Pred nástupom každého nového francúzskeho prezidenta sa objavujú tie isté tradičné otázky. Nasťahuje sa skutočne do Elyzejského paláca? Pokúsi sa mu vtlačiť svoj štýl, alebo oň nebude mať záujem?
Obdobné diskusie vyvolal za oceánom nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu, ktorý sa nestal sídlom prvej dámy a Trump strieda pravidelne hneď niekoľko svojich rezidencií vrátane duplexu na Manhattane alebo sídla na Floride, kde prijíma zahraničných predstaviteľov.
Prvý obyvateľ z radov prezidentov – Mac Mahon
Hoci Adolphe Thiers, ktorý bol prezidentom republiky od augusta 1871, v paláci niekoľkokrát pobudol, bol to až maršal Mac Mahon, za vlády ktorého sa Elyzejský palác stal definitívne rezidenciou prezidenta, a to od septembra 1874.
Félix Faure tam zomrel
V januári 1895 Félixa Faura zvolili za prezidenta republiky. Svoj sedemročný mandát nedokončil, pretože v roku 1899 zomrel v Elyzejskom paláci pod pozláteným dreveným obložením Strieborného salóniku. Našli ho tam napoly nahého v náručí milenky. V knihe Záhadný pán Hollande, kde prezident vystupuje ako sprievodca, naznačuje, že pohovka, na ktorej Félix Faure vydýchol naposledy, je „prekliata“.
Kuchyňa Vincenta Auriola
Pokiaľ je nevyhnutný dôkaz, že palác pôvodne nepostavili s ohľadom na pohodlie, potom môže poslúžiť prezidentovanie Vincenta Auriola, ktorý do úradu nastúpil od januára 1947. Až vtedy palác získal kuchyňu hodnú toho mena. Dovtedy sa prakticky všetky jedlá dovážali.
Bernadette Chiraková, jedna z mála nadšencov
K malej skupine ľudí, ktorí spoznali Elyzejský palác zblízka a skutočne ho oceňovali, patrila Bernadette Chiraková. S početnou armádou zamestnancov, ktorá pozostávala zo 840 osôb, sa postarala, aby prezidentské sídlo žiarilo v najlepšom možnom svetle. Rovnako dobré spomienky na palác mal napríklad aj Valéry Giscard d'Estaing s manželkou.
De Gaulle a Pompidouovci ho neznášali
Generál Charles De Gaulle na Elyzejskom paláci neoceňoval vôbec nič. Toto miesto pokladal za príliš zväzujúce, príliš buržoázne a príliš frivolné. Dal by prednosť Invalidovni – a dokonca aj Vojenskej škole (École militaire) neďaleko nej. Jeho manželka Yvonne za ním v nepriaznivom hodnotení nijako nezaostávala, keďo povedala: „Je to neradostný dom s množstvom obmedzení. Ľutujem každého, kto sa ako ďalší do tohto múzea nasťahuje!“
Lepší dojem nemali ani Pompidouovci. Dokonca aj keď podstatne zmiernili protokol a vniesli do salónov z 18. storočia moderné umenie, nepodarilo sa im prebudiť túto Šípkovú Ruženku – najmä odvtedy, čo do hry vstúpila prezidentovho choroba.
Mitterrand a Sarkozy – polopobyt
François Mitterrand a Nicolas Sarkozy nadviazali na tradíciu svojich predchodcov a palác obývali len prechodne a za trvalé miesto pobytu si zvolili svoje civilné bydlisko. Mitterrandovci vnímali Elyzejský palác výhradne ako „pracovisko“ a nie inak to mal zariadené aj Nicolas Sarkozy. Do rozvodu s manželkou Ceciliou žil v prenajatom byte v Neuilly-sur-Seine. A po novom sobáši, ktorý sa konal v Elyzejskom paláci, bol prezidentskému sídlu naďalej neverný a radšej sa nasťahoval ku Carle Bruniovej do vily Montmorency.
François Hollande – nechcel, ale musel
Prezident na začiatku svojho mandátu dal jasne najavo, že nepočíta s bývaním v Elyzejskom paláci. Radšej dal prednosť bežnému trojizbovému bytu na ulici Cauchy v 15. mestskom obvode. Avšak život, a predovšetkým potom odluka od Valérie Trierweilerovej, ho prinútili zmeniť názor. Prezident putoval do paláca, jeho bývalá partnerka zostala v ich byte a Hollande sľúbil, že až do konca mandátu zaň bude platiť nájomné.