V podzemí múzea sprístupnili zbierku 520 exponátov, ktoré predstavujú pohrebné rituály od paleolitu až do osmanského obdobia. Múzeum ležiace v srdci Bejrútu na bývalej demarkačnej línii, ktoré bolo v rokoch libanonskej občianskej vojny (1975 – 1990) uzavreté, nadväzuje na svoju minulosť a odhaľuje exponáty, ktoré Libanonci od 70. rokov minulého storočia nevideli. „Je to výraz odvahy a nádeje, pretože 41 rokov po uzavretí múzea máme možnosť privítať návštevníkov v troch podlažiach,“ uvádza Anne-Marie Maila Afeicheová. Prízemie a prvé poschodie znovu otvorili už v 90. rokoch.
Medzi exponátmi je aj fragment rímskeho sarkofágu nájdený v Bejrúte, na ktorom je zobrazená jedna príhoda z povesti o Ikarovi. Mladý muž je tu predstavený po boku svojho otca Daidala, ktorý mu vyrába krídla.
Ďalším klenotom je jedinečná krypta, objavená v roku 1937 náhodne jedným dedinčanom v oblasti mesta Súr na juhu krajiny. Jej reštaurované fresky sú inšpirované gréckou mytológiou: zobrazujú Tantala či Priama, ako na kolenách prosia Achilla, aby vydal Hektorovo telo.
Podľa Afeicheovej bolo nevyhnutné ukázať verejnosti kultúrne dedičstvo Libanonu i ľudstva, ktoré odpočívalo v depozitároch. Všetky exponáty múzea vrátane zbierky vystavenej v podzemí pochádzajú z vykopávok v Libanone.
Exponáty sa začínajú črenovým zubom starým 70-tisíc rokov, ktorý patril prvým Homo sapiens žijúcim na území Libanonu, a končia sa osmanskou stélou zdobenou turbanom z roku 1830.
K slávnym exponátom patrí séria fenických sarkofágov zo 6. až 4. storočia pred naším letopočtom, ktoré boli objavené v južnej oblasti pri meste Sajdá, antického Sidónu. „Dnes vystavujeme 31 sarkofágov v egyptskom a gréckom štýle,“ uvádza riaditeľka múzea. „Ide o najväčšiu zbierku antropoidných sarkofágov na svete,“ spresňuje a dodáva, že ďalšie sarkofágy sa nachádzajú v Louvri a v istanbulskom Archeologickom múzeu.
Skutočnou novinkou je však vystavenie troch múmií, ktoré v roku 1989 objavili speleológovia v posvätnom údolí Kadíša, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO a preslávilo sa tým, že sa tu skrývali Maroniti, hlavná kresťanská komunita v Libanone, ktorú prenasledovali mamlúkovia a Byzantínci.
Objavili jaskyňu, kde bolo osem prirodzene mumifikovaných tiel vrátane oblečenia pochádzajúceho z 13. storočia. Pri nich boli nájdené zvyšky orechov, šupky cibule, keramika a bronzové nástroje, ale predovšetkým rukopisy v arabčine a sýrčine. „Sú to žalmy a liturgické spevníky, ktoré naznačujú, že išlo o kresťanov, ktorí sa do jaskyne uchýlili,“ vysvetľuje riaditeľka múzea. Národné múzeum mohlo reštaurovať svoje podzemné zbierky vďaka finančnej injekcii z Talianska (jeden milión eur) a vďaka pomoci jej expertov.
Depozitáre múzea sú preplnené ešte nevystavenými predmetmi. Ministerstvo kultúry preto navrhuje založenie múzea histórie v Bejrúte a ďalšie dve múzeá sa už stavajú: jedno v Sajdá, kde budú vystavené predmety z Britského múzea, a ďalšie v Súre.