úplne cudzí jazyk, kultúru, stravu. Bez rovesníkov, bez možnosti prejsť sa s kamarátmi po parku, zájsť k starkej na obed… Človek sa však tým, že je viac odkázaný na seba, akosi rýchlejšie stane dospelým,“ uvažuje.
Postupne však Barcelonu prijala za svoj nový domov. Nadchla ju bohatá história a kultúra metropoly Katalánska. Doslova sa zamilovala do diela secesného umelca Antonia Gaudího, ktorý tomuto mestu vtlačil nezmazateľnú pečať. „Pozrite sa, z mojej terasy mám Sagradu Familiu ako na dlani,“ ukazuje na najväčší skvost tunajšej architektúry, zapísaný aj do svetového zoznamu UNESCO.
Hoci mama sa po otcovej smrti vrátila na Slovensko, ona s bratom Milanom už v katalánskej perle natoľko zapustili korene, že zostali.
Foto: HELENA RÁKOSNÍK
Od harfy k biznisu
V počiatočnom „barcelonskom období“ ešte Zuzana kráčala v otcových šľapajach. Na konzervatóriu vyštudovala hru na flaute a harfe. Náhoda však chcela, že už v priebehu štúdia dostala šancu pracovať ako hosteska. „Vlastne som len raz sprevádzala kamarátku na konkurz do istej agentúry. A tam si ma všimli a vyzvali ma, aby som sa prihlásila aj ja,“ spomenie.
O týždeň pomáhala na svojom prvom veľkom kongrese, zúčastnilo sa na ňom asi 600 ľudí. Kým dokončila konzervatórium, pracovala už v pozícii, kde sama manažovala tímy hostesiek. Na organizovaných podujatiach sa stretávala aj s najvyššími svetovými politickými lídrami či s rôznymi celebritami. Výnimkou nebola ani španielska kráľovská rodina. V agentúre si ju ako hostesku vytypovali do tímu protokolu, takže sa s jeho členmi ocitla v tesnom kontakte. Pravdaže, je vysoká, svetlovlasá, pre Španielov veľmi zaujímavá a príťažlivá. No najmä jazykovo zdatná. Hovorí po slovensky, česky, španielsky a katalánsky – v tejto kombinácii jazykov tiež prekladá a tlmočí, a ďalej po anglicky, taliansky či teraz už aj po francúzsky. „Ovládanie nielen španielčiny, ale aj katalánčiny ako jazyka domácich mi otvorilo veľa dverí,“ pripúšťa.
Iná kamarátka ju neskôr navnadila, že nových ľudí hľadajú aj v jednej z najprestížnejších cateringových agentúr. Práve v nej nabrala ďalšie skúsenosti v oblasti gastronómie a cateringových služieb. Udalosti sa vzápätí akosi rozbehli – a z pôvodného hobby sa zrazu stalo povolanie. Zuzka netají, že sa pod to podpísal aj fakt, že ako hudobníčka by sa v Španielsku presadzovala len ťažko. „Mohla by som len učiť. Alebo hrať v niektorom z mála tunajších orchestrov, lenže v tých sa miesta pre moje nástroje skôr dedia z rodičov na deti,“ zdôvodňuje, prečo si napokon zvolila štúdium hotelového manažmentu a cestovného ruchu na barcelonskej univerzite. Nezabudne však dodať, že predchádzajúcim štúdiom hudby si vycibrila tvorivosť, disciplínu a cit, čo jej dnes nesmierne pomáha v profesii.
Foto: Berta Švarc Photographer
Blondínka medzi machami
Pred 15 rokmi odštartovala Zuzanina kariéra vrcholovej eventmanažérky. Priznáva, že práca s ľuďmi, v ktorej nehrozí stereotyp, ktorá ponúka pestrosť klientely a stále nové šance, ju celkom pohltila. „Sedí“ jej a o služby agentúry, ktorú si niekoľko rokov nazad sama založila, je v Barcelone obrovský záujem.
Hrdá je na to, že sa presadila výhradne tvrdou prácou, nie cez známosti. Ako dodá, nie je to žiadna výhra, byť v Španielsku ženou, cudzinkou, blondínkou. Stále tu vládne machizmus, vo vedúcich funkciách je minimum žien. „Vaše znalosti si síce vážia, no nikdy nesmiete dať najavo, že ste schopnejšia. Musíte si nájsť inú, kľukatejšiu cestičku k cieľu, ktorý chcete dosiahnuť,“ mieni.
Čo znamená zorganizovať v Španielsku podujatie? „Rozhodne je to veľká zábava plná prekvapení,“ naznačí. Španieli sa totiž podľa nej občas správajú úplne chaoticky. I keď v tom „organizovanom“ chaose nakoniec zázračne všetko funguje. V Barcelone pochopila pravdivosť spojenia „španielska dedina“. Hoci pripustí aj to, že Katalánci sú predsa len európskejší, zdržanlivejší či pracovitejší ako napríklad obyvatelia španielskej Andalúzie.
Snaží sa pre svojich objednávateľov vytvoriť vždy presne takú akciu, akú si vysnívali. Preniesť ich predstavu do reality. „Usilujem sa vytvoriť tie najlepšie podmienky pre zhromaždenie hostí: účastníkov rodinnej či firemnej akcie, prezentácie, tlačovej konferencie, odovzdávania ocenení a podobne,“ vysvetľuje. Spolupracovala napríklad pri organizovaní eventov pre korunného princa Charlesa, futbalistov FC Barcelony, prezidenta katalánskej vlády, arabského šejka a mnoho ďalších osobností najvyššieho rangu. Nikdy však nerobí rozdiely, či príde na banket niekto slávny, alebo celkom neznáma skupina. Vždy pracuje s tým istým nasadením.
Zuzana si dôsledne dáva záležať, aby z každej akcie vyžarovala jej vášeň k tejto práci. Každá musí byť osobitá, klientovi „ušitá na mieru“, s neopakovateľnou emóciou. „Pracovať v tejto brandži treba na tisíc, nie iba na sto percent, zapojiť sa do každého detailu, nič nenechať na náhodu,“ pripomína. Takisto sa pri organizovaní eventov musí plne spoľahnúť na prácu kolegov, preto si ich dôkladne vyberá. „Na každom podujatí pracuje viacero tímov, dôvera je preto jedným z kľúčových faktorov našej činnosti. Musím svojim ľuďom bezvýhradne veriť, že včas, rozhodne a bez rozruchu profesionálne zareagujú v nepredvídaných situáciách a že svojím prístupom dokážu vytvoriť atmosféru, v ktorej sa klient a jeho hostia cítia vítaní a ktorú si vychutnajú,“ zdôrazní. „Nie všetci vedia, že v priebehu eventu sa na pľaci dohovárame aj vysielačkami. Je to však ten najefektívnejší spôsob práce,“ prezradí.
Foto: Archív Zuzany Čapkovej Turčanovej
S kufríkom Mary Poppins
Deň pred každou akciou si Zuzana zvykne naposledy všetko skontrolovať. Vybaví posledné telefonáty, zreviduje dokumentáciu s informáciami. Takzvaný BEO (Banquet Event Order) ako finálnu inštruktáž pred podujatím dostanú od nej všetci spolupracovníci. Pripraví si „pracovný kostým“ aj svoj minikufor „Mary Poppins“, ako ho nazývajú niektorí klienti. „Je v ňom tak trochu všetko, len pre prípad…“ nevyzradí veľa z obsahu.
Deň po akcii si zase prezrie poznámky, ktoré si na nej zapísala, rozošle spolupracovníkom a dodávateľom záverečný e-mail ako kontrolnú spätnú väzbu.
„Nikdy nezabudnem na deň, keď som manažovala naraz šesť banketov. Ani na môj prvý banket pre tisícku hostí. Ani na ten, keď mi oznámili, že ma vybrali pre prácu s Michelin šéfkuchárom. Tých nezabudnuteľných dní plných emócií je veľa,“ zbilancuje si.
Ani keď pripravuje akciu pre zahraničnú klientelu, nesmie nikdy zabudnúť na mentalitu domácich, ktorí sú prosto ochotní jesť vždy iba to svoje. Ako príklad spomenie svadbu jednej zo svojich kamarátok so španielskym ženíchom v Čechách. „Výborných českých špecialít sa španielski hostia takmer nedotkli, hneď sa však postavili do radu k stolom so španielskou šunkou, chorisom a syrmi, ktoré dobre poznali. Na ďalší deň sme preto s nevestou zorganizovali vynikajúci – len – český obed.“
Stále v kontakte so Slovenskom
Návrat na Slovensko nateraz neplánuje, no slovo „domov“ sa jej s ním aj s Českom viaže stále. Aj keď v rodnej krajine nikdy nepracovala, so slovenskými firmami sa kontaktuje veľmi intenzívne. V mladosti ako sprievodkyňa, aktuálne ako partner a manažér pre danú destináciu spolupracuje s cestovnými kanceláriami. Špecializuje sa práve na Katalánsko a jeho hlavné mesto Barcelonu. Na túto tému aj prednáša.
Klienti ju milujú, azda nikdy sa nenašiel taký, ktorý by ju za niečo mohol pokritizovať. Všetkým sa venuje vysoko nad rámec povinností. S radosťou a úsmevom sprostredkuje poznatky o architektúre, folklóre, kultúre a zvykoch nielen Barcelony a Katalánska, ale aj celého Španielska. Vďaka miestnym znalostiam a skúsenostiam dokáže turistov zasvätiť tak do tajomstiev stredozemnej kuchyne či slávneho flamenca, ako aj do španielskeho politického systému. Z rukáva vysúka priemernú španielsku mzdu aj dôchodok, ale aj rôzne nuansy vzťahov muž verzus žena.
Najnovšie sa chce Zuzana Čapková Turčanová naplno venovať protokolu. Samozrejme, v spojení s prípravou podujatí, kde sa striktne vyžaduje jeho dodržiavanie. „Štúdiom Master degree medzinárodného protokolu a inštitucionálnych vzťahov som si splnila ďalší svoj sen,“ hovorí nadšene. Protokol, ako vysvetlí, je odbor, ktorý má mnoho odvetví – diplomatický, kultúrny, olympijský, firemný… Osobitne ju láka ten diplomatický. Každá krajina má vlastné protokolárne normy, na ktoré treba pri organizovaní akcií prihliadať. Od znalosti oslovenia predstaviteľov, štátnych symbolov, zasadacích poriadkov, národných zvykov a tradícií či práce s médiami. „Rada by som si poznatky v tejto oblasti rozšírila aj na Slovensku. Hľadám na tieto účely vhodný kurz v Bratislave, oslovila som už aj viacerých odborníkov a univerzity,“ uzatvára mladá žena, ktorá robí svojej vlasti v zahraničí naozaj dobré meno.
Tajomstvo hamburgera na sladko
V reštaurácii vám naservírujú klasický hamburger, no keď doň zahryznete, zacítite sladkú chuť výborného dezertu. Alebo ponúknu svietiacu gélovú kocku, ktorá sa až na jazyku zmení na lahodnú višňovú štrúdľu. Taký je zjednodušene princíp nového kulinárskeho hitu menom molekulárna gastronómia. Ide zároveň o ďalšiu oblasť v rámci gastronómie, ktorá Zuzanu Čapkovú Turčanovú v Barcelone zaujala.
Ako vzápätí vysvetlí, kuchyňa reštaurácie, v ktorej sa pripravujú delikatesy tohto typu, pripomína skôr chemické laboratórium. Samé skúmavky, pinzety, špeciálne nástroje, rôzne tlakové hrnce… „A najmä, jednou z najdôležitejších ingrediencií pre spracovanie jedál je tekutý dusík. Vďaka nemu možno vyrobiť zmrzlinu bez ľadu či vypražiť mäso úplne bez tuku – a všetky chute a vône sa pri tejto technike stopercentne zachovajú.“
Zuzana priznáva, že prvotné reakcie zákazníkov na molekulárne menu sú zväčša rozpačité. „Keď sa na stole objavujú rôzne geometrické tvary v nevšedných farbách, iba hádajú, či to, čo vidia, bude aj chutiť tak, ako si myslia,“ usmeje sa.
Niektorým klientom sa táto kuchyňa zdá príliš „chemická”, no pravda je, že v nej používané suroviny musia byť tej najvyššej kvality. "Tieto pokrmy sa vyznačujú čistou, nefalšovanou chuťou, so snahou preniesť kulinársky zážitok nielen na jazyk, ale na všetkých päť zmyslov,“ približuje manažérka so slovenskými koreňmi.
Termín „molekulárna gastronómia“ prvý raz použili na konci minulého storočia francúzsky vedec Hervé This a maďarský fyzik Nicholas Kurti. „Poznatky z chémie a fyziky sa v gastronómii využívali vždy, hoci si to ani neuvedomujeme. Molekulárna gastronómia sa snaží pochopiť chemické reakcie a fyzikálne deje, ku ktorým dochádza počas varenia. A hľadá možnosti odlišných spôsobov prípravy jedál. Využíva pritom nové technológie, zmeny vzhľadu alebo štruktúry jedál, ale aj celkom nové chute a ich kombinácie,“ opisuje Zuzka.
Do povedomia verejnosti sa tento typ kuchyne dostal v roku 1995, a to aj vďaka vynikajúcemu katalánskemu kuchárovi Ferranovi Adriá Acosta, ktorý preslávil reštauráciu El Bulli na pobreží Costa Brava. Toto zariadenie vlastní tri michelinské hviezdičky. Ďalšími významnými predstaviteľmi molekulárnej kuchyne v Katalánsku sú traja zástupcovia rodiny Roca, bratia Joan, Jordi a Josep. „Ich reštauráciu Celler de Can Roca v meste Girona vyhlásili v rokoch 2013 a 2015 za najlepšiu na svete, Jordiho ohodnotili aj ako najlepšieho cukrára planéty,“ konštatuje Zuzana Čapková Turčanová, ktorá si atmosféru tejto reštaurácie zamilovala.