Len hŕstka Kubáncov, ako sa zdá, verí tomu, že by smrť 90-ročného Fidela Castra priniesla okamžitú premenu jedinej krajiny s vládou jednej strany na západnej pologuli. Koniec koncov, chatrné zdravie prinútilo Castra stiahnuť sa do ústrania už v roku 2006 a systém, ktorý vytvoril, ďalej pokračoval aj bez neho.
Neistá budúcnosť
Avšak smrť Fidela Castra predstavuje psychologický zlom. Odtrhnutie od kubánskej minulosti a od osobnosti, ktorá jej dominovala tri generácie. Na Kube existuje veľký, silnejúci tlak – predovšetkým medzi mladšími – na rýchlejší postup zmien, ktoré by priniesli nové slobody a lepšiu životnú úroveň.
A teraz musí kubánska vláda zvládnuť tieto očakávania v čase, keď krajina čelí novej neistote týkajúcej sa veľmi dôležitých vzťahov Kuby so Spojenými štátmi. Komunistická vláda opatrne prijala ich zlepšenie počas vlády prezidenta Baracka Obamu a s tým súvisiaci príliv amerických návštevníkov. Teraz sa mnohí obávajú, že novozvolený prezident Donald Trump tento trend zvráti.
Fidel stále prítomný
Medzi Kubáncami, ktorí si želajú rýchlejšie zmeny, v sobotu po oznámení smrti Fidela Castra zavládol pocit úľavy, hoci sa ju snažili nedávať príliš najavo. „Ľudia už sú tu veľmi unavení. Zničil toto miesto,“ povedal v Havane vysokoškolský študent inžinierstva, ktorý si neželal uviesť meno, aby nemal problémy v škole. „Asi je potrebné pozrieť sa na to dobré aj na to zlé, ale toho zlého bolo viac,“ dodal.
Ako sa v sobotu ráno šírila kubánskou metropolou správa o smrti dlhoročného vodcu, neobjavili sa nikde žiadne známky nepokojov, ale – čo je možno názornejšie – ani veľa spontánnych prejavov smútku a trúchlenia. Kubánci pokračovali vo svojich životoch vo svete, ktorý je do značnej miery Castrovým dielom. Išli nakupovať do štátnych obchodov, čakali v štátnych nemocniciach a pustili si (alebo vypli) neustály prúd chválospevov na Castrovu adresu, ktorý sa vinul zo štátnej televízie.
„Toto nie je ako smrť Stalina alebo Mao Ce-tunga, keď sa ľudia vyhrnuli do ulíc a mysleli si, že sa zrútil svet,“ povedal Aurelio Alonso, sociológ a zástupca šéfredaktora kubánskeho denníka Casa de Las Americas. „Bolo to niečo, čo čakali. Iste, ľudia smútia. Ale Fidel Castro mal dlhý život.“
Raúl Castro
Po celé roky sa v zahraničí špekulovalo, či by smrť Fidela Castra mohla na Kube priniesť nejakú dramatickú zmenu. Avšak už pred ôsmimi, respektíve desiatimi rokmi si rodina Castrovcov úspešne odovzdala moc – a vládu v krajine prevzal podstatne zdravší, mladší brat Raúl. Kontrolu štátu má pevne v rukách tiež armáda a bezpečnostné sily, ktoré nedovolia žiadnu organizovanú opozíciu ani verejný disent.
Raúl Castro má v pláne odstúpiť v roku 2018, a po ňom je pripravený prevziať moc viceprezident Miguel Díaz-Canel, 56-ročný kariérny politik kubánskej komunistickej strany, ktorý nie je s Castrovcami nijako spriaznený.
Kuba už sa väčšinou zotavila z ťažkého obdobia núdze, ktoré nastalo po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov, keď v Havane prepukli nepokoje a Fidel Castro vystúpil na verejnosti, aby davy upokojil.
Ekonomika nad priepasťou
Fidel otvoril Kubu turistike, a vlani na ostrov prišlo rekordných 3,1 milióna návštevníkov. Napriek tomu tam silnie nespokojnosť so systémom, ktorý Castro vytvoril, a o ktorom vyhlásil, že je „nezvratný“. Socialistický systém zaručuje Kubáncom prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a prídelom potravín, ale po celé desaťročia im nedokázal zabezpečiť viac, než len to najzákladnejšie. A zdá sa, že ekonomické vyhliadky krajiny idú od zlého k horšiemu.
Smrťou venezuelského prezidenta Huga Cháveza v roku 2013 stratil Fidel Castro svojho politického chránenca a Kuba prišla o hlavnú podporu svojej ekonomiky. Chávez na ostrov posielal dodávky ropy za miliardy dolárov, ktoré pomáhali vláde v Havane udržiavať rozsvietené žiarovky a bežiacu klimatizáciu. A ešte Kube zostalo dosť na reexport a z neho plynúci zisk.
Ale ceny ropy sa zrútili, Venezuela sa potýka s krízou a nikde na dohľad nie je ľahký zdroj príjmov, ktorý by kubánskej vláde mohol vytrhnúť tŕň z päty. Kubánsky ekonomický rast opäť stagnuje a emigrácia je najvyššia za posledných desať rokov. Otázkou zostáva, či sa Raúl Castro rozhodne zrýchliť tempo reforiem na ostrove – teraz, keď je jeho brat mŕtvy.