S ideou prišiel riaditeľ Národného divadla Jan Burian. O premenovaní priestoru rozhodol koncom septembra pražský magistrát. Na námestí ďalej umiestnili inštaláciu českého sochára Kurta Gebauera.
V Prahe jeho meno nesie medzinárodné letisko. V zahraničí už vlani v júni po Havlovi pomenovali námestie v izraelskej Haife. V Poľsku zase po Havlovi nazvali ulicu v Gdansku, ako aj uličku a priľahlý parčík v centre Opole.Vo francúzskom Štrasburgu nazvali Havlovým menom jednu z budov Európskeho parlamentu a v Paríži v roku 2013 slávnostne otvorili Knižnicu Václava Havla.
Na rôznych miestach sveta aj Česka tiež boli umiestnené už takmer dve desiatky lavičiek Václava Havla.
Dramatik, politik a štátnik
Václav Havel bol jedným z hlavných predstaviteľov disidentského hnutia v bývalom Československu a tvorcom, hovorcom a signatárom Charty 77. Bol prezidentom Československej socialistickej republiky (ČSSR), Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a prvým prezidentom samostatnej Českej republiky (ČR). Autor viacerých divadelných hier sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Od svojich 20 rokov publikoval štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. Jeho prvé divadelné texty uviedli v Divadle Na zábradlí, medzi nimi mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963). Toto predstavenie sa stalo výraznou súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti 60. rokov 20. storočia.
Za postoje ho trikrát väznili
Po potlačení Pražskej jari a nástupe normalizácie vystupoval Havel proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti bolo publikovanie Charty 77 v januári 1977. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých troch hovorcov.
V apríli 1979 sa angažoval pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a v roku 1989 bol spoluautorom petície Několik vět. Svoje texty nemohol v Československu publikovať, hry mu vychádzali v zahraničí.
Za občianske postoje Havla trikrát uväznili, vo väzení strávil celkom takmer päť rokov. Opakované neliečené zápaly pľúc a desiatky rokov fajčenia prispeli k jeho chronickým dýchacím ťažkostiam.
Zástanca Československa
Počas novembrových udalostí v roku 1989 vzniklo v Prahe hnutie Občianske fórum (OF) zjednocujúce ľudí so záujmom o spoločenské zmeny. Havel bol od začiatku vedúcim predstaviteľom OF. Spoločenský pohyb, známy ako Nežná revolúcia, vyvrcholil 29. decembra 1989, keď Havla ako kandidáta OF zvolilo Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR za československého prezidenta. V inauguračnom prejave sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar 1990 aj splnil.
Foto: SITA, Ján Lörincz
Druhý raz zvolilo FZ vtedy už ČSFR Václava Havla za prezidenta republiky 5. júla 1990. Počas jeho druhého funkčného obdobia narastali medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou rozpory v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Havel ako jednoznačný zástanca spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov v tomto smere uplatňoval svoj politický vplyv. Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe federácie. Havel z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike, a stiahol sa aj z verejného života.
V čase politického smerovania k samostatnému českému štátu (november 1992) Havel potvrdil záujem o funkciu prezidenta. Poslanecká snemovňa ho 26. januára 1993 zvolila za hlavu štátu samostatnej ČR.
Manželka Václava Havla Olga zomrela 27. januára 1996. Koncom roka 1996 on sám ochorel na nádorovú chorobu pľúc. Oporou v tejto zložitej životnej situácii mu bola jeho priateľka, herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa oženil krátko po prepustení z nemocnice v januári 1997.
Do funkcie prezidenta ČR zvolili Havla obidve komory českého parlamentu opäť v januári 1998.
Bojovník za ľudské práva
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé medzinárodné ceny, vyznamenania, ocenenia a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete.
Poctu mu vzdali USA, keď 23. júla 2003 ako prvý Čech a jeden z mála cudzincov dostal najvyššie štátne vyznamenanie USA – Prezidentskú medailu slobody. Koncom roka 2003 sa India rozhodla oceniť príspevok Václava Havla k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv Mierovou cenou Mahátmu Gándhího. V novembri 2009 sa stal čestným občanom Bratislavy.
Havel zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku u Trutnova.