Tí, ktorí sa podieľali na genocíde, dnes pracujú aj na polícii
Páchateľov súdil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu. Trojica z odsúdených, ktorá pomáhala odkryť pozadie zločinov, získala ochranu a novú identitu. Medzi nimi je napríklad aj Dražen Erdemovič, ktorý vystupoval ako svedok obhajoby pri súde s Ratkom Mladičom. Erdemovič si odpykal päťročný trest za účasť na postrieľaní tisícky srebrenických mužov. Prepustili ho v roku 2000 a dnes žije niekde v Európe.
Pred troma rokmi z väzenia vo Fínsku vyšiel aj Momir Nikolič. Vo väzení strávil trinásť rokov. Niekdajší vysokopostavený dôstojník žije vo Švédsku pod novým menom, často však navštevuje svoju matku v meste Bratunac, ktoré leží asi desať kilometrov od Srebrenice. Nikolič píše o udalostiach v Srebrenici dve knihy, je však jedným z páchateľov, ktorých môžu pozostalí stretnúť na miestach, kde boli zabití ich rodinní príslušníci.
„V Srebrenici neustále stretávam zločincov. Približne štyristo ľudí, ktorí sa rôznymi spôsobmi podieľali na genocíde, dnes pracuje v policajných zložkách alebo na úradoch. Niektorí dokonca vyučujú na vysokých školách. Naše rodiny sa nikdy nedočkajú spravodlivosti. Podobné veci nemôžu byť obetiam ľahostajné,“ hovorí predsedníčka združenia Srebrenické matky Hajra Čatičová.
Podľa vtedajšieho dôstojníka o genocídu nešlo
Jedným z vojakov, ktorí sú dnes na slobode, je aj Vinko Pandurevič. Žije v Belehrade a je aktívnym členom združenia niekdajších dôstojníkov. Sťažuje sa na to, že po prepustení si nemôže nájsť prácu ako vysokoškolský profesor. „Niektoré školy nikdy neprijmú človeka s mojou minulosťou. Boja sa, že by prišla kritika od novinárov alebo mimovládnych organizácií,“ hovorí. Vinko Pandurevič je jedným z tých, ktorí dodnes odmietajú, že v Srebrenici išlo o genocídu.
Srebrenickej novinárke Medize Smajičovej sa nepáči podpora, ktorej sa zločincom niekedy dostáva od pravoslávnej cirkvi. Podľa nej sa srbský národ nikdy nezbaví nálepky zločincov. „Keď páchatelia žijú na miestach, kde spáchali svoje zločiny, pôsobí to bolesť obetiam, ktoré ich každý deň stretávajú,“ hovorí Smajičová, podľa ktorej by mali ľudia žiť spoločne, ale každý by mal vedieť, kde je jeho miesto. „Hovorím to kvôli budúcim generáciám, ktoré by už mali žiť normálne,“ dodáva bosnianska novinárka.
Morálka zdegradovala, hovorí sociológ
Sociológ Ivan Šijakovič sa zaoberá práve tým, ako by sa mali včleniť naspäť do spoločnosti páchatelia vojnových zločinov. Podobný problém sa objavil v západnej Európe po druhej svetovej vojne. „Zmenil sa hodnotový systém. Ľudia, ktorí si po právnej stránke odpykali trest, môžu žiť, kde chcú. Všetko záleží od ich morálneho profilu,“ vyjadril sa Šijakovič, ktorý pôsobí ako profesor na univerzite v meste Banja Luka. Podľa Šijakoviča záleží hlavne na tom, ako páchateľ sám vníma situáciu. „Obete sa cítia zle, ale s tým nevieme nič robiť, žijeme v postmodernej dobe. Dnes sa už dočkali rehabilitácie aj niektorí fašistickí zločinci. Morálka skrátka zdegradovala a nič nás už nemôže prekvapiť,“ uzavrel Šijakovič.
Srebrenický masaker
Príslušníci bosnianskosrbského vojska v bosnianskom meste Srebrenica zavraždili medzi 12. a 22. júlom 1995 8-tisíc ľudí. Bolo to masové vraždenie zajatých civilistov, Bosniakov moslimského vierovyznania. Vek mužov a chlapcov, ktorých popravili, sa pohyboval od 12 do 77 rokov.
K masakru došlo po tom, ako sa z mesta museli stiahnuť holandské jednotky a divízia bosniansko-moslimskej armády. Vraždili vojaci Republiky Srbskej, ktorým velil generál Ratko Mladič. Na popravách sa podieľali aj polovojenské jednotky, takzvaní Škorpióni, ktorí boli pod kontrolou Ministerstva vnútra Srbska. Hlavná zodpovednosť za masaker sa pripisuje dvojici Ratko Mladič a bývalý bosniansko-srbský prezident Radovan Karadžič. Karadžiča uznal Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) za vinného v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia. Ratko Mladič na rozsudok haagskeho tribunálu čaká.
Tragédia sa označuje ako jeden z najväčších masakrov v Európe po skončení druhej svetovej vojny. Medzinárodný súdny dvor konštatoval, že išlo o genocídu.