Ryžový sen spľasol ako bublina

, 08.01.2017 08:00
ryža, pestovanie ryže na Slovensku, ryžové polia
Na ryžovom poli sa všetko robilo ručne. Autor:

Denník Pravda pokračuje v seriáli Svedectvá pravdy. Priblížime povojnové obdobie, najmä päťdesiate roky minulého storočia. Dnes prinášame príbeh o tom, ako vtedajší režim zaumienil, že Slováci budú pestovať ryžu.

Trhanie buriny z ryžoviska nebolo veľmi príjemné. Hoci vypustili vodu zo zavlažovacieho kanála, predsa jej tam zostalo vyše kolien. Natekala im do zablatených gumákov. Aj s pijavicami. Sotva desaťročná Alžbetka chodila pomáhať. „Na tie pijavice po nohách veru nezabudnem. Staršie ženy nám hovorili, nebojte sa, aspoň nebudete mať zlú krv,“ spomína na pestovanie ryže dnes 74-ročná Alžbeta Zlatovská z Ipeľského Predmostia. Starí gazdovia dôverne poznali našu klímu a vedeli, čo im príroda môže dať. Nad nadšením a odhodlaním predsedov jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov sa potajomky uškŕňali. Nevídaný projekt na Slovensku s pestovaním ryže sa začínal po Februári 1948 s veľkou slávou. O pár rokov sa skončil potichu a padol do zabudnutia.

Alžbeta Zlatovská
Alžbeta Zlatovská Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

V Ipeľskom Predmostí mali ryžovisko so šiestimi lánmi, medzi ktorými boli zavlažovacie kanály. Vodu čerpali z Ipľa.

„Keď ryža dozrela, nedalo sa tam dostať nijakými strojmi. Všetko sa robilo ručne. Chlapi kosili kosákmi a my sme to viazali. Nie ako obilie, ale kláskami nahor. Potom ryžu vymlátili, ale nebola dáka vydarená. Čo si ja pamätám, nedozrela a bola úplne zvädnutá. U nás ešte v marci, apríli je všelijaké počasie a ryža potrebovala dlhšie teplo než len od mája do konca augusta,“ dodáva pani Zlatovská.

Na ryžovisku pracovala aj mama terajšieho starostu Ipeľského Predmostia Viktora Lestyánszkeho. "Spomínala, že len raz zbierali úrodu. V ostatných rokoch na ryžovisku iba tvrdo pracovali, bez žiadneho výsledku. Ryžu sadili skoro na jar, bolo ešte chladno. Bola to veľmi nepríjemná robota.

Viktor Lestyánszky
Viktor Lestyánszky Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

Niektorí sa vraj aj pokúšali z tej ryže variť, ale nebolo to dobré," tlmočí starosta spomienky svojej mamy.

Jediným osohom pestovania ryže v Ipeľskom Predmostí je vytvorenie vzácnej mokraďovej lokality, prírodnej rezervácie Ryžovisko so vzácnymi mokraďovými spoločenstvami, zapísanej do medzinárodného zoznamu mokradí.

Rozkážeme vetru, dažďu

Po ryžoviskách v okolí Želiezoviec dnes niet ani stopy. „Mali sme tu jednotné roľnícke družstvo aj štátny majetok. Keď sa v roku 1948 chopili vlády komunisti, akoby nič pre nich nebolo nemožné. Ľudia boli po vojne väčšinou chudobní, chceli budovať nový, krajší svet. V tom nadšení uverili hocičomu. Aj tomu známemu: Rozkážeme vetru, dažďu, ešte aj rieky budú tiecť opačným smerom a prepojíme moria. Vtedy sa zrodil aj nápad s ryžou,“ približuje Pavel Polka, vedúci múzea a Pamätnej izby Franza Schuberta v Želiezovciach.

Pavel Polka, vedúci múzea a Pamätnej izby...
Pavel Polka, vedúci múzea a Pamätnej izby Franza Schuberta v Želiezovciach, drží v rukách materiál Ryžové pole z roku 1952. Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

Vtedajší stranícki činovníci usúdili, že na pestovanie ryže máme vhodné podmienky. Nevyužitých močarísk popri riekach na južnom Slovensku bolo dosť. Želiezovce sa nachádzajú pri Hrone, rozhodujúcou však bola riečka Sikenička. „Nebola regulovaná, tak sa vylievala a na veľkej nížine boli močariská, ktoré chceli využiť. Keď ich tu máte, tak sovietski a čínski odborníci vám dajú nejaké materiály a budete pestovať ryžu. Ľudia, čo sa rozumeli poľnohospodárstvu, sa nad tým len usmievali a hovorili, kto mohol vymyslieť takúto hlúposť. Samozrejme, len medzi sebou a tak, aby ich nikto nepovolaný nepočul. Inak by si narobili nepríjemnosti,“ dopĺňa pán Polka.

Materiál Ryžové pole na pozemkoch ČSŠM v obci...
Materiál Ryžové pole na pozemkoch ČSŠM v obci Zalaba, okres Želiezovce, z roku 1952 s pôvodnými textami k fotografiám.

Problémy s pestovaním ryže v okolí Želiezoviec nedali na seba dlho čakať. „Nebolo to vôbec domyslené. Nastali ťažkosti s výdatnosťou riečky, s počasím, so škodcami, ale na príkaz ,zhora' sa to muselo realizovať. Trvalo asi päť rokov, kým prišli na to, že vo všetkom nemusíme kopírovať súdruhov zo Sovietskeho zväzu. Pestovanie ryže bolo u nás nerentabilné a veľmi stratové, dovozová ryža bola podstatne lacnejšia,“ dodáva vedúci múzea. O tom, že išlo skutočne o vážny projekt, svedčia aj dobové materiály z roku 1952 pre lokalitu Zalaba pri Želiezovciach, ktoré má Pavel Polka v archíve múzea. Podrobné plány, výmery, dokonca aj motivačná príloha fotografií.

S podporou štátu

Pestovanie ryže malo veľkú podporu ministerstva pôdohospodárstva a povereníctva pôdohospodárstva. Ryžové polia sa budovali na viacerých miestach juhozápadného a východného Slovenska. Prví sa do pestovania ryže pustili v Kolárove. Ďalšie ryžoviská boli napríklad aj v Ivanke pri Nitre, Zlatnej na Ostrove, Kráľovskom Chlmci či v Strede nad Bodrogom.

V Dedine Mládeže dosiahli v roku 1950 úrodu 56 metrických centov z hektára. „Opojení týmito úspechmi spojili sme sa s JRD Kolárovo a založili sme ryžovisko o výmere 80 hektárov, teda v tej dobe najväčšie ryžovisko na Slovensku. Vtedy sme však urobili najväčšiu chybu v histórii nášho ryžiarstva, lebo sa nám ryžovisko zaburinilo, takže v roku 1951 sme mali priemerný výnos 37 metrických centov z hektára, a v roku 1952 sme dosiahli výnos už len 18 metrických centov z hektára. Videli sme, že za takýchto predpokladov nie je pestovanie ryže možné,“ zaznelo v diskusnom príspevku z JRD Dedina Mládeže, uverejnenom v zborníku z konferencie o pestovaní ryže na Slovensku z 25. novembra 1954.

Družstevníci po konzultáciách s poľnohospodár­skymi odborníkmi ako riešenie navrhli, aby sa na ryžoviskách striedali plodiny, pričom ryžu by na nich pestovali dvakrát za sedem rokov.

Ryžu si budeme pestovať sami!

Nevídaný projekt sa u nás rozbehol v roku 1948. V rámci zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ktorá bola prioritou vtedajšej komunistickej vlády. Boli toho plné noviny. „Slovensko je najsevernejším európskym štátom, v ktorom sa v tomto roku prvý raz skúša vypestovať ryža,“ písali. Nebolo to celkom tak, pretože prvý pokus tu bol ešte za Márie Terézie. Oba dopadli rovnako. Neúspešne.

Propaganda však robila svoje. „Ryžu, ktorú sme vždy dovážali z ďalekého zámoria, ktorú sme za vojny takmer nevideli a ktorá najmä po týchto ,chudobnejších' rokoch je pre nás naozaj vzácnosťou, budeme odteraz pestovať sami! Tohto roku jej bude len niekoľko vagónov – na ochutnanie, o niekoľko rokov jej budú desiatky a možno i stovky vagónov. Zaujímavé je, že práve ryža sa musela urodiť, aby ukázala netušené poľnohospodárske možnosti našich južných krajov,“ písalo sa v článku pod titulkom Naša prvá ryža.

Práci česť!
Práci česť! Autor: Materiál Ryžové pole na pozemkoch ČSŠM v obci Zalaba

Atmosféru vtedajšej doby dokresľuje i vystúpenie poslanca Pavloviča na schôdzi Národného zhromaždenia ČSR z 12. decembra 1952. „Je úlohou vedy, aby pomáhala nášmu poľnohospodárstvu pestovať v našich klimatických podmienkach také plodiny, ktoré u nás doteraz pestované neboli, ale ktoré nesporne majú veľkú dôležitosť pre našu výrobu. Možno tu poukázať na to, ako pestovanie ryže dosiahlo v posledných rokoch u nás veľkých úspechov. Prvých päť rokov práce na tomto úseku, pri využití vyspelej agrobiológie a praktických skúseností popredných majstrov vysokých úrod v ZSSR, otvorilo široké výhľady pre rozšírenie tejto plodiny v našich výrobných pomeroch.“

Pracovný kolektív odborníkov ministerstva pôdohospodárstva a povereníctva pôdohospodárstva vydal v roku 1954 príručku o pestovaní ryže. Podľa nej cestu k zabezpečeniu výživy národa ukazuje „mičurinská veda a plánovite uskutočňované veľkorysé sovietske diela, pretvárajúce prírodu. Umožňuje tiež zavedenie takých plodín, o ktorých buržoázna veda predpokladala, že na území našej republiky pre ich pestovanie nie sú dané potrebné životné podmienky a pestovanie ktorých doteraz bolo výhradou teplých južných oblastí“.

Príručka uvádza, že prvý raz Slováci, presídlenci z Maďarska, so štátnou podporou zasiali ryžu v roku 1948 na troch miestach – v Kolárove, Lándore a v Zalabe na celkovej výmere 14,75 hektára. „Snahy priekopníkov tejto plodiny a výsledky prvého roku pestovania sa stali predmetom pozornosti a všestrannej podpory vedúcich činiteľov ľudovodemokratickej ČSR, čo zabezpečilo ďalšie rýchle a úspešné rozširovanie tejto plodiny v našej republike. Tak pestovanie ryže hneď od začiatku bez obvykle predchádzajúceho pokusného a pokusne-výrobného pestovania sa dostalo na širokú cestu pestovateľskej praxe.“

Utajovaný neúspech

Najúspešnejší bol rok 1950 s priemernou hektárovou výnosnosťou 37,28 metrického centa. V nasledujúcich rokoch sa už nezopakovalo počasie, ktoré by ryži prialo. Napriek tomu, že v roku 1951 výnosy dosiahli priemerne 35,11 metráka na hektár, dvojnásobne ho prekročili v JRD Mýtne Ludany. Vedúcemu ryžiarovi družstva Štefanovi Bérešovi sa podarilo dopestovať až 78,87 metráka z hektára. „Okrem toho na každom hektári ryžoviska dochovali 150 kilogramov kaprov a na hrádzach dopestovali značné množstvo kapusty a papriky,“ píše sa v príručke z roku 1954.

Pre ryžu bol najúspešnejší rok 1950
Pre ryžu bol najúspešnejší rok 1950 Autor: Materiál Ryžové pole na pozemkoch ČSŠM v obci Zalaba

minulého storočia. O tom, že to nebol dobrý nápad, vedeli aj stranícki a vládni činitelia. Materiály označovali ako dôverné alebo tajné. Ide napríklad o sťažnosť na nedostatok ťažkej mechanizácie z hospodárstva Zalaba z októbra 1952, ktorému nariadili rozšíriť ryžoviská o päť hektárov. V júni 1953 Štátny majetok Želiezovce upozorňuje povereníctvo pôdohospodárstva, že „ryžu napadol neznámy škodca, ktorý má vzhľad žubrienky, je 2 až 6 mm dĺžky“. Plocha ryžoviska bola napadnutá na 100 percent.

Štátne majetky, kde pestovali ryžu, v roku 1955 oznámili Trustu štátnych majetkov v Nitre, že „následkom studeného počasia v máji ryža nevyklíčila a plochy boli zaorané. Okrem studeného počasia bol zdravotný stav ryže špatný, bola napadnutá nemocou Bruzone a nepriaznivé hmlisté počasie chorobu len urýchlilo“.

Ryžový projekt zastavili a viac sa o ňom nehovorilo. Posplietať jeho príbeh možno len od žijúcich svedkov, a najmä v odtajnených archívoch. „Od začiatku to bolo odsúdené na neúspech. U nás pre pestovanie ryže neboli primerané podmienky ani zodpovedajúce podnebie. Neúspechy sa vtedy verejne nepriznávali ani sa o nich nesmelo hovoriť, preto sa o tom projekte vie pomerne málo,“ dodáva Pavel Polka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Svedectvá pravdy #ryžové polia #ryža
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
45,99
Nevinnosť Yellow

Nevinnosť Yellow

19,99
Antúria ružová

Antúria ružová

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk