Černobyľ má 31 rokov po havárii nový kryt, zamorenie však pretrváva

12.04.2017 10:19
Černobyľ, jadrová elektráreň, kryt
Štvrtý reaktor havarovanej jadrovej elektrárni v Černobyle má nový kryt. Autor: ,

Pred 31 rokmi, 26. apríla 1986 presne o 01:23 miestneho času, explodoval štvrtý blok Černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorého výkon dosahoval jeden milión kWh.

K výbuchu došlo podľa oficiálnej správy 30 sekúnd po odstavení reaktora v čase skúšok núdzového fungovania turbín. Príčinou katastrofy bola zrejme chyba personálu, ktorý sa pravdepodobne dopustil hrubého porušenia bezpečnostných pravidiel. Podľa ukrajinských médií ale mnohí odborníci zároveň usudzujú, že podiel na nešťastí mala aj chybná konštrukcia sovietskeho reaktora, o ktorého nedostatkoch nebola obsluha informovaná.

Okrem bezprostredného okolia elektrárne bolo explóziou silne postihnuté aj susedné Bielorusko, ktoré zasiahlo 70 percent rádioaktívneho spádu, ktorý z elektrárne unikol. Podľa dobových dokumentov sa do odstraňovania následkov explózie zapojilo 11 000 bieloruských vojakov a policajtov. V oblastiach so zvýšenou rádioaktivitou ešte dnes žije vyše 1,1 milióna Bielorusov, čo je 12 percent bieloruskej populácie.

Na množstve obetí černobyľskej havárie z apríla 1986 sa odborníci dodnes nezhodujú. Bezprostredne po explózii reaktora, ktorý leží severne od Kyjeva, zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Celkové počty obetí sa pohybujú od jednotiek tisíc až po takmer 170 000 mŕtvych. Správa takzvaného Černobyľského fóra z roku 2005 hovorí asi o 4 000 obetiach. Úradné ukrajinské zdroje ale tvrdia, že v dôsledku katastrofy zahynulo 167 653 ľudí, z ktorých sa 2 929 bezprostredne zúčastnilo likvidácii následkov v zničenej prevádzke. Veliteľ černobyľských záchranárov Leonid Teljatnikov zomrel v roku 2004 vo veku 54 rokov.

Rádioaktivitou boli postihnuté najmä spodné vody, ktoré experti označujú za „fakticky tekutý rádioaktívny odpad“. Zamorenie povrchových vôd prevyšuje normu zhruba päťdesiatkrát. Rádioaktívne stroncium 90 prestane byť aktívne v roku 2214, cézium 127 v roku 2314. Izotop plutónia 239, ktorý je podľa odborníkov hlavným zdrojom černobyľského zamorenia, prestane pôsobiť za 24 000 rokov. Výroba elektriny v nepoškodených blokoch elektrárne skončila až v roku 2000. Zamorené bolo územie, v ktorom celkovo žilo 2,5 milióna obyvateľov.

Okolo miesta tragédie vznikla tridsaťkilometrová neobývateľná zóna, v ktorej podľa ukrajinských médií napriek zákazu žije odhadom niekoľko stoviek ľudí, z nich zhruba 80 priamo v Černobyle. Do oblasti sa navyše vydávajú turisti, hlavne cudzinci. V tamojších lesoch prospieva divá zver, okrem vlkov, zubrov, líšok, kancov a dravých vtákov žijú v Černobyle aj kone Przewalského, predkovia dnešných domestikovaných koní. Do ochrannej zóny boli pokusne vypustené v roku 1998. Rozmanitosť živočíšnych druhov sa zrejme vzhľadom na absenciu ľudskej činnosti zvýšila.

V zakázanej zóne má vzniknúť biosférická rezervácia. Dekrét o jej zriadení pred dvoma rokmi podpísal prezident Petro Porošenko. Rezervácia má mať rozlohu 227 000 hektárov a celá sa nachádza v oblasti povinného vysídlenia. Cieľom je podľa ukrajinských zákonodarcov stabilizácia prírodných pomerov v oblasti, rehabilitácia postihnutých miest a koordinácia medzinárodného výskumu.

Vlani v novembri bol po štyroch rokoch príprav nad havarovaný štvrtý energoblok presunutý nový obrí kryt, zostavený v nezamorenej zóne 327 metrov od reaktora. Gigantická konštrukcia vážiaca viac ako 36 000 ton, dlhá 165 metrov a vysoká 110 metrov, sa nad trosky jadrového reaktora presúvala štyri dni. Nová konštrukcia stála 1,5 miliardy eur a jej životnosť má byť sto rokov.

#Černobyľ #jadrová energia #Reaktor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk