Vedci sa vo svojej štúdii zaoberali 330 zdravými osobami vo veku od 50. do 89. rokov. Pýtali sa ich na to, čo celý deň robia a podrobili ich sérii testov. Ich výsledky ukázali, že nezávisle od veku a vzdelania je životný štýl bohatý na povinnosti spojený so zdravým mozgom.
Osoby, ktoré boli viac zamestnané, spracovávali informácie rýchlejšie a ich pamäť, uvažovanie a slovník boli bohatšie, ako to bolo u osôb menej zamestnaných. Podľa vedcov životný štýl bohatý na najrôznejšie aktivity zvyšuje možnosti učiť sa novým veciam, stimuluje mozog a kladie predeň stále nové výzvy.
„Zo štúdie vyplýva, že viac zamestnané osoby majú tendenciu mať lepšie kognitívne schopnosti,“ vysvetľuje jedna z autoriek výskumu Sarah Festiniová. Predošlé štúdie zdôrazňovali nevyhnutnosť plniť komplikované úlohy, aby mozog zostal výkonný. Kto je veľmi zamestnaný, učí sa novým veciam rýchlejšie. Navyše sa učia čeliť najrôznejším situáciám a stretávajú sa s mnohými ľuďmi.
Čo však povedať o tom človeku, ktorý čelí stresu stále? „Kto je príliš stresovaný, môže mať problémy. Je možné, že nedokáže zvládať situáciu,“ vysvetľuje Denise Parková z Texaskej univerzity. „Avšak získané údaje ukazujú, že výhody pre mozog prevažujú. Teraz sa tím vedcov snaží zistiť, ako je možné, že početné úlohy majú pozitívny vplyv na mozog. Chceli by sme nájsť recept na to, ako zachovať mozog v plnej sile aj v starobe,“ dodáva.
V útlom veku pomáha lepšiemu rozvoju mozgu materská láska. Tím vedcov z Washingtonskej univerzity sledoval 127 detí od obdobia pred nástupom do školy až do dospelosti. Správanie matiek voči deťom bolo merané na základe pozorovaní a videozáznamov. Na základe skenovania mozgu vedci konštatovali, že u detí, ktoré matky podporovali viac, ako je priemer, bol pozorovaný rast hipokampu, ktorý bol dvakrát väčší ako u ich spolužiakov, ktorým matky toľko podpory neprejavovali.
Tiež zistili, že rast hipokampu je spojený so zdravšími emotívnymi funkciami, keď deti vstupujú do dospelosti. „Vzťah medzi rodičom a dieťaťom v období, ktoré predchádza škole, je životne dôležitý,“ vysvetľuje autorka výskumu Joan Lubyová.