Medzinárodný vzdelávací program založil pred šesťdesiatimi rokmi princ Philip, manžel britskej kráľovnej a dodnes je jeho patrónom. Ročne sa doň zapojí 1,3 milióna mladých ľudí vo veku od 14 do 24 rokov v 140-tich krajinách sveta. Na Slovensku sa do aktuálneho druhého ročníka zapojilo vyše tisíc účastníkov. V uplynulých dňoch im odovzdal veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku Andrew Garth 20 bronzových a 8 strieborných cien.
Dokument o Bratislave
Medzi ocenenými je aj Daniela Sláviková. Má 18 rokov a natočila krátky dokument o tom, aká bola Bratislava v šesťdesiatych rokoch a aká je teraz. Film sa volá 3 zo šesťdesiatych. Zamerala sa totiž na tri ikony: V-klub, Korzo a Tatra kabaret. Ako vraví, spojila lásku k filmu s láskou k Bratislave. „Dokumentom som chcela ukázať, že toto mesto bolo špeciálne a opäť ním aj môže byť. Bolo zaujímavé, malo svojskú atmosféru, ľudia mestom žili a malo špecifické postavenie aj v rámci Československa,” vysvetľuje dôvod, prečo si vybrala práve toto obdobie z dejín hlavného mesta.
A ako padol výber na tri legendárne miesta Bratislavy? „Najviac ma zaujalo, že stále existujú, ale už sú niečím iným. Bratislavské korzo, Tatra kabaret je dnes už divadlom L+S, ale stále je to ten priestor, a V-klub. Vybrala som si teda miesta, ktoré sú veľmi známe pre každého a dali sa porovnať ako vyzerali a čím boli vtedy a dnes,“ rozpráva mladá študentka. Pôvodne chcela zaradiť do výberu aj PKO, ale práve v tom období ho zbúrali. Tvorba dokumentu trvala osem mesiacov. Vyspovedala osobnosti, ako je herec a zakladateľ L+S Milan Lasica, umelec Zdeno Sychra, ktorý vystupoval v Tatra revue, Jozef Šuhajda, ktorý koncertoval vo V-klube, či spisovateľ Juraj Šebo, ktorý sa venuje minulým desaťročiam.
Podľa Daniely to boli čarovné miesta, ktoré praskali vo švíkoch, mali svoju jedinečnú atmosféru a dotvárali atmosféru. Všetko sa skončilo. Veľmi sa jej páčil život, ktorý tam pulzoval. „Na korze boli davy ľudí, vymieňali si platne. Ako som sa dozvedela,Véčko bolo miesto, ktoré museli hostia zo zahraničia navštíviť ako prvé. Bolo to čosi posvätné. Dnes je Bratislava medzi mladými vnímaná ako nezáživné miesto. Je to však na ľuďoch. Musia na tom zapracovať a vrátiť sem tu atmosféru, ktorá tu už raz bola a môže tu byť znova,“ dodáva.
Čo jej táto skúsenosť dala? Naučila ju trpezlivosti, cieľavedomosti a vytrvalosti, či už pri hľadaní tém alebo pri zháňaní a spracovávaní archívnych materiálov. V neposlednom rade stretla veľa zaujímavých ľudí.
Medzinárodné ocenenie priniesli na Slovensko
Spoluzakladateľ a riaditeľ slovenskej odnože Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu, Marián Zachar, rozbiehal pilotný ročník v bratislavskom kraji v roku 2015. Cieľom bolo vôbec otestovať, či bude fungovať aj v slovenskom kontexte. Ako vraví, chceli začať v malom. Od septembra minulého roka spolupracujú s vyše 80 organizáciami na celom Slovensku. Do programu je možné sa zapojiť na troch úrovniach – bronzovej, striebornej a zlatej, ktoré sa líšia náročnosťou aj dĺžkou trvania od šesť do 18 mesiacov.
„Program mladých ľudí naučí, ako rozmýšľať o svete v širšom kontexte. Ak je to overené rokmi, štatistikou, nebolo nič jednoduchšie, ako priniesť to aj k nám,“ dodáva Zachar.
Ako to však vyzerá v praxi? „Nájdeme organizáciu, alebo oni nás oslovia s tým, že by takýto program chceli absolvovať. Vyškolíme ich učiteľov alebo dobrovoľníkov, ktorí priamo na škole program poskytujú. Najprv urobia prezentáciu pre študentov, aby zistili, kto by sa chcel zapojiť. Potom si s účastníkmi nastavia ciele a následne sa pravidelne stretávajú až do bodu, v ktorom program ukončia. Ide o mentoring s cieľom dosiahnuť konkrétne ciele, ktoré si mladý človek sám určí,“ dodáva Marián Zachar. Program sa skladá zo štyroch hlavných častí: šport, dobrovoľníctvo, rozvoj talentu a dobrodružná expedícia. Prvé tri oblasti sú veľmi individuálne, keďže každého baví niečo iné. „Cieľom je holistický prístup, aby človek nebol napríklad len geniálnym programátorom, ale vedel aj vychádzať s ľuďmi,“ vysvetľuje Zachar.
Ako dodáva, za programom stojí nemecký pedagóg a propagátor zážitkovej pedagogiky Kurt Hahn spolu s manželom britskej kráľovnej Alžbety II., princom Philipom, vojvodom z Edinburghu (Duke of Edinburgh – DofE ).
Na začiatku bolo cieľom poskytnúť britským chlapcom, z ktorých mnohí prišli počas druhej svetovej vojny o otcov, možnosť pracovať na sebe a venovať sa niečomu zmysluplnému, najmä v období medzi dokončením školskej dochádzky a nástupom na vojnu. Už dva roky po svojom založení program otvorili aj dievčatám a rýchlo sa rozšíril po celom svete.
Z Bratislavy cez Bystricu až do svojho vnútra
Do programu sa zapojil aj Lukáš Žilavý. Má 19 a je nadšeným športovcom. Rozhodol sa, že zdolá trasu Bratislava Banská Bystrica na bicykli. Ako mu to vlastne napadlo? Sám vraj netuší. „Keď som sa prihlásil do tohto projektu, spolupracoval som s jednou firmou, ktorá vyrába bicykle. Prirodzene mi teda napadlo dať si do športovej aktivity bicyklovanie, aj keď som k nemu nemal zvláštny vzťah. Rozhodol som sa, že skúsim si dať nejaký ťažší cieľ, nie len že prejdem desať kilometrov do Hamuliakova a budem z toho šťastný. Tak som si vybral niečo, čo som ani nemusel zvládnuť, ale chcel som to skúsiť,“ hovorí Lukáš.
Keď o siedmej ráno vyrazil z Bratislavy na 225-kilometrovú cestu, netušil, že už o približne 50 kilometrov ďalej bude na pokraji síl a pri Sládkovičove hodí bicykel do trávy. Išiel sám. Známym sa podľa plánu každé tri hodiny hlásil. Ako tak ležal na okraji cesty, pristavili sa pri ňom policajti, aby zistili, či je v poriadku. „Sám seba som nejako presvedčil, že na to mám,“ spomína Lukáš.
Napokon to dal a s vypätím všetkých síl prišiel do metropoly stredného Slovenska. Trvalo mu to 17 hodín a dvadsať minút. Z Bystrice sa vrátil už vlakom.
Čo mu to dalo? „Určite som zistil, že viem zo seba vydať oveľa viac, ako som si dovtedy myslel a odvtedy posúvam svoje limity stále ďalej. A to nielen v športovej sfére, ale aj v škole a podobne,“ dodáva maturant z Obchodnej akadémie Nevädzová v Bratislave.
K programu sa dostal cez svoju angličtinárku. V rámci dobrovoľníctva pomáhal v Červenom kríži so starostlivosťou o mentálne znevýhodnených ľudí. „Zmenilo to môj názor. Zistil som, že títo ľudia sú na prvý pohľad iní, no na strane druhej sú ako my všetci,” dodáva.
Podnikavý programátor
Martin Hrabovec má 18 a je v treťom ročníku gymnázia. Je príkladom toho, že vek je len číslo. Úspešne vedie vlastnú firmu a vytvoril už niekoľko aplikácii a webových stránok.
Do medzinárodného programu sa prihlásil s aplikáciou MHD Bratislava. „Je to aplikácia pre všetkých používateľov, ktorí majú v telefónoch operačný systém Windows a chcú používať bratislavskú verejnú dopravu a mať informácie o nej aj off-line. Tiež som mal takýto telefón a používal MHD, rovnako ako moji spolužiaci,“ vysvetlil Martin s tým, že pre ostatné platformy ako Android či iOS takéto aplikácie existovali, no pre tie s Windows nie. Aplikácia je voľne dostupná a zadarmo.
Nebolo to však až také jednoduché. Po prvý raz sa pustil do programovania systému (backend), dovtedy programoval najmä dizajn (frontend). Okrem novej skúsenosti musel riešiť napríklad aj to, ako sa dostať k dátam o doprave – teda grafikonom a vymyslieť ich štruktúru tak, aby fungovala pre aplikáciu. „Najprv som dáta prepisoval ručne, aby som zistil, či je vôbec o takúto službu záujem. Bol a preto som si potom našiel pomoc. Podarilo sa nám dáta rozumne štrukturalizovať a automatizovať,” vysvetľuje.
Kým aplikácia MHD Bratislava má presne špecifikovaný okruh používateľov, napríklad nemecko-slovenský off-line slovník pre telefóny s operačným systémom Windows je pre všetkých Nemcov aj Slovákov. „Dnes má aplikácia vyše 2 500 stiahnutí a MHD nejakých 1 079. Pritom sme to nepropagovali,“ dodáva mladý programátor.
Čo však bolo najväčšou výzvou? Trpezlivosť, keď v rámci dobrovoľníckej činnosti učil programovať deti.