Najlepší kartár v krajine počíta tromfy ako stroj

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci. Prinášame príbeh o ľuďoch, ktorí dokázali niečo výnimočné, a pritom to nemusia byť mimoriadne známe osobnosti. Hlavnou postavou dnešného príbehu je Štefan Kovaľ (53) zo Sniny, ktorého možno považovať za top kartára v krajine, keďže je najlepší v kráľovskej hre - mariáši.

22.10.2016 08:00
Štefan Kovaľ Foto: ,
Štefan Kovaľ zo Sniny je na Slovensku najlepším hráčom v kartovej hre mariáš.
debata (6)

Rozum pracuje na plné obrátky a hra človeka dokonale omámi. Taký je mariáš. Niekto by si povedal, že chodiť po krčmách a hrať karty, tak na tom nemôže byť nič inšpiratívne. V skutočnosti však aj kartová hra môže formovať charakter človeka a vyniknú v nej výnimočne bystrí ľudia.

Je však rozdiel medzi jednoduchými kartovými hrami, kde hrá úlohu do značnej miery šťastie, a zložitejšími, v ktorých dominuje um. Za kráľovskú hru je na Slovensku považovaný mariáš. Hra, ktorá naozaj vznikla v krčmách, sa postupne dostala do rôznych klubov a od roku 1999 existuje celoslovenská mariášová extraliga.

Prím hrá prestíž a rivalita medzi hráčmi, z ktorých najlepší by sa ľahko uplatnili v matematike, ale pri hre uplatnia aj psychológiu a taktiku. A tak medzi najlepšími rozhodujú už len detaily.

„Mariáš je v prvom rade o matematike. Hra je prirovnávaná k šachu. Na začiatku partie je z 32 kariet pri troch hráčoch za stolom až 64-tisíc rôznych kombinácií, ktoré sa postupne redukujú tak, ako ide hra,“ začína svoje rozprávanie Štefan Kovaľ, ktorý roky hral za Sninu a aktuálne reprezentuje Michalovce.

zväčšiť Štefan Kovaľ počas hrania mariášu. Foto: Martin Kováčik, Pravda
mariáš, Štefan Kovaľ Štefan Kovaľ počas hrania mariášu.

„V mariáši sú dve tretiny umenie, v rámci ktorého treba vedieť používať matematiku, psychológiu a taktiku, a jedna tretina je šťastie,“ vysvetľuje. Aký je recept na úspech? „V prvom rade na začiatku treba spočítať, koľko môže chytiť súper a podľa toho zvoliť najvhodnejšiu hru. Treba tiež byť odvážny, lebo keď človek chodí popri múre, tak ťažko vyhrá,“ zdôrazňuje. Dôležité však tiež je mať pokoru a byť férový. „Nedávajte tam, že som najlepší, dajte radšej jeden z najlepších,“ hovorí počas rozhovoru Kovaľ…

Mariáš prináša napäté situácie podobne ako hociktorý šport. "V roku 2000 som vyhral svoj prvý veľký turnaj Grand Prix. V piatom kole som nesmel byť za stolom tretí, v prípade druhého miesta by som postúpil, ale mohli by mi potom chýbať body v boji o najvyššie priečky, a tak som chcel skončiť za stolom prvý.

Lenže na konci kola mi prišli karty, z ktorých sa na prvý pohľad nedalo vyhrať, ale bolo treba skôr ísť hrať betla, aby som prehral čo najmenej. Napriek tomu som išiel do toho. Súperi nemali hlášky, mne vyšla jedna farba, kde som si nechal žaludnú desiatku, vďaka čomu som vyhral posledný štich a tiež celú hru 50 ku 40. Šieste kolo som už vyhral a s ním aj celý turnaj," opisuje typickým kartárskym žargónom Kovaľ.

Nadšenci vytvorili extraligu

Denník Pravda sa s ním porozprával na jednom z 12 najväčších turnajov v Dolnom Lopašove v okrese Piešťany. V historických tabuľkách za roky 1999 až 2015 je Kovaľ spomedzi 1 709 hráčov aj zopár hráčok na prvom mieste, keď zatiaľ vyhral najviac – 10 veľkých cien, teda turnajov extraligy.

V bodovaní mu s 14 041 patrí prvé miesto a okrem toho v rokoch 2001 a 2005 sa stal najúspešnejším hráčom celého ročníka. Najviac celoročných titulov, a to štyri, má pritom Štefan Britaňák z Vysokých Tatier, ktorý extraligu vyhral v individuálnom bodovaní aj vo vlaňajšom ročníku.

Mariáš sa na prvý pohľad zdá byť hra pre úzku skupinu ľudí. Lenže keď do takého Dolného Lopašova príde na Veľkú cenu Malých Karpát 312 hráčov, je to pre obec udalosť roka. Mimochodom, spomínaná dedinka je aktuálne v extralige, ktorú organizuje Slovenský zväz mariášových klubov (SZMK), tretia.

zväčšiť Turnaj v Ružindole pri Trnave. Foto: Martin Kováčik, Pravda
mariáš Turnaj v Ružindole pri Trnave.

Aktuálne hrá extraligu 19 klubov – Trenčín, Dolný Lopašov, Hlohovec, Bratislava, Vysoké Tatry, Snina, Michalovce, Liptov – Orava, Košice, Šaľa – Veča, Martin, Skalica, Pezinok, Kysucké Nové Mesto, Trnava, Žilina, Banská Bystrica, Krupina a Nitra. Hrá sa od januára do júna a potom od septembra do decembra, cez leto je pauza. Ide totiž o záľubu, nie profesiu a každý má dosť práce doma napríklad v záhrade, trávi čas s rodinou na dovolenke a podobne.

V extralige sa hrá za rok 12 turnajov a na každom turnaji sa môže hráč prebojovať až do finálového šiesteho kola. Na to však potrebuje mať dostatok bodov. Za stolom sú vždy traja hráči. Po 50 minútach hrania sa určí poradie a pridelia sa body. Po treťom kole začína postupne časť hráčov turnaj opúšťať. Nehrá sa o žiadne veľké peniaze, základná hra je o 5 centov, aj keď pri navyšovaní môže ísť aj o niekoľko eur.

„Mariáš je kráľovská hra, ktorá formuje charakter ľudí a absolútna väčšina sú féroví hráči,“ pokračuje Kovaľ. Ako pri každej hre aj pri mariáši sú ľudia, ktorí chcú vyhrať za každú cenu. Na dodržiavanie jasne stanovených pravidiel dohliadajú rozhodcovia SZMK.

„V krčmách hrávalo mariáš desaťtisíce ľudí. Našou snahou bolo dostať hru na vyššiu spoločenskú aj športovú úroveň, čo sa nám myslím aj podarilo,“ hovorí Jozef Kazár z Turčianskeho Petra, ktorý pôsobil celých desať rokov ako prezident SZMK.

„Začalo to v roku 1997, keď nadšenci z Turca, Liptova, Košíc, Nitry, Vysokých Tatier a Kysuckého Nového Mesta vytvorili stanovy a orgány SZMK a začala sa hrať celoslovenská súťaž,“ spomína Kazár.

Páračky alebo karty

Mariáš bol v minulosti oddychom pre chlapov po náročnom pracovnom dni, ale aj študenti na vysokej škole si sadli ku kartám na internáte. Popri oddychu hra teraz môže starším ľuďom pomôcť aj zdravotne. „V prípade starších ľudí mariáš cibrí myseľ. Keď sa totiž mozog netrénuje, tak upadá a z toho môžu plynúť v starobe aj rôzne choroby,“ hovorí Kovaľ.

Podľa prezidenta SZMK Antona Konečného z Koplotoviec v okrese Hlohovec sa v súčasnosti vekový priemer hráčov jednotlivých klubov pohybuje okolo 60 rokov. Na mieste je tak otázka, akých budú mať súčasní mariášisti nasledovníkov o to viac, keď tradičným hrám konkurujú počítače, tablety a mobily, ktoré už ovládajú aj malé deti.

Mariáš má extraligu. Snom každého je hrať za... Foto: Martin Kováčik, Pravda
karty Mariáš má extraligu. Snom každého je hrať za prvým stolom.

Rozdiely oproti minulosti sú až závratné. „Ja som si ako dieťa mohol vybrať, či pôjdem s mamou na páračky, alebo s otcom na mariáš. Mariáš som sa učil už ako 4-ročný a v šiestich rokov som už chlapov pri hre opravoval,“ spomína Kazár. „Popri tom, ako sme pásli husi po Sihoti, sme hrali karty,“ povie zase k svojmu detstvu súčasný šéf zväzu Konečný.

V regiónoch však v súčasnosti vidno chuť hrať mariáš. „Vznikajú mnohé regionálne turnaje a tam začína chodiť čoraz viac mladších hráčov,“ hovorí Konečný. Existuje napríklad Požitavská liga a regionálnu ligu v mariáši majú aj na Záhorí, Horehroní, Orave a v Liptove a tiež na východnom Slovensku. Tradíciu novoročného turnaja v mariáši tento rok napríklad založili aj v obci Ružindol v okrese Trnava.

Zároveň sa mesto Trnava prihlásilo do extraligy a doplnilo tak zastúpenie krajských miest v celoslovenskej súťaži. „O dva roky bude mať súťaž 20. výročie, a to budeme chcieť mimoriadne osláviť. Súťaž organizujú nadšenci hry a všetci sa z toho tešíme,“ dodáva Konečný. Starostovia a primátori radi podporujú mariáš, keďže ide o to, aby obec či mesto ponúkali pestré podujatia, aby si ľudia mali z čoho vybrať.

Mariáš aj pre mládež

Záujem o mariášovú ligu z roka na rok rastie. „Voľakedy, keď liga začínala, tak na turnaj prišlo pár desiatok hráčov. Tento rok na extraligovom turnaji v Liptovskom Mikuláši padol rekord pri účasti 396 hráčov, čo je niečo úžasné,“ vraví Kovaľ.

V priemere tento rok hrá jedno ligové kolo asi 350 hráčov. Je ťažké byť spomedzi všetkých najlepší? „Treba si uvedomiť, že pri účasti 350 hráčov je možno až 100 takých, čo môžu vyhrať, preto byť prvý je naozaj veľmi ťažké. Kandidátov na celkový triumf v danom ročníku môže byť zhruba 30 až 40,“ myslí si Kovaľ.

To, že šťastie je vrtkavé, sa potvrdilo v jeho prípade na turnaji v Dolnom Lopašove, kde skončil v poli porazených až na 227. mieste a zhoršil si pozíciu v tohtoročnom boji o celkový titul.

Minulý týždeň si to vynahradil šiestym miestom spomedzi 360 účastníkov Slovenského pohára v Kysuckom Novom Meste. Vlani bolo na 12 extraligových turnajoch spolu 3¤834 hráčov, čo bolo v priemere 320 ľudí na jeden turnaj. Tento rok bude skrátka rekordný.

Aby mariáš napredoval, zaslúžil by si podľa Kovaľa podobný záujem ako šach. „Chcel by som v Snine dávať mladým zadarmo hodiny mariášu. Verím, že za pár hodín by som mohol zručných hráčov naučiť toľko, čo by sa inak učili roky,“ hovorí Kovaľ.

Ako sa vlastne majster kariet dostal k mariášu? „Od piatich rokov som hrával karty a mariáš som sa naučil až po vojne ako 25-ročný. V Snine má mariáš dlhú tradíciu, a tak sme si v roku 1998 založili klub,“ hovorí. Od roku 1999 v extralige absolvoval každý ročník, len jeden rok bol preč v Amerike. Mariáš je na východe Slovenska veľmi obľúbený.

„Raz sa nám stalo, že sme si sadli v piatok na obed a skončili sme hrať v sobotu večer. Treba si vždy určiť limit, dokedy sa hrá,“ dodáva. Nie je takáto záľuba na úkor rodiny? „Každý koníček je aj na úkor rodiny,“ odpovedá Kovaľ a dodáva, že sa teší aktuálne z toho, že obe jeho deti vyštudovali vysoké školy.

Majster aj v zápasení

Kovaľ bol už ako študent dobrý v matematike, ale potom sa začal venovať zápaseniu a jeho život sa uberal iným smerom. Inak by sa možno pokojne uplatnil v odbore matematika.

„Keď som bol na vojne, tak som zápasil v Dukle Trenčín, odtiaľ som potom prešiel do Česka. Zúčastnil som sa v roku 1985 na majstrovstvách Európy v zápasení vo Francúzsku, kde som skončil ôsmy. Trikrát som bol vicemajster Československa v zápasení mužov a dvakrát majster Slovenska,“ opisuje.

Po autonehode ako 25-ročný so zápasením skončil. Vrátil sa do Sniny, kde pôsobil ako tréner. „Vytiahol som malé mestečko na 6. miesto v československom zápasení a následne na 2. miesto v rámci Slovenska,“ spomína Kovaľ, ktorý istý čas aj podnikal s drevom. Kovaľ je rovnaký ročník ako bronzový olympijský medailista Jozef Lohyňa.

„Tak ako Jožko vynikal v zápasení je aj veľmi dobrý človek,“ spomína Kovaľ na Lohyňu, s ktorým však nezápasil, keďže boli iná váhová kategória.

Základné pravidlá v mariáši

Za stolom sú traja hráči a hrá sa s klasickými 32 kartami. Vždy je jeden z troch hráčov sám, volí si jednu z farieb ako tromf a dvaja hrajú proti nemu. Pri základnej hre treba vždy dodržiavať farbu, ktorú otvorí prvý hráč a vždy sa dáva vyššia karta, ako dá predchádzajúci hráč. Pri hre betl nemôže hráč uhrať nič a, naopak, pri durchu musí uhrať všetko.

Pri základnej hre sa spočítajú desiatky, esá, takzvané hlášky (kombinácia koňa a horníka na jednej ruke) a tiež rozhoduje, kto vyhrá takzvaný posledný štich. Kto chce hru vedieť dokonale, nestačí vedieť základné pravidlá, ale treba na to hodiny až roky tréningu. V priebehu hry je nutné počítať nielen tromfy, ale sledovať a zvažovať všetky karty, ktoré padajú.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Úspešní Slováci #mariáš #Štefan Kovaľ