Kto vlastne boli Konštantín a Metod? Prečo padla úloha odísť na Veľkú Moravu práve na ich plecia?
Bratia Konštantín a Metod boli byzantskí intelektuáli, ktorí sa zapísali do dejín Veľkej Moravy a do kultúry viacerých slovanských národov. Konštantín mal prenikavý intelekt, vynikajúce teologické, filozofické či jazykové vzdelanie a poznatky z rôznych vied. Jeho starší brat Metod mal právnické vzdelanie a bol aj schopným organizátorom. A prečo vlastne prišli?
V 60. rokoch 9. storočia vrcholil zápas o cirkevnú orientáciu celého priestoru medzi Východofranskou a Byzantskou ríšou, o ktoré sa delili najmä Chorvátsko, Panónia, rozdelená medzi franské pohraničné marky, Bulharsko a napokon i Veľká Morava.
Na tomto veľkom území sa skrížili nároky bavorských biskupov, podporovaných východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom, rímskeho pápeža a carihradského patriarchu. Veľká Morava cirkevne podliehala pasovskému biskupstvu, ktoré bolo nástrojom vplyvu susednej Východofranskej ríše.
Veľkomoravský knieža Rastislav chcel svoje kniežatstvo vymaniť zo závislosti od susednej franskej veľmoci, a tak hľadal oporu v Ríme. Preto v roku 862 vyslal do Ríma posolstvo so žiadosťou o misiu na čele s biskupom. V tom čase mu pápež nemohol vyhovieť, preto sa Rastislav s tou istou žiadosťou veľmi pohotovo obrátil na byzantského cisára Michala III., ktorý na Veľkú Moravu vypravil misiu, vedenú Konštantínom a Metodom.
Ako sa bratia k tejto misii postavili? Brali ju ako výzvu?
Na misiu boli dobre pripravení. Obaja ovládali slovanský jazyk, pretože pochádzali zo Solúna, kde vyrastali v značne slovanskom prostredí. Konštantín vytvoril slovanské písmo a mal skúsenosti z misií v iných krajinách a Metod mohol uplatniť aj svoje organizačné schopnosti.
Vedeli, že idú do prostredia, ktoré bolo v porovnaní s vyspelou Byzanciou barbarské a ešte aj pohanské. To ich však neodradilo, zobrali to ako veľkú výzvu a postavili si veľký zámer. Z Veľkej Moravy chceli urobiť významný civilizačný stred, z ktorého by sa kresťanstvo a vzdelanie šírili k ostatným Slovanom.
Už deti na základnej škole sa učia, že nám solúnski bratia priniesli vzdelanie, nové písmo hlaholiku, no výrazne sa podpísali aj pod rozvoj kresťanstva a kultúry. V čom vidíte ich najväčší prínos vy?
Keď v roku 863 prišli na Veľkú Moravu, hneď založili slovanské učilište. Vyučovali a vychovávali domácich vzdelancov a spolu s nimi začali do slovanského jazyka prekladať biblické knihy či liturgické a právnické texty. Okrem početnej prekladovej literatúry vznikli aj originálne slovanské literárne pamiatky.
Najvýznamnejšími sú životopisy Konštantína a Metoda a Konštantínova báseň Proglas. Slovanský jazyk sa stal spisovným a liturgickým jazykom. Okrem toho sa Metod stal koncom roka 869 arcibiskupom, podriadeným priamo pápežovi, čím sa podarilo vymaniť veľkomoravskú cirkev spod závislosti od bavorských biskupov. V roku 880 vzal pápež Ján VIII. Veľkú Moravu pod svoj patronát. Veľkomoravský štát takto získal novú legitimitu, ktorá rušila oprávnenosť franských mocenských nárokov.
Ako vyzeralo kresťanstvo na Veľkej Morave pred príchodom bratov?
Moravania v roku 831 prijali kresťanstvo z rúk pasovského biskupa. Krst prijal vtedajší knieža Mojmír I., jeho družina a veľmoži a postupne aj ostatní. Pripojením Nitrianskeho kniežatstva k Morave v roku 833 vznikla Veľká Morava a kresťanstvo začalo prenikať aj na územie dnešného Slovenska.
Ešte skôr, v roku 828, salzburský arcibiskup vysvätil kostol v Pribinovej Nitre, ale bol to súkromný kostol pre Pribinovu rodinu, presnejšie pre jeho manželku, ktorá pravdepodobne pochádzala z Bavorska a bola kresťankou. Pribina prijal krst až po vyhnaní z Nitry v roku 833.
Na Veľkej Morave, a to najmä na veľkomoravskom vidieku, bol rozšírený pohansko-kresťanský synkretizmus, akási hybridná viera, ktorá uznávala kresťanského Boha, no nevzdávala sa pohanských obradov a rôznych nadprirodzených bytostí. Konštantín a Metod sa pohádali s kňazmi, ktorí tam už vyše 30 rokov účinkovali, pretože boli zmierliví k pohanským zvykom.
Bavorským kňazom, ktorí na tomto území pôsobili, sa však účinkovanie Konštantína a Metoda nepáčilo. Čo konkrétne im vyčítali?
Konštantín a Metod zavádzali na Veľkej Morave slovanskú liturgiu, no kňazi, podriadení pasovskému biskupovi, uznávali len latinskú. Aj niektorí veľmoži si už zvykli na latinský obrad a slovanský bol pre nich novotou, ktorá sa im nepáčila. Okrem toho cirkev zamestnával dogmatický spor o filioque, čiže o pôvode Ducha svätého, či pochádza len z Otca, alebo aj zo Syna.
A samozrejme, ak by veľkomoravská cirkev vypadla zo závislosti od pasovského biskupa, tak bavorskí kňazi, ak by chceli na Veľkej Morave ostať, by sa museli podriadiť moravskému arcibiskupovi, ktorým sa v roku 869 stal Metod.
Pápež Hadrián II. uznal výsledky práce oboch bratov. Čím si získali jeho súhlas?
Konštantín a Metod boli veľmi dobrí diplomati. Konštantín bol veľmi učený muž a svojím rečníckym umením si dokázal získať svojich poslucháčov. Okrem toho, koncom roka 867 s veľkou slávou priniesli do Ríma ostatky svätého Klimenta, jedného z prvých pápežov, ktoré Konštantín našiel na Kryme. Zámer kniežaťa Rastislava, ktorý si Konštantín a Metod osvojili, bol v súlade s plánmi pápežskej kúrie.
Všetkým vyhovovalo, že Veľká Morava sa stane samostatnou cirkevnou provinciou, podriadenou priamo pápežovi. Na tejto základnej veci sa zhodli. Vo februári alebo v marci 868 pápež Hadrián II. prijal a posvätil slovanské knihy a vysvätil Metoda za kňaza a dvaja italskí biskupi vysvätili niekoľkých Konštantínových a Metodových žiakov za kňazov a diakonov. V ten deň a v nasledujúcich dňoch v niekoľkých rímskych kostoloch znela pápežom schválená slovanská liturgia.
Uznanie slovanského liturgického jazyka v roku 868 možno nazvať revolučnou zmenou. Ako sa na to pozerali vtedajšie cirkevné autority?
Vznikli spory. Konštantín mal už v roku 867 v Benátkach veľký spor so zhromaždenými odporcami slovanského liturgického jazyka. V lete 870 vpadol na Veľkú Moravu Karloman, syn východofranského kráľa Ľudovíta Nemca. Arcibiskup Metod padol do zajatia a musel sa zodpovedať pred súdom v Regensburgu, ktorému predsedal Ľudovít Nemec. Bavorskí biskupi odpratali Metoda do Švábska, kde ho držali v niektorom kláštore.
V roku 873 sa Metod na prísny zákrok pápeža mohol vrátiť na Moravu a opäť sa ujať svojho arcibiskupstva, no pokoj nemal. Kňazi Ján z Benátok a Viching, ktorých si veľkomoravský knieža Svätopluk veľmi obľúbil, proti Metodovi intrigovali a očierňovali ho nielen u Svätopluka, ale aj u pápeža Jána VIII.
Metod sa musel v roku 879 dostaviť do Ríma, aby sa pred pápežom obhájil. V roku 880 sa však Viching na Svätoplukovo želanie stal nitrianskym biskupom, intrigy pokračovali a viedli k rozkolu vnútri veľkomoravskej cirkvi. V roku 884 Metod uvalil na Vichinga kliatbu. Viching sa dostavil do Ríma, kde pred pápežom Štefanom V. obviňoval a ohováral Metoda, ktorý v apríli 885 zomrel.
Pápež sňal z Vichinga kliatbu a poveril ho správou veľkomoravskej cirkvi. Metodových žiakov a stúpencov slovanskej liturgie Viching a jeho ľudia v nasledujúcom roku zajali, predali do otroctva alebo uväznili a potom vyhnali. Niektorí sa radšej prispôsobili alebo sa utiahli do ústrania.
Po vyhnaní Metodových žiakov Vichingom zanikla slovanská liturgia na Veľkej Morave. Ich odchod navyše znamenal intelektuálny a kultúrny odlev. Nezabrzdili tieto okolnosti rozvoj miestneho kresťanstva a vzdelania?
Viching bol vysoký cirkevný hodnostár, brzdiť kresťanstvo teda nemohlo byť v jeho záujme. Zaniklo však slovanské učilište a citeľná bola aj strata domácich vzdelancov. Nevieme, či po Vichingovom odchode z Veľkej Moravy v roku 891 a po Svätoplukovej smrti v roku 894 sa na Veľkej Morave mohlo aspoň čosi z odkazu a práce cyrilometodskej misie obnoviť. Po odchode oboch spomínaných predstaviteľov, ktorí mali smutnú zásluhu na jej násilnom ukončení, ostávalo však len veľmi málo času. Veľká Morava v roku 906 zanikla.
Ako dlho sa na území Veľkej Moravy písalo hlaholikou?
Hlaholikou sa písalo počas prítomnosti byzantskej misie, čiže v rokoch 863 až 886. Vyhnaných Metodových žiakov prijal bulharský knieža Boris a umožnil im, aby pokračovali vo svojej práci priamo v centre Bulharska. Hlaholika bol Konštantínov až príliš originálny vynález.
Hlaholské písmená sa pri písaní nekládli na riadok ako pri latinke a iných písmach, ale vešali sa na riadok zospodu ako na šnúru. Písmená svojimi hrozienkovými tvarmi sa jedno na druhé príliš podobajú, sú teda vzájomne málo kontrastné a čítanie je pre oči namáhavejšie. Preto Metodovi žiaci zanechali hlaholiku a začali písať cyrilikou, ktorú odvodili z gréckeho písma.
Dalo by sa možno špekulovať o tom, že ak by žiaci zostali na Veľkej Morave, začali by sme tiež písať cyrilikou a dnes by sme nemali latinku, ale azbuku?
Azbuku nie. Počiatok azbuky je v cyrilike, ktorá vznikla až v Bulharsku. Možno by sa tu ešte nejaký čas písalo hlaholikou, ktorá je úplne odlišná od azbuky. Konštantínova hlaholika bola písmom s podivnou grafikou, ktoré pri čítaní značne namáha oči.
Preto nemalo veľkú budúcnosť. Ak si to Metodovi žiaci uvedomili v Bulharsku a hlaholiku rýchlo vymenili za iné písmo, tak to isté by si zrejme uvedomili aj na Veľkej Morave, ak by na nej mali možnosť ďalej slobodne pôsobiť. Skôr či neskôr by hlaholika ustúpila a presadila by sa opäť v plnej miere latinka.
Predstavitelia cirkvi na Slovensku sa radi oháňajú preambulou ústavy, v ktorej sa spomína cyrilometodská tradícia. Nie sú to len prázdne slová?
Nápad slávnostne vopchať Cyrila a Metoda do ústavy je poplatný bizarnému nevkusu nositeľov a podporovateľov mečiarovsko-slotovskej politiky, ktorá súrne potrebovala nejakú pozlátku. A tak tam sedia ako šľahačka na traktore.