Kauza zavlečenia syna prvého slovenského prezidenta do zahraničia aj po uplynutí 21 rokov traumatizuje verejnosť. Akciu spáchali agenti Slovenskej informačnej služby, vypovedal o tom aj korunný svedok a jej bývalý príslušník Oskar Fegyveres, ktorý sa neskôr so zmenenou identitou dlhodobo skrýval v zahraničí. Za dosiaľ nevyjasnených okolností potom pri výbuchu auta zahynul v apríli 1996 jeho priateľ Róbert Remiáš, ktorý bol jeho spojkou.
Cieľom únosu malo byť donútenie Michala Kováča odstúpiť z funkcie. Najmä z vôle vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, ktorého konflikty s prezidentom v tom čase vrcholili. Kováč napriek tomu svoj úrad až do konca funkčného obdobia neopustil a svojmu synovi udelil milosť. Nového prezidenta volil vtedy ešte parlament, mečiarovci však voľbu blokovali a do skončenia Kováčovho funkčného obdobia sa jeho nástupcu zvoliť nepodarilo. Časť prezidentských kompetencií preto 3. marca 1998 prešla na vládu a jej šéfa Mečiara. Ten hneď v prvý deň získané právomoci využil a udelil na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení amnestiu. V júli 1998 pridal ďalšiu s rovnakým obsahom.
O ceste Michala Kováča do prezidentského úradu a jeho pôsobení vo funkcii prvého prezidenta Slovenskej republiky čítajte v článku: Michal Kováč, politik morálne nevyhnutných skutkov.
Sila amnestií v slovenskom právnom systéme spôsobila, že kauza únosu sa nikdy celkom nevyšetrila a jej aktéri sa nikdy nepostavili pred súd. V decembri 2002 Najvyšší súd SR zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu vyšetrovania, proti ktorému sa nedalo odvolať. Pokus zrušiť takzvané Mečiarove amnestie sa odohral vo februári 2012, keď sa o tom počas vlády Ivety Radičovej hlasovalo v Národnej rade. Za návrh sa vtedy vyslovilo 78 poslancov vládnej koalície, potrebná však bola ústavná väčšina 90 hlasov.