Pre vedcov sú cennejšie ako diamanty alebo rubíny. Dnes. Ale nie napríklad pred vyše dvesto rokmi. Vtedy, keď sa napríklad vo Francúzsku objavila správa, že niekto našiel meteorit, vedci jej nechceli uveriť.
Keďže správ o nájdených meteoritoch pribúdalo, múdrych mužov vo Francúzskej akadémii vied to napokon náramne pobúrilo. Koncom 18. storočia vydali verejné vyhlásenie, že odmietajú prijímať správy „o padajúcich kameňoch z neba“. Písalo sa v ňom: „Kamene nemôžu padať z neba, lebo nebeská klenba nejestvuje.“ Múdre hlavy odmietli uznať, čo bolo už všeobecne známe.
Medzi signatármi figuruje aj podpis Antoina Lavoisiera, jedného z najvýznačnejších vedcov tých čias. Pravdaže, aj učení jedinci sa môžu mýliť. Ale žeby aj celé učené zhromaždenie?! Občas sa to veru stáva. Francúzska akadémia vied zaznamenala vo svojej histórii niekoľko podobných prípadov. Zamietla napríklad Fultonov vynález parníka, pohrdla Franklinovým vynálezom bleskozvodu, neuznala vakcínu proti kiahňam.
Najväčšiu blamáž si vyslúžila asi v novodobej histórii, roku 1922. V tom roku absolvoval Albert Einstein cestu okolo sveta. Bol na vrchole slávy a pozvali ho na návštevu viaceré vedecké akadémie. Keď mal zavítať do Paríža, 33 členov Francúzskej akadémie vied vyhlásilo, že opustia zhromaždenie, ak sa na ňom objaví Einstein. Neuznávali jeho epochálne objavy.
Charles Darwin povedal: „Chybné fakty sú veľmi škodlivé pre pokrok vedy, lebo dlho pretrvávajú.“ Ešte dlhšie pretrvávajú a s ťažšími následkami, ak sa ich dopustí vedecká inštitúcia. Kým sa napravili niektoré omyly Francúzskej akadémie vied, uplynuli desaťročia.