Kaša bola vďačným jedlom. Výdatným, sýtym a rýchlym

, 11.09.2016 10:00
Jozef Marec, pučki
Jozef Marec si nakladá práve uvarenú kašu - pučki. Autor: ,

Nároky na kysucké ľudové jedlo, ktoré sa konzumovalo napríklad počas letných prác, neboli vysoké. Pokrm musel byť lacný a rýchlo pripravený. Muselo sa pri ňom aj spáliť čo najmenej dreva. Najdostupnejšou potravinou bolo obilie a najrýchlejšie uvareným jedlom kaša.

„Kaša bola národným slovanským jedlom, bola typická pre Kysučanov, nie bryndzové halušky, ktoré sa na takéto pomenovanie len komerčne využívajú. Bryndza Kysučanom vôbec nechutila,“ tvrdí Jozef Marec, lekár, spisovateľ a zanietený etnograf, zberateľ artefaktov, ktoré dokazujú, ako žili naši predkovia. Sústreďuje ich na jednom mieste, ktoré nazýva Bimaček. Táto súkromná zbierka sa nachádza vo Vysokej nad Kysucou a je prístupná širokej verejnosti. Pravidelne tam robí prednášky o tom, ako žili naši predkovia, čo jedli a ako sa liečili.

Kysucké pučki sa varili denne

Najstarším spôsobom úpravy obilnín je podľa neho praženie. Upražené zrná boli mäkšie, chutnejšie a ľahšie stráviteľné. Pražená obilninová kaša sa volá pučki a je to typické kysucké jedlo. „V tomto regióne je všade rozšírené ako jedno z mála jedál, ktoré má taký typicky krajový charakter. Kyslá kapusta a zemiaky, tie boli všade,“ vysvetľuje Marec.

Pražená kaša bola veľmi obľúbená a varila sa každý deň skoro vo všetkých domácnostiach. Jedli ju zo spoločnej misy. Do stredu sa nalial omastok z masla alebo z opraženej slaniny. Otázka je podľa neho, z akej obilniny sa pripravovala. „Najdostupnejšia tu bola raž, pretože jarná pšenica často nestihla dozrieť kvôli klimatickým podmienkam. Ozimná pšenica sa urodila ešte tak v nadmorskej výške pod 500 metrov. Vyššie buď vymrzla, alebo ju sneh vydusil. Raž je pôvodná stredoeurópska obilnina. Pšenica je cudzorodá, je to stepná tráva, ktorá sa postupne nejakým spôsobom vyšľachtila,“ vysvetľuje ďalej.

Celkovo obživa ľudí v minulosti v tomto regióne nebola pestrá, bola skromná a stereotypná. Ponúkala len to, čo človeku dávala okolitá príroda alebo čo si tvrdou prácou sám dopestoval a dochoval. Preto bolo nutné dobre sa postarať o pôdu. Potraviny a suroviny sa spracovávali bez zvyšku, vyhodiť sa nesmelo nič.

Prevažnú časť jedálneho lístka tvorili múčne jedlá nenáročné na prípravu. Bolo to podmienené chudobou Kysučanov a štýlom ich života. „Takmer celý deň trávili ťažkou prácou v hore alebo na poli, museli pomáhať aj ženy a deti. Ženy si preto nemohli dovoliť stáť dve-tri hodiny pri sporáku a variť,“ dodáva.

Príprava kaše podľa Marca netrvala dlhšie ako dvadsať minút. Stačila na to jedna nádoba a jedna varecha. V minulosti sa najčastejšie robila na takzvanej trojnožke, do ktorej sa dal kotlík. Kaša sa tak varila na ohnisku. Neskôr sa už pripravovala buď na peci, alebo na sporáku.

Dôležitým prínosom kaše bolo aj to, že dokázala zasýtiť človeka na celý deň. Gazdinky už presne vedeli, koľko majú dať vody a koľko múky. Keď pražené obilie začalo voňať, zaliali ho vodou. „Kaša začala bublať a vydávala také mľaskavé zvuky, preto dostala názov pučki,“ vysvetľuje Marec, ktorý o živote v tomto regióne napísal aj niekoľko kníh.

Do Korne sa ľudia radi vracajú nielen pre...
Do Korne sa ľudia radi vracajú nielen pre nádhernú prírodu. Autor: Pravda, Zlatica Beňová

Základom bývala ražná múka

Raž bola aj najčastejšia chlebovina, z ražnej múky sa piekol chlebík, ktorý bol veľmi vzácny. Na Kysuciach nebol pred dvesto rokmi samozrejmosťou. Okrem pučiek sa z ražnej múky robil aj liaty koláč. Cesto sa vylialo na plech a upieklo sa. Marec vysvetľuje, že múka bola rôznej kvality, záviselo to od toho, v akom poradí vyšla z mlynčeka. Prvá bola jemná, posledná už bola hrubá. Jemnejšia sa používala napríklad na pečenie.

Pučki boli pritom najchutnejšie z pšeničnej múky. Tej však často nebolo, preto sa pšenica nahrádzala iným obilím. Niekde, napríklad v Klokočove, volali pučki podľa toho, aké obilie použili, napríklad žitňoki. Veľmi chudobní roľníci sa museli uspokojiť aj s pučkami ovsenými. V Korni varili pučki aj z pohánky. „Tá sa na horných Kysuciach veľa konzumovala od Staškova po Turzovku. Takáto múka sa používala aj ako naturálne platidlo, podobne ako ovos furmanom,“ dodáva Marec.

Pučki sa zapíjali mliekom – sladkým alebo kyslým, alebo cmarom. Mlieko patrilo tiež k základným surovinám. Z ovčieho sa robil iba syr, lebo bol zdravý na pľúca a používal sa v ľudovom liečiteľstve. Pučki sa zvyčajne nesladili, cukor bol vzácny. Napriek tomu sa v Korni robili pučki nasladko. Do rozškvareného masla sa primiešaval med, až s celkom rozpustil. Bolo to vraj veľmi chutné. V Turzovke napríklad jedli pučki s kapustnicou alebo kapustou.

Maslo či slanina sa ako omastok nepoužívali vždy a všade. V tridsiatich a štyridsiatych rokoch sa tu vôbec nechovali svine, ľudia mali problém uživiť sami seba. Prasatá sa chovali len u bohatších gazdov, kde na to mali, kde si mohli dovoliť z odpadkov alebo z produkcie zemiakov, alebo jačmeňa rezervovať krmivo pre ne.

Maslo sa zas predávalo, za to sa kupovala soľ a petrolej, takže nebolo až tak čím omastiť. „Omastok chudobných bol aj zemiakový škrob – napríklad, keď sa zo zemiakov vytlačí šťava, na dne ostane škrob a keď sa trocha prihreje s vodou, tak vznikne taký kĺzavý puding,“ vysvetlil Marec.

Pučki mali v minulosti charakter obradného jedla. Ešte donedávna (70.¤roky minulého storočia), keď už v domácnostiach mali moderné príbory a taniere, tak sa táto takmer posvätná kaša stále jedávala z jednej spoločnej misy.

Recept

Pučki I

  • podľa Zdenky Odrobiňákovej z Korne
  • 120 gramov nahrubo zomletej pšenično-ražnej múky (môže sa použiť aj pšeničná, ražná, ovsená, jačmenná, pohánková alebo navzájom pomiešané múky podľa chuti, dá sa použiť aj obilninový šrot), 500 ml vody, 20 gramov masla, slanina, štipka soli, mlieko.
  1. Hrniec, najlepšie kastról s hrubým dnom alebo panvicu, dáme na rozpálenú platňu, nasypeme potrebné množstvo múky. Nasucho pražíme a miešame varechou, kým trošku nezhnedne alebo nesčervenie. Múka nesmie prihorieť, preto sa musí stále miešať.
  2. Potom po troche prilievame studenú alebo aj teplú vodu podľa potreby tak, aby bola kaša hustá. Chvíľu ju necháme povariť (za ustavičného miešania), kým sa v nej nezačnú robiť "bubliny“. Až je dostatočne hustá, trocha sa posolí a naleje do misky alebo taniera.
  3. V strede kaše urobíme priehlbinu, do ktorej nalejeme omastok, popražené maslo alebo slaninu. Na pitie sa podáva sladké mlieko. Ak sme pridali opraženú slaninku, tak kyslé mlieko. Pučki pri varení prskajú, treba dávať pozor, aby nespôsobili popáleninu. Rýchlo ich miešame, najlepšie je, ak ich robia dvaja – jeden mieša, druhý prilieva vodu.
Pučki
Pučki Autor: Pravda, Zlatica Beňová

Pučki II

Použijeme rovnaké suroviny, ako pri pučkoch I, múku však nepražíme v kastróle, ale najprv vysypeme na suchý plech a v tenkých vrstvách ju v horúcej rúre za občasného premiešavania upečieme doružova až do hneda, podľa chuti. Takto upečenú a vychladnutú múku vysypeme do kastróla či panvice po častiach a pučki urobíme aj konzumujeme podľa prvého predpisu.

Pučki III

Ľubovoľne nahrubo zomletú múku alebo šrot dáme do kastróla. Za stáleho miešania pridávame vodu a uvaríme hustú kašu. Konzumujeme ako pučki I alebo pučki II. Okrem sladkého alebo kyslého mlieka sa pučki jedli aj so zasmaženou kapustnicou alebo s varenou kapustou. Okrem masla či slaniny sa môžu omastiť aj bravčovou masťou s opraženou cibuľkou.

Pučki IV

Príprava kaše prebieha rovnaký spôsobom ako pučki I až III, len do rozškvareného masla necháte rozpustiť med, ktorý vlejete do stredu kaše.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#jedlo #Kysuce #kaša #Výlety pod pokrievku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku