Prominentný čínsky právnik v oblasti ľudských práv Li Che-pching mal putá na rukách a nohách spojené reťazou celý mesiac. Z väzby ho prepustili minulý týždeň a jeho manželka Wang Čchiao-ling sa o mučení, ktoré zažil počas takmer dvoch rokov za mrežami, dozvedá postupne.
„Stále musel byť skrčený, a to aj v spánku,“ hovorí Wang s tým, že putá mal Li nepretržite počas celého mesiaca. Niekedy vraj musel stáť na nohách i pätnásť hodín a polícia ho bila. „Chceli, aby sa priznal,“ dodáva.
Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch v roku 2015 upozornila na prípad, keď bol jeden muž nútený toto zariadenie nosiť osem rokov. V roku 2014 Amnesty International zdokumentovala výrobu mučiacich nástrojov, vrátane spomínaných pút, v čínskych fabrikách.
Výzva signatárov
Tento rok koncom februára podpísali zástupcovia Austrálie, Kanady, Japonska, Švajčiarska, Belgicka, Británie, Estónska, Francúzska, Nemecka, Švédska a Českej republiky list, v ktorom žiadajú čínske úrady o prešetrenie správ o zlom zaobchádzaní s väzňami a o zrušení držania väzňov v izolácii. Čínske ministerstvo zahraničia list označilo za porušenie čínskeho práva na nezávislosť súdov.
Český veľvyslanec v Číne Bedřich Kopecký, ktorý dokument podpísal so súhlasom Černínského paláca, tak však podľa Lidových novín urobil bez vedomia českého prezidenta Miloša Zemana. Medzi ním a veľvyslancom tak môže pre list panovať napätie. Český prezident sa so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom stretol už v piatok. V Číne zostane do stredy.
Ľudské práva v rozpore s národnou bezpečnosťou
„Vzhľadom na to, že Čína podpísala Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu by podozrenia na mučenie zo strany polície mali čínske úrady prinútiť incidenty vyšetrovať,“ hovorí William Nee z Amnesty International.
Právnikom v Číne, ktorí pôsobili problémy vládnucej komunistickej strane, síce vždy hrozili vyhrážky a násilie, čínsky prezident však podľa mnohých ochrancov ľudských práv dal v posledných rokoch najavo, že práva, ktoré má garantovať ústava a nezávislé súdy, sú podľa neho v rozpore s národnou bezpečnosťou.
Li sa vraj nikdy nepriznal. Mal strach, že ho umučia na smrť a už nikdy neuvidí svoju rodinu. S úradmi sa preto dohodol, že jeho súd bude tajný. Nakoniec dostal podmienečný trest, ktorý zdôvodnili tým, že vraj používal internet a rozhovory v zahraničnej tlači, aby zdiskreditoval čínsky štát. Svoju prax už nesmie vykonávať a poskytovať rozhovory tlače.
Liov prípad nie je ojedinelý. Hrozbe zo strany čínskeho štátu čelia aj ďalší právnici, ktorí obhajujú slobodu náboženského vyznania, majetkové práva a bojujú proti politickej perzekúcii.
Zariadenie, kde právnikov mučili, sa odmietlo k incidentom vyjadriť.