Severoatlantická aliancia hlavám štátov odporúča, aby svoje vystúpenia zakaždým vtesnali medzi dve až štyri minúty, oznámilo magazínu Foreign Policy (FP) niekoľko zdrojov z NATO. Organizácia tiež odstúpila od plánu vydať po summite obvyklé súhrnné vyjadrenie, v ktorom sa vždy vykryštalizuje najnovší strategický postoj aliancie.
Severoatlantická aliancia bude 25. mája hostiť hlavy všetkých 28 členských štátov, a Trump tak zároveň prvýkrát bude mať osobný kontakt s organizáciou, ktorú počas prezidentskej kampane toľko pranieroval.
„Je trochu smiešne, ako sa na rokovania s Trumpom pripravujú,“ povedal jeden zo zdrojov. „Ako by sa pripravovali na rokovania s dieťaťom – s niekým, kto neudrží pozornosť, nevie nič o NATO a vôbec sa detailne nezaujíma o politické otázky,“ uviedol ďalej zdroj pod podmienkou, že zostane v anonymite.
Aj napriek opatreniam sa odborníci obávajú toho, ako bude Trump na schôdzach aliancie reagovať. Tie sa môžu ľahko pretiahnuť na hodiny kľukatých diskusií. „Aj krátky summit NATO je na Trumpa príliš formálny a preťažený politikou. Nebude sa mu to páčiť,“ myslí si Jorge Benitez, ktorý sa problematikou Severoatlantickej aliancie zaoberá.
Summit bude plný zmien
Ďalšia zmena: NATO tradične po každom dôležitejšom stretnutí aliancie či summite vydáva formálnu deklaráciu. Tá, hoci býva ovenčená diplomatickými frázami, naznačuje nové stratégie a kľúčové politiky, ktoré vychádzajú z rokovaní za zatvorenými dverami. Udáva smer spojeneckým štátom aj aliančnej byrokracii.
Podľa jedného činiteľa NATO deklarácia nevyjde, pretože nejde o riadny summit ako v prípade posledných dvoch významných stretnutí aliancie vo Varšave (2016) a vo Walese (2014). Ďalší predstavitelia aliancie však podávajú iné, neoficiálne vysvetlenie. NATO deklaráciu nevydá z obavy, že „sa Trumpovi nebude páčiť“, uviedol iný zdroj.
Americký prezident ani po štyroch mesiacoch v úrade neobjasnil politiku USA voči Európe, nieto voči Severoatlantickej aliancii. Brexit uvítal a podľa všetkého podporoval protieurópsku kandidátku na francúzskeho prezidenta Marine Le Penovú.
Trump počas kampane členov NATO zalarmoval ostrou kritikou aliancie, označil ju za „zastaralú“, a neskrýval obdiv k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Od Trumpového zvolenia sa do Bruselu vydali utíšiť nervozitu Európanov okrem iného aj americký minister obrany James Mattis a viceprezident Mike Pence.
Na schôdzku najvyšších predstaviteľov členských štátov NATO 25. mája tiež prvýkrát dorazí aj novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri aliancie pri tej príležitosti tiež slávnostne otvoria nové sídlo organizácie – elegantnú modernú budovu, ktorá má symbolizovať novú a modernú alianciu. Stelesňuje aj jej nedostatky: jej dokončenie sa oneskorilo a navýšil sa rozpočet.
Práve to by mohlo predstavovať pri rokovaní s Trumpom, ktorý po európskych krajín žiada vyššie príspevky na obranu, predstavovať boľavé miesto, myslí si anonymný zdroj z NATO. Hoci toho nový americký prezident o vojenskej aliancii príliš nevie, prinajmenšom o sebe tvrdí, že sa vyzná v tom, ako nejakú budovu dokončiť v termíne a dodržať pritom rozpočet.
Sú dva spôsoby, ako si udržať jeho pozornosť
Očakáva sa, že ak si čelní predstavitelia aliancie chcú udržať Trumpovu pozornosť, dvoma hlavnými bodmi rokovania sa stanú jeho priority: boj proti terorizmu a zdieľanie nákladov na obranu.
Čo sa týka boja proti terorizmu, USA vyvíjajú tlak na alianciu, aby sa formálne pridala do medzinárodnej koalície bojujúcej proti tzv. Islamskému štátu. Proti tomuto plánu vystupuje Nemecko, upozornili početné zdroje. Všetci členovia NATO sa na boji proti IS podieľajú na národnej úrovni, aliancia túto misiu podporuje, ale oficiálne sa jej nezúčastňuje.
Predpokladá sa, že Trump bude na európskych spojencov a Kanadu tlačiť, aby na obranu prispievali viac. Zdieľanie finančnej záťaže vždy patrilo k citlivým miestam vzťahov medzi USA a NATO. Spojené štáty prispievajú zďaleka najviac a svojich spojencov už dlho márne upozorňujú na to, že by mali svoje vojenské rozpočty zvýšiť.
Napriek stúpajúcej agresivite Ruska a situácii na Blízkom východe splnilo záväzok aliancie dať na obranu dve percentá HDP iba päť z 28 členských štátov: Spojené štáty, Británia, Poľsko, Estónsko a Grécko.
Ak bude chcieť aliancia udržať Trumpa na palube, bude musieť nedávne zmeny v organizácii prezentovať ako ústupok Washingtonu, hoci „98 percent zmien podniklo NATO kvôli Rusku, a nie kvôli Trumpovi,“ povedal Benitez.