Aj preto tragédia vyvolala veľkú debatu o katastrofálnych podmienkach v textilných fabrikách pracujúcich pre korporácie na celom svete. A donútila niektorých ľudí zamyslieť sa nad tým, že trojeurové výpredajové tričko z Auparku môže neucítiteľne páchnuť potom, slzami i krvou.
Veľké značky po tragédii vypracovali nové programy spoločenskej zodpovednosti a rozhorčený zákazník sa po čase upokojil. A v dnešnej rýchlej dobe zrejme aj zabudol. Kto na kolaps budovy určite nikdy nezabudne, je dnes 16-ročná Anna Khatun. Jej príbeh priniesol rok po nehode britský denník Daily Telegraph. Po zrútení budovy uviazla v troskách, medzi skrvavenými mŕtvymi ženami a dievčatami, s rukou rozmliaždenou a zaseknutou pod ťažkým strojom. Lekári v tom čase odmietali vstupovať do nestabilných hál, a tak na Annine výkriky zareagoval iba hrdina, ktorý už predtým stihol v zrútenej továrni pomôcť sedemnástim ľuďom. Vtedy 28-ročný mechanik Didar Hossain z vedľajšej dielne si od lekárov vzal skalpel, injekciu s anestetikami a vypočul si pár rád o amputáciách. "Pichol som jej injekciu a začal rezať. Nôž však nebol dosť ostrý, bolo to ťažké. Obaja sme nariekali, dosť ju to bolelo,” povedal po roku britským novinárom.
Khatun mala v čase, keď sa fabrika zrútila, len 13 rokov. Zďaleka nebola výnimkou, detí v továrni pracovali stovky. Prieskum medzi 1 436 preživšími preukázal, že viac ako dve stovky z nich nemali v čase nehody ani 18 rokov.
Bangladéšske dievča aj rok po nešťastí trpelo posttraumatickým stresom. Keďže prišla o ruku, ktorou písala, hanbila sa pokračovať v škole. "Pred rokom som mala obe ruky, dnes mám len jednu a nemôžem ani pracovať. Kým iní môžu robiť, variť, hrať sa, ja môžem akurát tak držať pohár s vodou,” hovorila so slzami v očiach. Život jej mali do budúcnosti uľahčiť aj financie zo špeciálneho fondu Medzinárodnej organizácie práce. Aj rok po tragédii však doň prispelo len 13 z 29 zahraničných odevných značiek, ktorých výrobky sa šili práve v Rana Plaza.
Princípy fair trade
Fair trade organizácie pracujú prevažne s malými demokraticky vedenými družstvami, ktoré vlastnia pracovníci, a s asociáciami, ktoré prinášajú drobným producentom a pracovníkom výrazné výhody.
Fair trade výrobné organizácie sa zaväzujú, že dodržiavajú nasledujúce princípy:
- spravodlivé mzdy pre najatú pracovnú silu;
- bezpečné a zdravé pracovné prostredie;
- rodová rovnosť a posilnenie ekonomickej pozície žien;
- žiadna diskriminácia, zákaz využívať detskú a otrockú prácu;
- rešpektovanie práv zamestnancov tvoriť odbory a kolektívne vyjednávať;
- využívanie pestovateľských a výrobných praktík šetrných k životnému prostrediu;
- investovanie dodatočnej fair trade sociálnej prémie v miestnych komunitách na podporu projektov ako napr. zdravotnícke zariadenia, školy, zabezpečenie pitnej vody, starostlivosť o deti, tréningy, ktoré v týchto spoločenstvách zlepšujú sociálne a humanitárne podmienky.
Fair trade dovozcovia sa zaväzujú, že zabezpečia:
- ceny výrobkov a mzdy, ktoré sú v danom miestnom kontexte férové;
- priamy odber od družstiev drobných producentov z ekonomicky rozvojových krajín, čím sa vynechajú medzičlánky a sprostredkovatelia;
- dlhodobé zmluvy a zálohové platby pre producentov, čím si zabezpečia živobytie, ekonomickú istotu a príležitosti na rozvoj svojho podnikania;
- vyplatenie fair trade prémie spoločenstvu producentov na rozvojové projekty pre miestne komunity,
- technickú výpomoc vo forme tréningov, prístup k informáciám o trhu atď.;
- podporu produkcie šetrnej k prírode, podporujúcej ochranu čistoty pôdy, vzduchu, vody, ochranu pracovníkov na poliach a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľov, väčšina fair trade produktov spĺňa kritériá ekologického poľnohospodárstva.