Foto: Jozef Sedlák, Pravda
V Handlovej všetci vedia, že ťažbe uhlia raz odzvoní. Už pol druha desaťročia je hlavnou témou Hornonitrianskych baní ich transformácia. Baníci si však zjavne vedia poradiť. Rozvíjajú priam prekvapujúce druhy podnikania. Napríklad na prelome minulého a tohto desaťročia využili bohaté skúsenosti zvýšiť pomocou tepelných čerpadiel výhrevnosť banskej vody z 18 na 50 stupňov Celzia a v Novákoch postavili triapolhektárový areál skleníkov. Dnes je ich zeleninové hospodárstvo so 42 zamestnancami druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.
Keď sa udomácnili na trhu so zeleninou, prišiel nápad chovať ryby. No nie hocaké, ale teplomilného sumčeka afrického, ktorý pochádza z tropickej Afriky. Ani rybári nemali dosť guráže realizovať ambiciózny, až fantastikou zaváňajúci projekt, hoci na Slovensku výskumné pracoviská v experimentálnych podmienkach chov sumčeka vyriešili, pravda, s cieľom využiť potenciál termálnych vôd.
Stanislav Gurský, kedysi riaditeľ nováckych baní a dnes konateľ Agro GTV, skleníkového hospodárstva, a Agro Rybej farmy, dvoch úspešných dcér Hornonitrianskych baní, je jednou z kľúčových postáv baníckeho agrobiznisu. Rovnako jeho kolega Ivan Beňo. No viac ako na seba upriamujú pozornosť na ostatné postavy neuveriteľného príbehu o zlatej baníckej rybke.
Od skleníkov k rybej farme
Gurský s odstupom času vraví, že na samom začiatku bola spleť stretnutí ľudí premýšľajúcich v širších súvislostiach, ktorých osud skôr či neskôr musel dať dohromady. Všetkých spájal a posúval vpred pohľad ponad rámec ich profesií. Impulz vyslal inžinier Miroslav Babjak, zastupujúci slovensko-izraelskú spoločnosť Netafim, ktorá dodávala baníkom technológiu do skleníkov. Babjak raz v diskusii s baníkmi prehodil:
„Chlapi, keď už využívate banskú vodu, lacný a výdatný zdroj tepla, na pestovanie rajčín, skúste chovať ryby. Veď moria sú takmer vylovené, voda v nich čoraz viac znečistená, zdravé rybie mäso bude čoskoro veľkou vzácnosťou,“ hodil novú podnikateľskú návnadu Babjak medzi baníkov.
Uplynulo pár rokov a zdalo sa, že baníci na rybí námet zabudli. Lenže nevyhnutnosť hľadať nové podnikateľské príležitosti sa nástojčivo ozývala. A opäť sa k nemu vrátili. Realistický pohľad na vec vrhol špičkový banský hydrogeológ doktor Jozef Halmo. Práve z úst uznávanej autority odzneli slová, ktoré prekonali obavy a váhanie: "Skúsme využiť špičkovú izraelskú technológiu na chov rýb v Handlovej a potenciál našich banských vôd prinesie ešte väčší efekt ako pestovanie rajčín.“ Halmovo proroctvo sa naplnilo – na slovenské pomery až neobvykle rýchlo.
Myslieť dopredu
V období medzi dvoma svetovými vojnami, keď stúpala ťažba uhlia, vyrástla nad Handlovou banícka kolónia Liptácke domky. Žili v nich baníci z Liptova. Po storočí kolónia zmizla. Práve na jej mieste vyrástla akoby šibnutím prútika Agro Rybia farma. Márne by tu človek hľadal rybník. Štvorhektárovému areálu dominuje kaskáda striebristosivých budov, kde sa ukrýva priam laboratórny, ale svojimi parametrami superintenzívny chov sumčeka afrického spolu so spracovateľským závodom a potrebnými obslužnými pracoviskami. Na svete je ich sedem. Prácu tu našlo doteraz 63 ľudí, onedlho po prechode na nepretržitú prevádzku farmy ich bude 70.
Reči o tom, že Slovensko v čoraz tvrdšej globálnej ekonomickej súťaži obstojí, len keď svetu ponúkne produkty a služby s vyššou pridanou hodnotou, už začínajú ľuďom pomaly liezť na nervy. Baníci prišli s nečakaným inovatívnym riešením: ukázali poľnohospodárom a rybárom, ako z minima dosiahnuť maximum a výrazne zlepšiť sebestačnosť potravín tam, kde je najzraniteľnejšia.
Cennejšie než švajčiarske omegy
Pestujú šťavnaté chutné rajčiny a teraz chovajú ryby, ktoré priam zázračne dvíhajú produkciu Slovenska. Po roku skúšobnej prevádzky vytiahli výrobu na úroveň 600-tisíc kilogramov a v decembri 2017, ak sa im bude dariť ako doteraz, dosiahnu projektovanú métu jeden milión kilogramov a vytúžené produkčné maximum skrátia o rok.
V praxi to bude znamenať, že slovenská produkcia sladkovodných rýb stúpne o celú jednu tretinu! Mäso sumčeka, ktoré je už niekoľko mesiacov na trhu, sa stalo labužníckym prekvapením roka. No je tu ešte jedno obrovské plus – filety zo sumčeka majú oproti bežným rybám štvornásobný obsah cenných omega-3 nenasýtených mastných kyselín.
Foto: Agro Rybia farma
Zároveň spotrebiteľ dostáva záruku, že si pochutná na mäse ryby odchovanej v naozaj čistej vode. Nehrozí pri nej švindeľ s dofarbovaním mäsa ako na lososích farmách, v mäse niet stopy po antibiotikách, tie by totiž zlikvidovali baktérie, ktoré sa starajú v biofiltroch o čistotu vody. Zo svojej podstaty je to super bezpečný chov rýb. Panenskú čistotu vody dnes už nedokážu garantovať ani oceány, ľudia ich miestami premenili na jednu veľkú stoku, ktorá pripravila ryby o zdravé životné prostredie. A tak prácne vznikajú nákladné umelé enklávy, napodobňujúce veky sa vytvárajúce dobre kooperujúce prírodné systémy.
Baníci vybudovali rybiu farmu nákladom 14 miliónov eur expresne rýchlo. Bez pomoci eurofondov, za vlastné plus úvery. V priebehu roka 2013 zbúrali starú banícku kolóniu a vlani v septembri už doviezli do nádrží s teplou prefiltrovanou banskou vodou prvé plôdiky sumčeka afrického. A o necelých sedem mesiacov neskôr už spracovali poldruhakilogramové sumčeky na filety a ponúkli ich Handlovčanom a Prievidžanom na ochutnanie. Ľuďom zachutili. Dnes sú sumčeky v ponuke najväčších obchodných reťazcov a začína sa s vývozom do Česka, Poľska a Maďarska.
Ryby plávajú nad štôlňami
Agro Rybia farma je z technického aj chovateľského hľadiska unikátne dielo, aké vo svete nemá obdobu. Budovy stoja na 16-metrových betónových pilótach. Pod farmou jazdia vláčiky s fárajúcimi baníkmi do štôlní. To, že farma leží nad hlavami baníkov, nie je náhoda. Nablízku vyteká voda, ktorú mohutné tepelné čerpadlá zohrievajú až na 50 stupňov Celzia. Pri štvrtinovej spotrebe elektriny sa vyrobí štvornásobok tepelného výkonu. Táto technická bravúra, ktorú baníci dlhodobým využívaním v minulosti priviedli do dokonalosti, je jedným z pilierov efektívneho chovu rýb.
Vraví sa, že šťastie žičí pripraveným. Baníci rozumejú horninám a uhliu, hĺbeniu štôlní, vode, čerpadlám. Ale potrebovali odborníkov na chov rýb, a nie hocakých. Ako z neba im spadol výskumník Juraj Masár, ktorý sa zaoberal možnosťami chovu sumčeka v bývalom Ústave rybárstva a akvakultúry. Bol členom tímu, ktorý vyvíjal technológiu použiteľnú na Slovensku. V roku 2012 nákladný výskum štát prestal financovať. Vo chvíli, keď sa zdalo, že poznatky Masára a jeho kolegov zostanú len v zborníkoch, vedec zachytil informáciu, že handlovskí baníci sa chcú pustiť do chovu rýb.
Masára akoby obliali živou vodou. Rýchlo sa spojil s projektovým manažérom Rybej farmy Jozefom Halmom. Vzápätí dostal ponuku robiť konzultanta výstavby farmy. Po jej dostavaní sa stal šéfom výroby a jeho dlhoročný kolega z výskumu Radovan Turanský prevzal extrémne dôležitú sekciu karantény. Ich dlhoročná výskumná práca napokon vyústila do praktického projektu, o ktorom snívali. Baníkom vznikla kostra chovateľského tímu doslova za pochodu a ľudia, ktorí prišli na rybiu farmu z rôznych pracovísk, vytvorili obdivuhodne fungujúci tím.
Jeho súčasťou je aj Ivan Brezovský. Tento muž 28 rokov prežil v baniach, slovenských aj nemeckých, a pred rokom dostal ponuku stať sa manažérom spracovateľského závodu. Ako vedúci výroby si potrpel na poriadok v bani a Stanislav Gurský, ktorý má nos na správnych ľudí, usúdil, že si poradí aj na spracovateľskej linke.
Rybia farma je supermodernou biotechnologickou prevádzkou s prísnymi bezpečnostnými pravidlami. Napríklad zamestnanci v chovnom pavilóne sa pred vstupom povinne sprchujú a prezliekajú do pracovných odevov. Pri odchode z pracoviska sa tento rituál opakuje. Jeden chybný krok by odrovnal celú populáciu rýb a škody by mali katastrofické ekonomické dôsledky.
Pridaná hodnota z kategórie snov
Čím je sumček africký príťažlivý? Juraj Masár vraví, že bezkonkurenčne rýchlo rastie. Kým domáci pstruh potrebuje na dosiahnutie optimálnej spotrebiteľskej hmotnosti 16 mesiacov, sumček skracuje dobu rastu na 6 až 7 mesiacov. Je to preto, lebo každý gram krmiva premení na gram prírastku. Ak teda vhodia do nádrží sto kíl krmiva, ryby zvýšia svoju hmotnosť o sto kilogramov.
Na Slovensku tak vzniká trochu netradičný výrobca mäsa. Predstavme si, že poľnohospodársky podnik, ktorý chová na každom hektári kus dobytka a k tomu má aj veľkú farmu ošípaných, vyprodukuje okolo 400 kilogramov mäsa v koži z hektára. Klasický, dobre obhospodarovaný rybník sa môže popýšiť až 500-kilogramovou produkciou z hektára vodnej plochy. No banskí chovatelia rýb dosahujú mnohonásobne vyššiu výrobu.
Hlavný produkčný pavilón má rozmery 30×80 metrov, čo je plocha väčšieho hokejového štadióna. Dovedna v 18 nádržiach tu pri plnej prevádzke vyprodukujú milión kilogramov rýb. Keby sme rátali len so 40-percentnou výťažnosťou, vyrobia 400-tisíc kilogramov čistých filiet. Mäsa bez kostí, ktoré neobťažuje kuchára pri príprave a spotrebiteľa pri konzumácii. To znamená, že zo štvrť hektára čistej plochy baníci vyprodukujú toľko mäsa, na aké by poľnohospodári potrebovali okolo dvetisíc hektárov pôdy. To je pridaná hodnota z kategórie snov, ktorá môže krajinu suchozemcov zmeniť na rešpektovaného producenta kvalitného rybieho mäsa.
Na banskej rybej farme vyriešili aj niekoľko tradične citlivých miest každej živočíšnej výroby. Odpady nemusia na svoje náklady likvidovať v kafilérii, pretože z Česka prišiel výrobca krmív pre psov a mačky, ktorý za ne dokonca platí. O rybaciu kožu sa prihlásili firmy z Francúzska, využijú ju vo farmaceutickom a v kozmetickom priemysle.
A s konzervárňami Hamé našli Handlovčania aj využitie pre mäso, ktoré zostávalo po vykostení na chrbtovej kosti. Práve prichádzajú na trh zeleninovo-rybacie pochúťky s logom Omega sumček. Baníci stáli pred otázkou, čo budú robiť, až nadíde čas, keď posledný raz vyfárajú z baní. Už vedia, že si poradia. Práca v bani a roky hľadania nových pracovných príležitostí ich naučili inovatívne myslieť a využiť netušený potenciál podzemného priestoru a chytrých hláv.
Zázrak menom sumček africký
Teplomilná tropická ryba prežíva aj v extrémnych podmienkach, keď počas období sucha takmer vysychajú africké rieky a jazerá. Juraj Masár, ktorý sa venuje jej výskumu, vraví, že vďačí za to schopnosti dýchať nielen žiabrami, ale využíva aj vzdušný kyslík, ktorý získava pomocou labyrintu.
Je mimoriadne odolná. Stiesnený život vo veľkých húfoch jej neprekáža. V kubíku vody pláva v nádrži 400 rýb! Handlovská banská voda stekajúca do podzemia cez andezitové pohorie je mimoriadne bohatá na kyslík. Aj preto sa rybe darí, ale chovatelia musia rešpektovať jej evolúciou získanú schopnosť dýchať labyrintom vzdušný kyslík.
Nie je to však lacné mäso. Kilogram filiet, ktoré sú bez kostí, vyjde na 8 až 11 eur. Podľa toho, akú maržu si dá ten či onen obchodník.