Nové podstatné mená vo francúzštine sú však takmer vždy mužského rodu, podobne ako podstatné mená končiace sa na „t“ (s niekoľkými výnimkami, ako je la nuit, la forêt, la plupart). Tiež Nemecko pravdepodobne rozhodlo, že der Brexit je mužská záležitosť. Môže sa to zdať zvláštne, pretože viacero nemeckých podstatných mien končiacich sa na „t“ (das Fazit, das Dynamit, das Zenit) nie sú ani mužského, ani ženského rodu, ale rodu stredného. Ako však vedia všetci študenti nemčiny, v nemčine na rozdiel od románskych jazykov možno niekedy len ťažko spoznať, či je podstatné meno rodu mužského, ženského, alebo stredného. Der Brexit tak môže byť inšpirovaný – zrejme neuvážene – slovom mužského rodu der Profit. Vzorom ale bolo skôr slovo der Austritt, nemecký výraz pre vystúpenie. Aj Španielsko si vybralo „el Brexit“. Väčšina substantív prevzatých z angličtiny v tomto jazyku automaticky sa končí ako podstatné mená mužského rodu. Málokedy totiž končí na „o“ (všeobecne mužský rod) alebo na „a“ (všeobecne ženský rod) ako mnoho španielskych podstatných mien. Taliansko tomuto trendu zatiaľ odoláva.
Jeho jazyková polícia, Academia della Crusca zverejnila neuveriteľne dlhé vysvetlenie, prečo to tak je. V debate, či majú Taliani hovoriť len Brexit (bez člena), il Brexit alebo la Brexit, sa akadémia jednoznačne priklonila k tomu poslednému. „Zdá sa lepšie, aby bol brexit ženského rodu,“ uvádza sa v dokumente. Súčasť tohto slova – „exit“ – totiž v taliančine zodpovedá slovu „uscita“, ktoré je ženského rodu.