Titanic sa potopil 15. apríla 1912 počas svojej prvej plavby z anglického Southamptonu do New Yorku po tom, ako narazil do ľadovca. Viac než 1 500 z 2 224 ľudí na lodi tragédiu neprežilo. S teóriou o požiari prišiel už v roku 2008 expert na Titanic Ray Boston, podľa ktorého oheň vypukol počas rýchlostných skúšok.
Molony teraz preskúmal fotografie, ktoré spravili lodní elektrotechnici pred tým, než Titanic opustil lodenicu v severoírskom Belfaste. Dokázal na nich identifikovať približne deväť metrov dlhé čierne škvrny vpredu na pravej strane trupu, čo je miesto, kde ho neskôr prerazil ľadovec. „Vidíme presne to miesto, kde do lode narazil ľadovec, pričom v tomto mieste bol trup oslabený alebo poškodený,“ uviedol Molony.
Odborníci následne potvrdili, že tieto škvrny sú pravdepodobne stopami po požiari v trojposchodovom skladbe uhlia. Skupina dvanástich mužov sa požiar snažila uhasiť, no neúspešne, keďže bol príliš rozsiahly a teplota v sklade dosahovala až 1 000 stupňov Celzia. Členovia posádky lode o požiari vedeli, údajne však dostali prísne inštrukcie, aby sa o ňom nezmienili pred pasažiermi.
„Oficiálne vyšetrovanie označilo potopenie Titanicu ako Boží zásah. Nejde však o jednoduchý príbeh o tom, že loď narazila do ľadovca a potopila sa. Išlo o kombináciu faktorov – požiar, ľadovec a hrubej nedbanlivosť. Tieto škvrny na trupe doteraz nikto neskúmal, pričom odborníci na metalurgiu uviedli, že pevnosť ocele je pri takých vysokých teplotách až o 75 percent nižšia. O tom požiari vedeli, no jeho význam bagatelizovali. Titanic nikdy nemal vyplávať na more,“ dodal Molony.