Jeho život sú záhrady a rastliny. Žije v útulnom domčeku na jedných z detvianskych lazov. A hoci má len 28 rokov, vie, že tu našiel svoje šťastie, miesto, ktoré už navždy bude jeho hradom.
Úspešný záhradný dizajnér je jeden z tých, ktorému sa podarilo splniť si sny a podnikať v tom, čo miluje už od mladosti. Aj keď začiatky boli náročné a jeho vízii takmer nikto neveril, dnes sa od neho učia iní a svoj entuziazmus a životnú energiu odovzdáva ďalej.
Michal Siklienka je mladý energický muž, ktorý sa pred rokmi odhodlal neplávať z davom, ale ísť si svojou vlastnou, hoci v tom čase neistou, cestou. Príbeh firmy, ktorú rozbehol takpovediac na kolene, sa začal písať roku 2010, a už za šesť rokov sa jeho záhradníctva Siky Gardens stali známymi po celom Slovensku.
Kým ešte prednedávnom musel obracať každé euro a zažil obdobie, keď mu ostávalo 2,5 eura na deň, nevzdal sa, vytrval a dokázal vybudovať úspešnú značku vo svete záhradného dizajnu. Jeho služby sú mimoriadne žiadané možno aj preto, že nerobí záhrady na kľúč, ale doslova na mieru. Jedno zo záhradných centier v Bratislave vyzerá ako naozajstný park.
Lekári sa niekedy mýlia
„Ide o projekt, ktorý som nosil v hlave asi od sedemnástich rokov. Jednoducho som vedel, že pracovať v záhrade je niečo, čo ma napĺňa,“ opisuje Michal Siklienka, alias Siky, ako ho priatelia volajú, prvé zárodky svojej podnikateľskej cesty. Paradoxne, keď bol malým chlapcom, záhrady priam nenávidel.
A dôvod? Jeho rodičia mali chatu vo Zvolene, kde pravidelne chodievali. Oni s radosťou, Michal z donútenia. Jedného dňa však prišiel zlom. Michalov otec začal v záhrade betónovať plot a on mu odtiaľ potajomky kradol betón a staval si niečo vlastné. Ako so smiechom hovorí, svoj prvý hrad, ktorý bol takým malým nácvikom na ten ozajstný – dospelácky, ktorý už dnes obýva na milovaných lazoch.
Foto: Archív M.Sikilienku
Láska k záhradníctvu sa v ňom zakorenila a rokmi pomaly rástla a pevnela. Nebol by to však život, keby neprinášal nevyspytateľné situácie, pády či sklamania. To prvé do Sikyho života prišlo v podobe silnej alergie, čo mu v podstate znemožňovalo stráviť čas medzi rastlinami.
„Pozdravujem týmto tú pani doktorku, ktorá vtedy mojej mame povedala, že už nikdy nebudem môcť vstúpiť do záhrady,“ hovorí Michal. Našťastie aj tu platilo, že lekári sa niekedy mýlia. Roky plynuli, malý Michal rástol a ako stredoškolák začal počas leta brigádovať na Zemplínskej šírave. A práve toto obdobie sa mu stalo takpovediac osudným a predurčilo jeho smerovanie na dlhé roky dopredu.
„Od pätnástich som brigádoval na Zemplínskej šírave. Jedno leto naozaj nemal čo robiť, a tak som majiteľku penziónu poprosil, či by mi nedoniesla nejaké časopisy.“ spomína Siky. Do rúk sa mu vtedy dostali desiatky vydania Záhradkárov, ktoré večer čo večer listoval. Je ľahké predstaviť si, aký ďalší vplyv malo takéto čítanie na chlapca, ktorý miloval záhrady.
„Predstavoval som si, ako otcovi zruším fóliovník, jahody pôjdu tiež preč, a tak sa stalo, že svoju tretiu výplatu zo Šíravy som minul na záhradu, ktorú som spravil u nás na chate,“ hovorí.
Otec štyri tituly, syn ani jeden
A vtedy sa to všetko začalo. S alergiou chodieval na liečenia do Tatier, tá postupne ustupovala, a tak mu už nič nebránilo naplno prepadnúť svojej vášni a začať si plniť sen. Otcovi sa nová záhrada páčila a Michal sa v nej cítil ako doma.
Mal krátko pred maturitou a práve tam sa chodieval učiť, pretože, ako sám hovorí, bolo to pre neho jeho prirodzené prostredie. Zaujímavá životná etuda prišla s jeho nástupom na vysokú školu. Začal študovať na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor financie, bankovníctvo, investovanie. Už v prvom ročníku nerozumel, čo tam vlastne robí.
„Bolo to o to horšie, že môj otec má štyri tituly, pôsobí ako dekan na Technickej univerzite vo Zvolene, no ja som svoju budúcnosť takto nevidel. Nevedel som si svoj život predstaviť takto,“ vysvetľuje.
S malou dušičkou povedal o svojom pláne odísť zo školy aj rodičom, no na tento moment nespomína práve najradšej. „To sú presne tie okamihy, kedy si človek uvedomí, že niekoho sklamal. Napriek tomu som presvedčený, že tituly ani perfektné známky v škole z nikoho lepšieho človeka neurobia,“ domnieva sa Siky.
Otec sa ho, samozrejme, opýtal, čo chce ďalej robiť. Keď mu povedal, že podnikať, bol všetko len nie nadšený. V tom čase, v roku 2009, bol akýsi vrchol krízy, a práve to bol pre jeho otca argument na to, aby s podnikaním neriskoval.
„Ja som mu ale vtedy povedal, že chcem robiť záhrady a budem v tom minimálne najlepší na Slovensku,“ hovorí s typickým úsmevom Michal. Podľa neho veľa ľudí sa sústredí na to, aby boli skromní, no nie pokorní, a to je podľa neho rozdiel.
„Keď robíme pre klienta záhradu, snažíme sa rozanalyzovať jeho osobnosť, zistiť bližšie, aký človek je a nie robiť všetko katalógovo, ako ,na páse',“ vysvetľuje.