Nerád by však videl, že sa s pribúdajúcim vekom menia len na zdvorilostné gesto. Aj keď popredný slovenský skladateľ a organista Marián Varga v nedeľu jubiluje, a pred nulu si tentoraz zapíše veľkú sedmičku, s predstieraným záujmom zápasiť nemusí. Ten úprimný si vďaka hudbe „predplatil“ na veľmi dlhý čas.
Hudba Mariána Vargu sa bez akejkoľvek ujmy prehupla do nového tisícročia a nabrala na seba aj novšie, značne omladenejšie publikum. Veď aj v jeho prípade išlo o mladícku vervu a tvrdohlavosť, ktorá ho napokon viedla k založeniu skupiny Collegium musicum – pokrokovej hudobnej formácie, ktorá spoločne s kapelami ako Pink Floyd či Emerson, Lake & Palmer udávala základy artrockovej hudby. V Československu sa však volala jednoducho bigbít.
Základným znakom artrocku bolo prepájanie prvkov z klasickej a rockovej hudby, no Varga si to vôbec neuľahčoval. Nechcel zaujať prvoplánovo – netradičným spojením „vyššej“ a „nižšej“ kultúry – išlo mu hlavne o kompozičnú kvalitu skladieb. Začiatky Collegia sa spájajú so skladateľmi ako J. S. Bach či Haydn. „Vtedy sa o nás zvyklo hovoriť, že robíme z klasiky bigbít alebo dokonca džez, čo boli strašne povrchné tvrdenia, vždy, keď som niečo také počul, hrozne ma to vedelo naštvať. My sme si brali z tých predlôh len témy, motívy, niekedy len pár taktov, všetko ostatné bola naša hudba, náš vklad,“ hneval sa Varga v knižke O cestách, ktoré nevedú do Ríma (2004), kde sa zhováral so spisovateľom a publicistom Petrom Uličným.
Celý portrét Mariána Vargu od Vladimíry Gahérovej si prečítajte v prílohe Víkend v sobotu 28. januára.
V aktuálnom Víkende nájdete aj:
Adam a Eva nežili spolu. Slovák a Maďar áno
V čase, keď silnejú hlasy, ktoré volajú po ochrane národnej identity, integrity a čistoty, je zaujímavé pozrieť sa na to, kým vlastne sme a odkiaľ pochádzame. Odpovede skrýva archív, ktorý si nesie každý so sebou – má skratku DNA a záznamy, ktoré uchováva o civilizačných pohyboch, či dokonca o Adamovi a Eve, môžu otriasť mnohými predsudkami, vierou či poznatkami. O dávnejšie známych, ale aj najnovších zisteniach genetikov sa Andrej Barát porozprával s expertom na analýzu DNA Vladimírom Ferákom.
Wilsonov hlavolam: Je možný mier bez víťazov?
Nechať Európu, nech sa varí vo vlastnej šťave, a zaujímať sa predovšetkým o Ameriku. Donald Trump nie je originálny, takto zmyšľal už prvý americký prezident George Washington i mnohí jeho nasledovníci. Presne pred 100 rokmi sa však pripravoval na prezidentskú inauguráciu Woodrov Wilson, ktorý sa rozhodol zmeniť politiku USA a postaviť sa čelom k žeravým problémom Európy. Pre jej porobené národy vrátane Slovákov to znamenalo veľkú nádej na záchranu, pre USA – zrod veľmoci s globálnym vplyvom. Píše Vladimír Jancura.