Slovenský vedec sa len nedávno vrátil z cesty do Iránu, ktorý je málo prebádanou, no zrejme veľmi bohatou, „dinosaurou“ lokalitou. Už na budúci rok by mali nasledovať ďalšie expedície. Cesta rodeného Humenčana medzi svetovú paleontologickú elitu však nebola jednoduchá. Život mu na nej pripravil viacero prekážok a nástrah, ale, ako sám hovorí, bez nich by sa možno neposunul ďalej. Dlho túžil byť učiteľom, napokon sa mu sen aj splnil, keď prednáša študentom viacerých univerzít, no stal sa najmä uznávaným vedcom. Predmetom jeho záujmu sú predovšetkým dinosaury, evolúcia a skúmanie, ako a kedy sa z dinosaurov vyvinuli vtáky. Kedy vo svojom živote zistil, že tejto oblasti zasvätí svoj život?
„Už ako štvor-, či päťročné dieťa som inklinoval k prírode a najradšej som kreslil zvieratá. Niekedy pred nástupom do základnej školy sme boli v kine, kde sa premietal film režiséra Karla Zemana Cesta do praveku. Bol som ním doslova uchvátený a nechcelo sa mi z kina odísť. Už viac mi nebolo treba, odvtedy žila vo mne túžba viac sa dozvedieť o dobe, keď žili dinosaury, a o evolúcii samej,“ vracia sa do detských čias. Ako Kundrát rástol, pribúdali aj iné záujmy, dokonca operný spev, no z nalinkovanej čiary – túžby skúmať život dinosaurov – už nevybočil.
Po základnej škole v Humennom študoval v tomto meste na východnom Slovensku aj na gymnáziu, a to bolo popri rodičovskej výchove ďalším pevným bodom, ktorý ho formoval správnym smerom. V gymnáziu zažil ešte starú, pomaly odchádzajúcu generáciu učiteľov, ktorá študentov viedla k disciplíne, poriadku a cieľavedomosti. Tam sa dotvárala Kundrátova osobnosť. Hoci sa učil skvele a dominoval vo fyzike a v matematike, na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá je jeho alma mater, sa prihlásil študovať biológiu a chémiu. Učil sa výborne a po skončení školy mal veľké plány, no tie život neraz mení.
Vzlety a sklamania
Kundrát začal po absolvovaní univerzity v tejto inštitúcii aj pracovať, no niektorých ľudí jeho aktivita iritovala a po štyroch rokoch práce sa musel porúčať. Vetry ho zaviali do Gemersko-malohontského múzea, kde strávil veľmi plodné dva roky. V tých časoch realizoval mimoriadne úspešný paleontologický výskum v Hajnáčke, kde sa podarilo nájsť množstvo fosílií a artefaktov z praveku. Výskum bol natoľko úspešný, že za podpory podnikateľskej sféry i samosprávy inicioval otvorenie Prvého slovenského paleontologického múzea v Rimavskej Sobote.
Do toho však vstúpila politika a vtedajšie šéfstvo Slovenského národného múzea a jeho zámery s múzeom padli. Po nich padol aj Kundrát. Istý čas bol ešte zamestnancom Slovenského národného múzea, no potom musel z práce odísť. Bolo to pre neho veľmi ťažké obdobie. Rok bol dokonca v evidencii nezamestnaných. „Po čase som si ale uvedomil, že aj zlé skúsenosti a prekážky majú zmysel. Keď človek neprejde nejakým utrpením, nespozná samého seba,“ tvrdí Kundrát s odstupom času.
Ďalšie obdobie jeho života bolo poznačené vzletom a prudkým kariérnym rastom. No už v zahraničí. Vyhral konkurz na Karlovej univerzite v Prahe, pobudol aj na Prvej lekárskej fakulte v Prahe, pritom chodil na sympóziá, robil prezentácie, prednášky. Všimli si ho vo svete, a tak sa časom sťahoval do Austrálie, potom do USA a Kanady, kde pôsobil na viacerých univerzitách. Na krátky čas sa vrátil v roku 2008 domov, no vo vlasti opäť nenašiel pochopenie, a tak sa znova sťahoval do sveta. Tentoraz zamieril do Švédska, na univerzitu v Uppsale, ktorá je najstaršou univerzitou v Škandinávii a aj jednou z najprestížnejších svetových univerzít. Zotrval tam do konca minulého roka, keď ho ako lokálpatriota a človeka milujúceho Slovensko opäť zlákala domovina. S krátkou zastávkou v Bratislave zamieril do svojej alma mater v Košiciach, kde je docentom, no zároveň spoluvytvára tím odborníkov v Centre interdisciplinárnych vied.
Bádanie dinosaurov
Už počas práce na univerzitách v zahraničí sa mohol ambiciózny vedec zo Slovenska dostať k tomu, po čom vždy túžil – k bádaniu dinosaurov. Jeho oslovili najmä evolučné procesy. „Vždy ma zaujímala evolúcia z hľadiska diverzity života. Myslím si, že práve dinosaury učarovali verejnosti svojou veľkosťou, ale aj neobvyklými tvarmi. Neraz som si kládol otázku, ako mohli narásť do takých rozmerov. Téma dinosaurov ma vždy priťahovala. No a postupne som sa začal špecializovať na oblasť transformácie nelietavého dinosaura na lietavého, teda vtákov,“ hovorí ďalej Kundrát.
Potomkami dinosaurov sú práve dnešné vtáky. Ako, kedy a za akých okolností došlo k evolúcii, a teda ich premene, to Kundrát a aj ďalší odborníci a vedci skúmajú. Podľa Kundráta išlo o jednu z najrevolučnejších zmien vývoja života na Zemi. Pri zmene z nelietavého na lietavého tvora sa menila ich anatómia, fyziológia i genetika. Proces evolúcie trval milióny rokov.
Kým sa docent Kundrát vypracoval na súčasnú úroveň, musel tráviť stovky hodín v laboratóriách, vzdelávať sa, prednášať na odborných sympóziách, získavať kredit odbornej verejnosti a aj kontakty v zahraničí a tiež dôveru sponzorov. Nie každý vedec dostane možnosť položiť svoje ruky na najvzácnejšie fosílie, teda tie, ktoré sú kľúčové pre výskum priamo v teréne. Kundrátovi sa podarilo vypracovať medzi absolútnu paleontologickú špičku, stal sa uznávaným odborníkom vo svete a vzácnych fosílií sa mohol dotýkať aj priamo na miestach ich nálezu.
Za svoju prvú paleontologickú lokalitu však stále považuje Hajnáčku pri Rimavskej Sobote, no výskum odvtedy robil viackrát vo svete, a to vo vychytených paleontologických lokalitách. V zahraničí študoval a bádal dinosaury vo dvoch úrovniach. Priamo v teréne, ako napríklad v Kanade, USA, Austrálii, na Novom Zélande, v Číne, Mongolsku, Iráne, Rusku či Argentíne, alebo v múzeách. Tu je zoznam navštívených krajín sveta aspoň trikrát dlhší. Svoje skúsenosti a objavy publikuje v renomovaných odborných časopisoch sveta, no aj v popularizačnej literatúre doma na Slovensku.
Výsledky práce a samotné objavy Kundráta a jeho tímov sú fascinujúce. Jeho podpis je pri objavení desiatich nových druhov dinosaurov. O ich spôsobe života a zvykoch sa vedci dozvedajú z kostí. Jeho tímu sa podarilo objaviť okrem iných aj pozostatky dinosaura v Patagónii. Pomenovali ho Bonapratenykus ultimus. V Južnej Amerike objavili pozostatky najväčšieho lietajúceho jaštera, ktorého nazvali Aerotitan sudamericanus. V Číne zas objavili pozostatky lietajúceho jaštera, ktorý dostal meno Orientognathus chaoyngensis. Kundrát však zdôrazňuje, že nestojí o žiadnu slávu. Viac ako samotné objavenie dinosaurov ho teší spoznanie ich biológie a ich úlohy v ekosystéme a v evolúcii.
Iránske dobrodružstvo
Hoci je docent Kundrát doma po návrate na Slovensko iba krátko, už stihol absolvovať ďalšiu zaujímavú expedíciu po stopách dinosaurov. Cieľom bol Irán, a Kundrát viedol vôbec prvý expedičný tím zo Slovenska do tejto oblasti. „Išli sme tam s tromi cieľmi. Vytvoriť kontakty s akademickou obcou Iránu, vstúpiť do paleontologickej arény tejto krajiny a aj absolvovať samotnú expedíciu,“ vysvetľuje.
Počas krátkeho, len dvojtýždňového, pobytu prešli slovenskí bádatelia spolu s domácimi asi 5-tisíc kilometrov a navštívili päť paleontologických lokalít. Alborz, okolie Tabasu, treťohornú lokalitu v blízkosti mesta Zanjan, Kerman a lokalitu blízko mesta Širáz. Prečo práve do Iránu? Podľa Kundráta dôvodom je malá poznateľnosť jeho geologickej a paleontologickej histórie, a aj to, že Irán vznikal v dávnoveku ako puzzle. Teda z viacerých platforiem, a v každej z nich mohol vývoj prebiehať podľa vlastného evolučného scenára.
V Iráne študovali členovia expedície najmä obdobie druhohôr, čiže obdobie spred 150 miliónmi rokov, ale aj to, čo sa dialo po veľkom vymieraní na konci druhohôr. Táto krajina a lokality, ktoré Kundrát a jeho tím navštívili, sa k nim zachovali naozaj štedro. Podarilo sa im nájsť zuby i kosti, ktoré potvrdzujú, že v tejto oblasti žili aj veľké morské cicavce a tiež dravé typy dinosaurov. Našli tiež rôzne znaky po činnosti organizmov, napríklad predhistorickej stonožky. Mimoriadne štedrá k nim bola najmä tzv. Stolová hora v Kermane, ktorá je aj nádherným fotogenickým miestom.
Expedícia v Iráne bola podľa Kundráta veľmi úspešná a nemala by zostať posledná. Do tejto paleontologickej bezodnej studne bohatstiev sa chcú vedci zo Slovenska vracať aj v nasledujúcich rokoch. Ďalšia expedícia je naplánovaná na začiatok toho budúceho. Kundrát je rád, že iránska strana má záujem o spoluprácu, že sa im v Iráne podarilo nielen nájsť úžasné fosílie, ale aj vytvoriť priestor na spoločné plány do budúcnosti. Základom bude podpísanie memoranda o porozumení medzi univerzitami v Košiciach a Zanjane, ktoré čoskoro uzrie svetlo sveta. To vytvorí aj podmienky na to, aby fosílny materiál, ktorý Slováci v Iráne nedávno našli, mohli priniesť domov a skúmať ho v našich laboratórnych podmienkach. Kundrát verí, že sa tak stane ešte v tomto kalendárnom roku.