Prekladateľka lásku k Nórsku prenáša do práce aj na študentov

, 10.12.2016 08:00
Eva Lavríková
Mladá slovenská prekladateľka (a v súčasnosti aj učiteľka) Eva Lavríková. Autor: ,

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci. V dnešnej časti predstavujeme mladú prekladateľku a učiteľku Evu Lavríkovú (31), ktorej pred niekoľkými rokmi vstúpilo do života Nórsko a už ju neopustilo. Ako lektorka nórskeho jazyka prenášala lásku k severskej krajine na svojich študentov, ako prekladateľka zase vyberá tie najzaujímavejšie príbehy, ktoré aj v rámci rodinného vydavateľstva Iron Libri prináša najmä detským čitateľom.

Aj keď si Eva Lavríková na svoje sny z detstva veľmi nespomína, pamätá si, že nikdy nevzhliadala k tradičným dievčenským predstavám o budúcnosti. Namiesto princeznej či slávnej speváčky chcela byť najskôr učiteľkou, neskôr spisovateľkou. Knihy a čítanie ju podľa jej slov formovali už od útleho detstva: „Nepamätám si, čo sa v mojom živote dialo predtým, ako som sa naučila čítať – akoby sa môj život naozaj začal až s čítaním. U nás doma sa odjakživa čítalo veľa a čítanie pre mňa nebolo len možnosťou, ale najmä úplne samozrejmou a radostnou každodennou činnosťou. Čítala som všetko, čo malo písmenká, kedykoľvek, kdekoľvek.“

Okrem kníh si stihla nájsť čas aj na množstvo záujmových krúžkov – od tanca cez výtvarnú až po divadlo a hru na violončele – ktoré navštevovala na Základnej umeleckej škole (ZUŠ) Dezidera Kardoša v rodných Bánovciach nad Bebravou. Divadlu a hre na violončele sa viac či menej aktívne venuje dodnes.

Po absolvovaní gymnázia prišlo na rad rozhodovanie, čo ďalej. Chvíľku zvažovala štúdium divadelnej réžie, od ktorej ju nakoniec odhovoril otec Silvester Lavrík. Napokon vyhrala kombinácia filozofia a nórsky jazyk a literatúra na Masarykovej univerzite v Brne. „Čo sa týka jazykov, jasno som mala vlastne len v tom, že určite nechcem ísť študovať nič obvyklé a všeobecne známe, takže som hneď vylúčila angličtinu, nemčinu a francúzštinu. Lákalo ma pustiť sa do niečoho úplne nového a už keď som sa pripravovala na prijímačky, ktoré boli založené na znalostiach reálií a literatúr daných jazykov, mi bolo jasné, že sever ma jednoznačne priťahuje viac ako juh. Dopadlo to nad očakávania dobre – na nórčinu ma prijali, a čím dlhšie som sa jej venovala, tým mi bolo jasnejšie, že práve toto ma naozaj baví a práve tomuto sa chcem do budúcnosti venovať,“ spomína si Lavríková na prvé stretnutia s nórčinou.

Knižnica Tøyen patrí medzi jej najobľúbenejšie...
Knižnica Tøyen patrí medzi jej najobľúbenejšie v Osle. Autor: ARCHÍV EVY LAVRÍKOVEJ

Úlohy sa čoskoro obrátili a zo študentky sa už počas vysokoškolských štúdií stala lektorka nórčiny v Severskom centre v Bratislave. „Učenie nórčiny ma naozaj bavilo – a veľmi veľa ma samotnú naučilo. Často mám pocit, že som sa viac naučila ako učiteľka, než ako študentka – seba človek oklame ľahko, ale študentov, ktorí vedieť chcú, veru nie. Hoci to môže znieť ako slogan, v Severskom centre nám vždy v prvom rade záležalo na tom, aby sme študentom ponúkali nielen základy jazyka, ale sprostredkúvali lásku k severu celkovo,“ približuje Lavríková, ktorá v centre dostala príležitosť založiť Severský knižný klub. Členovia sa stretávajú raz mesačne a debatujú o vybranej škandinávskej knihe, autorovi či téme.

V roku 2012, po ukončení magisterského štúdia, prišla jedinečná príležitosť, keď ju prijali na jednoročnú špecializáciu nórčiny ako cudzieho jazyka na Univerzite v Osle. Podľa jej slov sa štúdium v Nórsku, systém výučby aj skúšok vo veľkej miere odlišuje od toho, čo poznáme tu u nás: „Najmä skúšky sú naozaj náročné, veľmi dobre vymyslené a prepracované a skutočne objektívne. Ak nevieš, neprejdeš. Ale ak chceš, dokážeš sa toho vďaka nim naučiť naozaj veľa,“ dodáva.

S Nórskom a jeho prírodou to bola vraj láska na prvý pohľad. „Človek počúva všetky tie chválospevy, obdivuje fotky krásnej prírody, číta ich skvelé knihy… a potom sa tam po prvý raz vyberie a možno sa tak trochu aj bojí sklamania. V mojom prípade sa však nič také nekonalo,“ hovorí nadšená nordistka, podľa ktorej je Nórsko azda jedinou krajinou, ktorá je v skutočnosti ešte krajšia ako na fotkách. „A čo viac, tam sa mi prihodilo niečo, čo v rámci prvých dojmov nikde inde – okamžite som tam mala pocit, že som tam doma, nielen na návšteve.“

Na výlete v Nórsku. V pozadí hora Dalsnibba s...
Na výlete v Nórsku. V pozadí hora Dalsnibba s výhľadom na Geirangerfjord. Autor: ARCHÍV EVY LAVRÍKOVEJ

Návšteva severskej krajiny jej dala mnoho aj ako budúcej prekladateľke. „Dobrý prekladateľ musí, samozrejme, v prvom rade dostatočne suverénne ovládať vlastný, materinský jazyk – predovšetkým ten je jeho hlavným pracovným nástrojom. A okrem dobrej znalosti jazyka, z ktorého prekladá, je nesmierne dôležitá aj znalosť kultúrneho kontextu dotyčnej krajiny. Len tak môže aspoň dúfať, že sa mu podarí zachytiť a pretlmočiť všetky podstatné odkazy a súvislosti,“ približuje. Po návrate na Slovensko sa ako lektorka vrátila do Severského centra, svoje skúsenosti a vzťah k severskej literatúre však začala čoraz viac pretavovať aj do prekladateľskej pra­xe.

V rámci rodinného vydavateľstva Iron Libri jej napríklad vyšli preklady série detských knižiek o doktorovi Proktorovi populárneho nórskeho spisovateľa Jo Nesba, ktorého dovtedy slovenskí čitatelia poznali len ako autora kriminálnych románov. Ten vraj prekladateľov nešetrí a vymýšľa si na nich rôzne slovné hračky, dvojzmysly či hlavolamy. Pre Evu Lavríkovú je to však vždy výzva, na ktorú rada pristúpi.

„Na povolaní prekladateľa – najmä prekladateľa krásnej literatúry, hoci nielen tej – je najkrajšie to, že rozhodne nejde o prácu jednotvárnu, hoci sa takou môže javiť. Každá nová kniha je zároveň aj novou výzvou, hoci z úplne iných dôvodov. Niekedy ide o ťažké, neznáme pojmy či slovné spojenia, niekedy je novou téma, inokedy je nutná znalosť veľmi špecifických reálií. Prípadne ide o spisovateľa, ktorého jazyk je veľmi poetický či hravý. Prísť na správny pojem, naformulovať vetu tak, aby formálne i obsahovo dostála originálu, to je pocit, ktorý ma ako prekladateľku naozaj napĺňa. Bavia ma slovné hračky, rýmy, náročné pasáže. Bavia ma knihy, ktoré ma vyzývajú – ako čitateľku aj ako prekladateľku,“ vysvetľuje.

S prekladom knižky Jo Nesba Prdiprášok doktora...
S prekladom knižky Jo Nesba Prdiprášok doktora Proktora v rukách. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Pod severskou literatúrou si mnohí čitatelia predstavujú kriminálne romány. Podľa Lavríkovej to má svoje opodstatnenie, keďže tento žáner má v Škandinávii silnú tradíciu. Sama preložila román Hľadanie od Monicy Kristensenovej. „Severské krimi je často s presahom, dotýka sa spoločensky pálčivých tém, nahliada do psychológie jednotlivých postáv či čerpá z historických faktov,“ dodáva, no zároveň pripomína, že sever má čo ponúknuť nielen v oblasti krimi literatúry. „Podpora kultúry a literatúry v Škandinávii je naozaj silná, najmä v porovnaní so Slovenskom, a odráža sa to aj na úrovni konkrétnych titulov. Čitatelia, vydavatelia aj prekladatelia rozhodne majú z čoho vyberať, či už v oblasti krimi, detskej literatúry, odbornej literatúry či beletrie.“

Od septembra sa Eva Lavríková okrem slobodného povolania upísala aj trvalému pracovnému pomeru. V Bánovciach nad Bebravou nastúpila ako učiteľka literárno-dramatického odboru na ZUŠ Dezidera Kardoša, teda na miesto, kde už v detstve často trávievala svoj voľný čas. „Mnohí sa čudovali, že sa vraciam, ale ja to nechápem ako krok späť. Som človek, ktorý rád a s nadšením prijíma nové výzvy. A možnosť venovať sa viac detskej literatúre – nielen teoreticky, ale aj v teréne – a viac prekladať výzvou určite bola a je,“ myslí si čerstvá učiteľka.

Podľa jej slov ju po návrate domov prekvapilo najmä to, koľko sa toho v skutočnosti v takom malom meste udeje a aký obrí podiel má na tom práve miestna ZUŠ: „Len za posledný mesiac sme absolvovali medzinárodné hudobné interpretačné semináre aj s koncertmi renomovaných hudobníkov, jednodňový divadelný festival aj s účasťou súborov z Ukrajiny a Českej republiky, niekoľko menších koncertov, tematické workshopy, boli sme zahrať divadlo chorým deťom v Bratislave v detskej nemocnici. V tejto chvíli finišujeme s prípravou Predvianočného bazára… A to všetko popri našej hlavnej pracovnej náplni – teda učení detí priamo na hodinách v triedach – a s výdatnou pomocou týchto šikovných deciek a mladých ľudí,“ vymenúva svoje aktivity. „Ľudia v malých mestách radi a často nadávajú, že sa tu nič nedeje. Moja skúsenosť je taká, že deje, ale ľudia často nemajú chuť a ochotu dostatočne sa zaujímať o dianie v okolí.“

Prebal jednej z knižiek zo série o doktorovi...
Prebal jednej z knižiek zo série o doktorovi Proktorovi s pôvodnými ilustráciami. Autor: IRON LIBRI

V centre jej záujmu je aj napriek všetkým milým povinnostiam kniha, na ktorú si vždy nájde čas a lásku k nej sa snaží prebudiť aj u svojich žiakov. „Každá nová kniha je pre mňa akýsi nový mikrovesmír, život, ktorý za mňa prežíva niekto iný a ja mám jedinečnú možnosť prežiť ho s ním. Čítanie rozširuje obzory vo všetkých mysliteľných významoch tohto slova a úprimne, nerozumiem veľmi tomu, že niekto sa o toto dobrovoľne pripravuje. Osobne sa snažím aspoň čiastočne prebudiť či podporiť lásku ku knihám a k čítaniu u mojich žiakov. Mám tú výhodu, že mentálne som sa od detských kníh nikdy nevzdialila – dobrá detská kniha ma vždy bavila a naďalej baví a som známa tým, že si detské knihy bezostyšne a s nadšením kupujem len tak pre seba a pre radosť,“ priznáva.

Aj keď sa rodáčka z Bánoviec nateraz usadila doma, do Nórska sa vracia pravidelne. Okrem iného pomáha vyberať aj konkrétne nórske tituly na preklad pre viaceré slovenské vydavateľstvá. V súčasnosti sa takisto venuje aj začínajúcemu projektu o detských knihách a čítaní Úlet s knihou, kde je Nórsko takisto veľkou inšpiráciou. „Svojou jedinečnou podporou literatúry a umenia je to vzor, z ktorého si možno vo veľa veciach brať príklad,“ dodáva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Iron Libri #Eva Lavríková #kniha #Nórsko #preklad #Úspešní Slováci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk