Podľa Versaillskej zmluvy mohlo Nemecko udržiavať len neveľkú armádu, nesmelo mať letectvo ani tanky. A Hitler by tak rád bol viedol vojnu! Veď o rozširovaní životného priestoru písal už roku 1924 v knihe Mein Kampf. A keď sa stal kancelárom, nebolo azda porady, kde by nebol spomínal vojnové ťaženia. Tak konštatuje Gisevius v rozsiahlom životopise o Hitlerovi.
Našli sa „dobré duše“, ktoré pomohli. Nech sa páči, v Lipecku na juhu Ruska máme leteckú základňu, môže sa stať spoločnou. Tam sa spoločne môžeme zacvičovať. Podobnú základňu poskytli v Tomsku tankistom a v Riazani chemickým vojskám. Pravdaže, nie zadarmo, ale za vzájomne výhodných podmienok. Nemci poskytovali najmä technológiu.
Vrchol bratania nastal pri podpise paktu o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. V auguste 1939 si v Moskve dvaja diktátori dedili svet. Vlastne ešte len Európu, svet až o niečo neskôr, na rokovaní v Berlíne. Stalin si vtedy pripíjal na Hitlera. Nech žije molodec, ktorého tak zbožňuje nemecký národ. Obchodná spolupráca bola výhodná. Sovietsky zväz dodával suroviny, obilie, ropu, železnú a chrómovú rudu, strategické suroviny, bez ktorých nemohol fungovať zbrojný priemysel Tretej ríše. Stalin požadoval za to najmodernejšiu techniku, vrátane vojenskej, kompletné chemické a metalurgické továrne.
Nemeckí letci i tankisti sa dobre zacvičili v Sovietskom zväze. Takto zdokonalení mohli ukázať, čo vedia pri útoku na Sovietsky zväz v júni 1941. Už v prvých hodinách zničili na letiskách približne 800 sovietskych lietadiel a do konca júna vyše štyritisíc. Tankisti postupovali závratnou rýchlosťou, takou, akou zatiaľ v nijakej krajine. V októbri bola už na dohľad Moskva. Armáda bola rozvrátená, vojenská technika zväčša zničená. Sovietsky zväz si dobre vycvičil svojich vrahov.