O takom úspechu môže človek len snívať. Hneď prvý návrh, ktorý vypracuje, zaujme veľkú firmu, a tá začne podľa jeho návrhu vyrábať. Potom prihlási tento výrobok do prestížnej medzinárodnej súťaže, kde získa najvyššie ocenenie. To sa nedávno podarilo mladému študentovi Matúšovi Chlpekovi z Bojníc, ktorý sa presadil vydareným dizajnom ďalekohľadu. Mladý dizajnér skromne priznáva, že mu k tomuto svetovému úspechu trochu dopomohla aj náhoda. A to hneď dvakrát. Prvýkrát si s ním zahrala, keď si jeho kamarát pri surfovaní na internete náhodou všimol, že nejaký americký výrobca hľadá nový dizajn pre svoj ďalekohľad. Kamarát na to upozornil Matúša, pretože vedel, že dizajnom ďalekohľadu sa zaoberal vo svojej bakalárskej práci.
„To bola veľká náhoda, nestáva sa často, že výrobca hľadá dizajn práve toho, čo ste navrhli. Súťaž, čo americká firma vypísala, sa končila o dva dni. Vlastne trvala už mesiac, ale ja som sa o nej dozvedel dva dni pred koncom. Pretože som mal návrh dizajnu hotový, tak som to tam jednoducho poslal," vraví Matúš Chlpek.
Druhou náhodou bola účasť na svetovej súťaži produktového dizajnu Red Dot Award. Účasť na takomto prestížnom podujatí niečo stojí, je to nad možnosti študenta. Ale vždy je tam na začiatku súťaže jeden deň, ktorý sa volá Young Professionals Day, keď sa môžu prihlásiť študenti alebo mladí absolventi. Organizátori z nich vyberú 50, a tí sa môžu zúčastniť bez poplatku. Výber je náhodný a náhoda chcela, že medzi vybranými bol aj mladý Bojničan.
Základný tvar bol inšpirovaný rukou človeka
A tým sa účasť náhody končí, zvyšok si Matúš Chlpek zariadil sám. Sám sa rozhodol pre štúdium dizajnérstva, aj keď to nebola nejaká priamočiara voľba. Študoval na gymnáziu, umelecké smery mu boli trochu vzdialené. Pôvodne sa chcel venovať technike, rozhodoval sa medzi strojarinou a architektúrou. Rozhodol sa pre Fakultu strojného inžinierstva na Vysokom učení technickom v Brne.
„Dozvedel som sa, že je tam aj odbor priemyselný dizajn v strojárstve. To ma celkom lákalo. Na konci prvého semestra som urobil talentové skúšky a začal študovať tento odbor. Spočiatku to bola len strojarina, postupne sme prechádzali k dizajnu, čo sú už umelecké predmety. Kedysi som chodil na výtvarnú, hrával som aj na klarinet, neviem, či to spolu súvisí, ale možno to nejaké vlohy naznačuje," hovorí Matúš o svojej ceste k dizajnu.
Keď prišiel čas na vypracovanie bakalárskej práce, bolo potrebné vybrať si tému. Študenti dostali od školy na výber 30 tém, záležalo na nich, čomu sa chcú venovať. Niektorí si vybrali tému preto, lebo sa im páčil výrobok, ktorého dizajn mali navrhnúť. Matúš vraví, že sa snažil vybrať takú tému, ktorú by mohol konzultovať s nejakým výrobcom. Videl medzi témami binokulárny ďalekohľad a vedel, že v Česku je spoločnosť Meopta, ktorá sa zaoberá aj výrobou ďalekohľadov. Napísal do Meopty, či by mu spoločnosť nechcela s touto témou pomôcť. Odpoveď ho potešila, vraj budú radi. Umožnili mu pozrieť si celú výrobu, a to mu neskôr veľmi pomohlo.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
„Ďalekohľady vyrábajú v Meopte už roky a majú spätné väzby z trhu. Vedia, ako ľudia ďalekohľady používajú, čo napríklad poľovník potrebuje, aby sa mu ďalekohľad nešmýkal v ruke. Ukázali mi výrobné postupy, tam si človek osvojí, čo je možné vyrobiť. Nemôže potom navrhnúť nejakú divočinu, ktorá síce pekne vyzerá, ale nedá sa vyrobiť," hovorí Matúš Chlpek.
Ďalekohľadov je na trhu dosť a rôznych dizajnov. S čím novým sa dalo prísť? Matúš vychádzal zo zásady, že dizajnér musí rešpektovať celý kontext produktu, pre koho je určený, ako sa bude používať, v akých podmienkach. Riešení je vždy viacero, záleží len na autorovi, pre ktorý smer sa rozhodne. Na riešení, ktoré navrhol Matúš Chlpek, je zaujímavé to, že bol inšpirovaný rukou človeka. Zrejme aj preto získal neskôr svetové uznanie. Vyvýšené miesta z oboch strán ďalekohľadu, určené na držanie, majú tvar trojuholníka. Taký tvar vytvárajú prsty na ľudskej ruke. To bola základná myšlienka, na jednej strane tento motív poslúži ako dobrá ergonómia, na druhej strane bude mať za sebou nejaký príbeh. To môže napokon pomôcť aj pri predaji.
„Riešil som dizajn, do optiky som nesiahal. Ďalekohľad má stáročnú históriu. Začal sa robiť pred nejakými 400 rokmi, binokuláry majú okolo 200 rokov, už sa veľa na nich nedá zmeniť. Ani netreba zmenu za každú cenu, niekedy je lepšie nechať vec, ako je. Je to jednoducho ustálená podoba tohto produktu, už to nezmeníte, vyplýva to z jeho funkcie a histórie," odpovedá dizajnér na otázku, či ho nelákala predstava celkom zmeniť konštrukciu ďalekohľadu.
Rozdiely medzi americkým a európskym dizajnom
Bakalársku prácu vypracoval v roku 2014. Odovzdal ju a potom sa ňou už nezaoberal. Až kým mu kamarát nepovedal, čo našiel na internete. Vedel, že návrh ďalekohľadu má dôkladne vypracovaný, tak ho poslal spoločnosti Athlon Optics. To je tá americká firma, čo hľadala nový dizajn pre ďalekohľad. Firme sa jeho návrh veľmi zapáčil. Do súťaže prišlo asi 50 návrhov, ale vybrala si návrh mladého Slováka. Onedlho išiel nový ďalekohľad do výroby.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
„Použili moju hlavnú myšlienku, ale boli tam nejaké zmeny, kým to išlo do sériovej výroby. Musela sa redukovať hmota, aby bol výrobok čo najľahší. Tu vidno rozdiely medzi študentskou prácou a výrobnou praxou," usmieva sa Matúš.
Ďalekohľad s jeho dizajnom sa dnes vyrába a predáva pod názvom Athlon Midas. Výstupky určené na držanie sú drsné, akoby boli posypané drobnými ihlančekmi. Keď konzultoval takýto povrch v Meopte, povedali mu, že nemajú radi takéto hrubé textúry. Nie je to príjemné na dotyk. A keď lovec kráča nejakých päť hodín a musí ďalekohľad držať, tak má otlačené prsty. Ale zase druhá vec je, že ho často používajú v rukaviciach, a vtedy to zase pomáha. Podstatné však bolo, že ďalekohľad bol určený na americký trh, a tam majú ľudia radšej ostrejšie, agresívnejšie tvary, stačí sa pozrieť na ich autá. Súvisí to spolu, výrobca chcel vyslovene niečo také. Keby bol ďalekohľad určený pre slovenský alebo český trh, tak je možné, že textúra by bola iná, výrobca by sa rozhodol pre iný štýl drážkovania.
Spolupráca Matúša Chlpeka so spoločnosťou Athlon Optics potom pokračovala ďalej. Navrhol pre ňu celú sériu ďalekohľadov. A tento rok poslal výrobok Athlon Midas do súťaže Red Dot Award, ktorá sa organizuje každoročne už vyše 60 rokov. Jej porota rozhoduje o tom, ktoré výrobky sú výnimočné. Podmienkou je, že produkt sa musí sériovo vyrábať. Binokulár z dielne Matúša Chlpeka zaradili do hodnotenia, a ten potom netrpezlivo čakal na výsledok.
„Raz ráno si pozerám e-maily a vidím – gratulujeme! To som vyskočil od radosti. Hovorím si, prvý môj produkt a hneď prvá cena… Ale nemyslím si, že to bude pravidlom, tak to nebýva. Bol v tom aj kus šťastia, uvidíme, ako to pôjde ďalej," hodnotí Matúš svoj veľký úspech.
Je množstvo vecí, čo by sa dali zlepšiť
Tri roky študoval v Brne, potom bol rok na študijnom pobyte v rakúskom Salzburgu v rámci Erasmu, čo je program Európskej únie v oblasti vzdelávania. Teraz je opäť v Brne, pracuje v dizajnovom štúdiu Martin Tvarůžek design. Posunul si obhajobu diplomovej práce na budúci rok, pretože chcel absolvovať aj nejakú prax. Vraví, že nechcel skončiť vysokú školu úplne bez praxe. Vo svojej diplomovej práci sa venuje dizajnu elektrického snežného skútra. Je to niečo celkom iné ako ďalekohľad, ale na svete je toľko vecí, čo by sa dali vylepšiť!
Foto: Archív M. Chlpeka
Svoju budúcu prácu si predstavuje tak, že bude robiť veci, ktoré by menili svet k lepšiemu a menej konzumnému štýlu života. To, že niekto navrhne vec, ktorú o dva roky vytlačí nejaká iná, nie je podľa jeho názoru zmena k lepšiemu. Túži navrhovať veci, ktoré budú prinášať človeku trvalejšiu hodnotu. Nie je podľa neho zdravé, keď človek každé dva roky mení mobil, alebo keď produkty prichádzajú len preto, aby ukojili túžbu človeka mať niečo nové.
Zaráža ho súčasný dizajn niektorých vecí, niektoré sú vraj navrhnuté tak, akoby sa dizajnér nezamýšľal na tým, ako sa produkt využíva. Poukazuje napríklad na autorádio. Človek šoféruje, musí sa sústrediť na jazdu a tlačidlá na autorádiu majú rozmer 2 krát 5 milimetrov, to nie je dobrý dizajn. „Alebo ďalšia vec. Minule som bol nastavovať satelit starkému. Som človek, ktorému sú technológie blízke, ale nebol som schopný to nastaviť, je to hrozné. Architekti vravia, že keď sa mesto navrhuje pre starších a hendikepovaných ľudí, tak je navrhnuté pre každého. Ja by som doplnil, že keď je mesto navrhnuté pre starších, hendikepovaných a vysokých, tak vtedy je navrhnuté pre každého. Ja mám napríklad problém vystúpiť z električky bez toho, aby som si buchol hlavu,“ hovorí o svojej 194-centimetrovej výške Matúš Chlpek.