Zo štúdie Comon Sense Media, ktorá je súhrnom všetkých doterajších výskumov týkajúcich sa toho, aký vzťah majú deti a dospievajúca mládež k svojmu telu, vyplýva, že u detí, ktoré si myslia, že ich matky sú nespokojné so svojou váhou, existuje väčšia pravdepodobnosť, že samy budú so svojím telom nespokojné. Píše o tom taliansky denník Corriere della Sera.
Matky majú obrovskú úlohu v tom, ako ich dcéry posudzujú svoje telo. Táto úloha je oveľa väčšia, než by si mohli myslieť. A aj keď dievčatám hovoria, že sú pekné a že sa nemajú znepokojovať tým, čo si myslia ostatní, zakaždým, keď pred zrkadlom kritizujú svoj vzhľad matky, akoby tým kritizovali vzhľad svojich dcér.
Selektívna pozornosť a odovzdávanie hodnôt
Prečo je tomu tak? Zodpovedá doktor Stefano Erzegovesi, nutričný poradca a psychiater z Centra pre poruchy príjmu potravy pri nemocnici San Raffaele v Miláne. „Všetko, čo sa týka posudzovania vlastného tela, vyvoláva selektívnu pozornosť, pozornosť príliš sústredenú na telesné rozmery, sebaúctu spojenú s fyzickým vzhľadom. Tento typ hodnôt je odovzdávaný. A pozor, neplatí to len pre matky a dcéry, ale všeobecne pre vzťahy medzi rodičmi a deťmi, napríklad keď otec pred zrkadlom komentuje svoje svaly a hovorí o nutnosti ísť do posilňovne,“ hovorí expert.
Dôležité je učiť deti, aby nehodnotili seba a ostatných, podľa fyzického zjavu. Zvláštna opatrnosť však je potrebná, keď sú v rodine dospievajúce deti s rizikom poruchy príjmu potravy.
Teda takí jedinci, ktorí majú sklony k perfekcionizmu a pri ktorých sa prejavujú prehnané sklony jesť zdravo a odmietať niektoré jedlá. To môže viesť k prehnanej pozornosti k vizuálnemu a estetickému aspektu fyzického vzhľadu.
Mama sa znepokojuje pre postavu, budem sa aj ja
Dospelý, ktorý je tým, s ktorým sa adolescent porovnáva, je akýmsi vzorom (hoci zpochybňovaným) hodným nasledovania. Deti si myslí: „Keď sa matka tak znepokojuje vlastným telom, snáď by bolo lepšie, aby som to robila aj ja.“
Ako teda môžeme deťom odovzdávať zdravý obraz nášho tela? „Predovšetkým je potrebné vyhnúť sa tomu, že by sme prehnane hovorili o svojej váhe či vzhľade. Nehovorme o diétach, o nevyhnutnosti dodržiavať diétu a rozhodne ich neuplatňujme u detí. Viac ako slov treba skutkov, zdieľanie skúseností, výberu jedál,“ vysvetľuje Stefano Erzegovesi.
Vysvetľovanie príčin, prečo je to tak
„Pri stole dávajme prednosť zrozumiteľnému objasňovanie rôznych potrieb. Keď som atlét, potrebujem jesť viac ako ten, kto sedí osem hodín za písacím stolom. Ak som adolescent v období rastu, jem viac ako žena v menopauze, pretože naše telá potrebujú inú výživu. Je lepšie sadnúť k stolu s cieľom zdieľať aspoň pár jedál s ostatnými. Potom každý zje svoju porciu a niekto si pridá ďalšie,“ hovorí lekár.
„Tiež je dobré hovoriť o zdraví: nejem sladké nie preto, aby som nepribral, ale preto, že niektoré potraviny bohaté na cukry, sacharidy a nasýtené kyseliny majú zlú výživnú hodnotu,“ uvádza Stefano Erzegovesi.
Doktor tiež varuje pred tým, aby sme na deti neprenášali mániu selfie zachytávajúcich celú postavu. „Tento zvyk podporuje myšlienku, že naša hodnota je určovaná fyzickým vzhľadom,“ dodáva lekár.