Na začiatku príbehu o najtradičnejšom rómskom jedle zvanom gója je neveľmi lákavá časť prasiatka – črevo. Rómovia tradičný pokrm volajú aj jedlom chudobných. Kto a kedy góju, akúsi jaternicu bez štipky mäsa, vymyslel, nevedno. Traduje sa, že na naše územie toto jedlo mohli so sebou priniesť kočujúci Rómovia z Indie. Či je to pravda, alebo nie, nevedno. Realitou však je, že gója sa stala pre Rómov symbolom najlacnejšieho a najchutnejšieho jedla, ktoré je dostupné pre všetkých. Postupne však aj z rómskych tanierov mizne a nahrádzajú ho mäsité jedlá.
Janka Sendreiová je známa predovšetkým ako speváčka hudobnej skupiny Sendreiovci z Kokavy nad Rimavicou v okrese Poltár. Spolu s manželom Vladom a ďalšími hudobníkmi z okolia sú celebritami doma aj v zahraničí. Janka je však tiež vynikajúcou kuchárkou, svoje kulinárske umenie v minulosti prezentovala aj v kuchyni jedného z hotelov v známom lyžiarskom stredisku v Látkach. Kuchárskym majstrovstvom je známa aj doma v Kokave nad Rimavicou, kde patrí do rednúceho zástupu domácich rómskych gazdiniek, ktoré s obľubou pripravujú aj góju. Jej konzumentov je však čoraz menej. Aj doma v rodine si na góji rada pochutí už len ona a jej švagriná. Deti uprednostňujú modernejšie jedlá, najmä s mäsom.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Gója je naozaj jedlom chudobných. Pripravuje sa tak, že do vyčisteného hrubého čreva z ošípanej sa dávajú zemiaky, ryža a koreniny. Najskôr sa to uvarí a potom upečie na plechu. Môže sa jesť s chlebom alebo aj bez neho, niekto má ku góji rád uhorku,“ stručne opisuje góju Janka Sendreiová. Gója pripomína na pohľad jaternicu, čiže zabíjačkovú lahôdku, no vzhľadom na svoj obsah chutí inak. Obsah čreva však nemusia tvoriť len zemiaky s ryžou. Janka robieva aj góju iba s postrúhanými zemiakmi a vhodný k nej aj rómsky chlieb marikľa. „V každom regióne Slovenska, kde góju robievajú, ju dochucujú podľa vlastnej chuti a fantázie. Napríklad na východnom Slovensku robievajú aj tzv. čučegóju. Črevo pokrájajú na kocky, udusia na cibuľke a dochutia podľa ľubovôle,“ poznamenáva Sendreiová.
Hrubé črevá potrebné na prípravu lahôdky získavali v minulosti Rómovia od miestnych „gadžov“, ktorí zabíjali doma svinku a hrubé črevo nezužitkovali. Ak by ho nedali Rómom, tak by ho možno vyhodili. „Takto sa chudobní Cigáni dostávali k základu góje. Dnes to už tak nefunguje. Kto ešte robieva góju, tak si v obchode nakúpi hrubé už vyčistené črevá, dá ich do chladničky a kedykoľvek – ak má chuť na góju – po nich siahne. Črevá bolo treba poriadne vyumývať, aby nezapáchali, lebo to by bolo cítiť aj na chuti samotného jedla,“ vysvetľuje ďalej rómska kuchárka a speváčka.
Gója je už v súčasnosti iba príležitostným jedlom. Robievajú ju len pri špeciálnych príležitostiach. „Na krstinách chýbať nemôže. Ja zvyknem góju urobiť aj vtedy, keď som ju už nejedla dlhšie a dostanem na ňu chuť. V našej hudobnej skupine Sendreiovci tradíciu jedenia góje držíme. Pravidelne robievame gójové párty. Bývajú u nás, ale aj u našich hudobníkov, ktorí sú z Hnúšte, Rimavskej Soboty či z Fiľakova. Vždy sa u niekoho stretneme, navaríme štyri plechy góje a hodujeme. Po dobrom jedle niečo, samozrejme, vypijeme a potom si aj zaspievame,“ smeje sa Janka. V Kokave nad Rimavicou stále drží staré tradície varenia góje niekoľko rómskych žien, góju radi pripravujú a jedia aj Rómovia v neďalekom Klenovci a v Hnúšti.
Marikľa je v preklade rómsky chlieb. Je to chlieb pochádzajúci z Indie, ktorý na Slovensko priniesli kočovní Cigáni. Pripravuje sa z hladkej múky, vody a sódy bikarbóny.
Cigánska pečienka patrí tiež k typickým rómskym jedlám. Je to vlastne pečený bôčik alebo krkovička.
Janka Sendreiová sa góju naučila pripravovať až ako dospelá. „Mama bola Nerómka, otec bol Róm. Stará mama z otcovej strany toto jedlo pripravovala a aj som si na ňom neraz pochutila, no ja som sa vtedy do varenia nehrnula. Až po svadbe. Vydala som sa ako osemnásťročná, prvú góju som pripravila o rok na to. Síce mi veľmi nevyšla, no časom som sa to naučila,“ spomína. Hoci je gója podľa nej jednoduché jedlo, jeho príprava už taká jednoduchá nie je. Kuchár musí byť zručný, pretože črevo sa obsahom napĺňa ručne a to si už vyžaduje tak trochu aj kumšt.
Jedlo chudobných pripravovala Janka aj v hoteli v Látkach, kde v minulosti pracovala. Raz ročne tam býval tzv. rómsky deň a vtedy návštevníkom servírovali typické rómske jedlá vrátane góje. Toto, no aj rad ďalších rómskych jedál možno ochutnať aj na rómskom hudobnom festivale zvanom Bašavel. Ten sa každý rok konáva inde a jeho účelom je predstavovanie mladých rómskych talentov v oblasti divadla, hudby a spevu. Pre návštevníkov vtedy rómske gazdinky pripravia aj typické rómske jedlá.
Recept: Gója podľa Janky Sendreiovej
- 10 väčších zemiakov, očistené črevá, 300 g ryže, podľa chuti mleté čierne korenie, vegeta, 4 strúčiky cesnaku, mletá sladká paprika
- Deň predtým, ako budeme jedlo pripravovať, črevo dôkladne vyčistíme, umyjeme v citrónovej vode a prepláchneme.
- Zemiaky umyjeme, olúpeme a polovicu nakrájame na drobné kocky. Druhú polovicu nastrúhame. Pridáme ryžu, okoreníme a osolíme podľa chuti. Dochutíme vegetou, pretlačeným cesnakom a paprikou.
- Všetko zmiešame a zmesou ručne naplníme črevo. Tvoríme kusy veľké približne ako jaternice. Ich konce zviažeme niťou. Naplnené dáme variť do vriacej osolenej vody. Pred varením góje poprepichujeme, aby nepraskli. Varíme približne dvadsať minút, potom ich vyberieme, uložíme na pomastený plech a ešte 20 minút pečieme v rúre. Môžeme ich aj grilovať ako klobásy.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda