A práve návrat k začiatkom fotografie ponúka unikátna výstava 100 rokov fotografickej techniky. Slovenské národné múzeum na ňu pozýva do Výstavného pavilónu Podhradie na Žižkovej ulici v Bratislave. Potrvá do 26. februára, v máji sa má presunúť do Levíc a na jeseň do Košíc.
„Vystavili sme zhruba stovku aparátov. Väčšinu vyrobili od konca 19. storočia do roku 1945,“ hovorí kurátor Martin Kleibl. „Fotoaparáty dopĺňajú, objektívy, statívy, puzdrá a ďalšie príslušenstvo, pri mnohých uvidíte aj fotografie, ktoré vďaka tomu-ktorému prístroju vznikli.“
Veľkým ťahákom výstavy je rekonštrukcia ateliéru z polovice 20. storočia. Stojí v ňom mohutný, 195 centimetrov vysoký aparát Herlango z roku 1945. Bolo treba troch silných chlapov, aby ho sem preniesli z dodávky pred múzeom. Herlango fotí na sklenené dosky 18 × 24 centimetrov.
Foto: SNM
Po dohode s miestnym fotografom sa v ateliéri môžete nechať zadarmo odfotografovať na dobovej stoličke, v kresle, požičať si klobúk, sako, blúzku či ďalšie rekvizity. Sépiovú, dohneda tónovanú nostalgickú fotografiu dostanete ako pamiatku na počkanie vďaka modernej digitálnej technike. V roku 1945 by ste sa museli vyzbrojiť trpezlivosťou prinajmenšom na pár hodín. Preto vyparádený Herlango už nefotí, veď svoje si oddrel, zaslúžene oddychuje.
3D fotografia z roku 1903
Všetky exponáty sú zo zbierky fotografa a vydavateľa Antona Fialu. Výstava je aj darčekom k 45. narodeninám kolekcie, pretože prvý aparát do nej pribudol v roku 1972. „Žiaľ, ten už nemám. Kedysi som ho požičal kamarátovi a on mi namiesto neho vnútil peniaze so slovami, že sa mu aparátom senzačne fotí,“ spomína A. Fiala.
Profesionálny fotograf má v zbierke okolo 500 aparátov, 400 z nich vyrobili do konca druhej svetovej vojny. Zrejme ide o najväčšiu kolekciu fotografickej techniky na Slovensku. „Dnes sa mi ju darí dopĺňať najmä z Česka a Maďarska, ale niektoré kusy som dotrepal domov aj z väčšej diaľky, z Aljašky, Kuby, Argentíny, Indonézie či Austrálie,“ vyratúva zberateľ.
„Jeden z prvých polaroidov na svete z roku 1948 som napríklad priviezol z Havany.“ Takmer všetky aparáty na výstave sú funkčné a Anton Fiala ich aj vyskúšal. Unikátne sú napríklad modely Kodak Brown z rokov 1903, 1905 a 1912. Majú dva objektívy vedľa seba a fotia stereoskopicky, dnes by sme povedali v 3D. Najčastejšie zobrazovali horskú krajinu, exotické miesta, ale aj erotické scény," vysvetľuje zberateľ a povzdychne si: „Nepoužité sklenené platne a filmy sú už vzácnosťou, niet na čo fotiť. Kedysi to bola iná romantika; fotografie sa rodili vo fotokomore pri zelenom alebo červenom svetle, ba dokonca v úplnej tme. Chémia mala vôňu… Mnohých vtedy fotografia uhranula práve svojou tajomnosťou.“
Aparáty slávnych a kuriozity
Moja prvá kamera. Karol Kállay – päť slov napísaných striebornou fixkou na Rolleiflexe z roku 1941. Pri čiernej dvojokej zrkadlovke na zvitkový film visí aj jedna zo slávnych čiernobielych fotografií z Bratislavy, ktoré očarili svet.
„Osobitnú časť expozície tvoria aparáty slávnych fotografov,“ upozorňuje kurátor Martin Kleibl. „Pánovi Fialovi sa podarilo získať do zbierky napríklad sklopný prístroj HEAG O/A z roku 1912, ktorým Marie Zavadilová vytvorila legendárne snímky Dievčatko zo Žítkovej či Bača zo Súče. Fotoaparáty dopĺňajú fotografie, príbehy, ktoré sa k nim viažu, a tiež osudy ich autorov fotografov.“
Vo vitrínach leží kde-tu aj niekoľko kuriozít. Ako zlatý šperk napríklad vyzerajú ruské falzifikáty nemeckých vojenských prístrojov Leica. Vyrábali ich z dreva a mosadze a používali sa najmä počas druhej svetovej vojny. Originály, ale aj ich napodobeniny boli nesmierne populárne. Mnohé nesú na kryte hľadáčika symbol typu vojenskej jednotky, pre ktorú boli určené.
Prosím, vojdite a počkajte 30 sekúnd na zázrak
Týmito slovami láka nápis do vnútra čiernej kocky. Pohodlne sa do nej zmestí celá rodina či partia kamarátov. Camera obscura je optické zariadenie, predchodca fotoaparátu a pomôcka pre maliarov. Návštevníkov výstavy zavedie do praveku fotografie – do čias, keď človek pred 2 500 rokmi zistil, že vnútri tmavej schránky či miestnosti sa udeje zázrak. Stačí, ak cez jeden malilinký otvor v stene preniká tmou svetlo, pretože vtedy na protiľahlej stene premietne obraz zvonka obrátený hore nohami. Úkaz ako prví využili maliari, keď obraz obkreslili.
A keď chemici objavili látky citlivé na svetlo, ktoré naniesli na sklenené platne a Francúzi Nicéphore Niépce a Louis Daguerre začali od roku 1824 zhotovovať prvé snímky, príbehu fotografie už nestálo nič v ceste. Ľudia začali maľovať svetlom a stali sa z nich fotografisti.