Nárast počtu umelých oplodnení poukazuje na zmarené sny mnohých rodičov, ktorí dlho túžili po ďalšom dieťati, ale zabránili im v tom prísne pravidlá na kontrolu populácie, ktoré v Číne platili viac ako 30 rokov. Zároveň sa mení prevažujúci postoj v Číne voči liečbe neplodnosti – tá bývala takou citlivou témou, že manželské páry váhali zveriť sa dokonca aj svojim rodičom alebo ďalším rodinným príslušníkom, že mali problém počať dieťa.
„Chodí k nám čím ďalej, tým viac žien pýtať sa na možnosť asistovaného počatia druhého dieťaťa,“ povedal lekár Liou Ťia-en, ktorý v Pekingu prevádzkuje súkromnú kliniku liečiacu neplodnosť prostredníctvom umelého oplodnenia, pri ktorom sa vajíčko a spermia spoja v laboratórnej miske a vzniknuté embryo je prenesené do matkinej maternice.
Liou odhaduje, že počet žien, ktoré k nemu prichádzajú so žiadosťou o umelé oplodnenie, vzrástol o 20 % od povolenia druhého dieťaťa, ktoré nadobudlo účinnosť na začiatku tohto roka. Predtým bol priemerný vek jeho pacientok asi 35 rokov. Teraz je väčšina z nich starších ako 40 rokov a niektoré sa blížia k päťdesiatke. „Majú veľmi malú šancu otehotnieť, a preto sa ponáhľajú. Naozaj chcú mať dieťa čo najskôr,“ dodal.
Čchen Jün má 39 rokov a na klinike čaká, aby prvýkrát podstúpila umelé oplodnenie. S manželom už majú sedemročného syna a obe rodiny na ne naliehajú, aby mali druhé dieťa. „Blížime sa ku koncu plodných rokov. Mohlo by pre mňa byť ťažké otehotnieť prirodzene, pretože by spermie môjho muža mohli mať ťažkosti. A preto tento problém chceme vyriešiť umelým oplodnením,“ povedala. S manželom podľa jej slov dúfajú, že keby mal ich syn brata či sestru, bol by šťastnejší, zodpovednejší a menej zahľadený do seba. „Keď sme boli deti, mali sme súrodencov. Ja mladšiu sestru a boli sme veľmi šťastné, že sa spolu môžeme hrať,“ povedala. „Teraz, keď má každá rodina len jedno dieťa, sa dve generácie – rodičia a prarodičia – starajú len o toto dieťa, venujú mu príliš veľa pozornosti.“ Pokiaľ bude mať ich syn súrodencov, potom si o sebe nebude myslieť, že je malý cisár," dodala.
Počas posledných dvoch desaťročí sa technológia umelého oplodnenia v Číne rýchlo rozvinula. Odhaduje sa, že túto procedúru na počatie potrebuje asi desať percent miestnych párov. V roku 2014 podstúpilo v Číne umelé oplodnenie 700-tisíc žien.
Podľa vyhlásenia komisie sa po uvoľnení politiky jedného dieťaťa zvýšil dopyt po všetkých metódach liečby neplodnosti vrátane využitia tradičnej čínskej medicíny. Čína v predchádzajúcich desaťročiach obmedzovala počet detí väčšiny mestských párov na jedno, a na vidieku dve, ak sa ako prvé narodilo dievča. Existovali aj výnimky pre niektoré etnické menšiny a mestské páry mohli túto politiku porušiť, ak boli ochotné zaplatiť poplatok vypočítaný tak, aby niekoľkonásobne prevyšoval ročný príjem domácnosti.
Zatiaľ čo podľa úradov politika jedného dieťaťa zavedená v roku 1979 zabránila narodeniu ďalších 400 miliónov ľudí a zastavila tak obrovský nárast populácie, mnohí demografi tvrdia, že by pôrodnosť klesla tak či tak v súvislosti s rozvojom Číny a so stúpajúca úrovňou vzdelania.
Politika jedného dieťaťa je tiež kritizovaná, že vytvorila demografickú nerovnováhu, keď zmenšila veľkosť budúcej pracovnej sily v čase, keď spoločnosť zaťažujú rastúce požiadavky na starostlivosť o rastúci počet starých ľudí. Pre selektívne potraty, keď sa rodičia snažili počať syna, sa tiež narušila rovnováha v pomere chlapcov a dievčat.