Čo núti mladého človeka, obkoleseného mobilmi a počítačmi, hodiny sedieť nad papiermi a ručne kresliť krivky? Hra so znakmi, spojenie grafiky a techniky? „Do písma som sa zamilovala. Práca s písmom sa môže zdať na prvý pohľad nudná – každý návrh musíme odsedieť niekoľko hodín, robíme veľa neviditeľného. Napriek tomu sú v našom odbore nezmapované polia, v ktorých sa dá realizovať. Veľmi zaujímavý je napríklad skript alebo voľne písané písmo. Spája v sebe technickú náročnosť našej disciplíny s manuálnou zručnosťou,“ hovorí grafická dizajnérka Petra Dočekalová.
Ešte predtým, než si v práci sadne k mailom, obíde centrum Prahy a kriedou opraví lettering – autorské nápisy na tabuliach reštaurácií a bistier. Až potom začne vybavovať administratívu, ktorá patrí k chodu typografického štúdia. Tvrdí, že raz ju táto činnosť zabije. Oveľa viac ju teší rozprávanie o písmomaliarskych zákazkách a príprave výstavy v galérii.
Už štvrtý rok pracuje v typografickom štúdiu, do ktorého ju prijali typograf Tomáš Brousil a grafický dizajnér Radek Sidun. Ešte v čase, keď písala bakalárku a bola ich študentkou. „Prijali ma na spoluprácu a produkciu štúdia Briefcase, ktoré spolu založili,“ hovorí autorka písma Monolina, ktoré používa aj jedna zo staníc holandskej televízie RTL.
Foto: Archív Petry Dočekalovej
Kaligrafia v školách?
Rodáčka z Ostravy je v rodine nezvyčajný úkaz. Venuje sa odboru, o ktorom jej kamaráti ani členovia rodiny nikdy nepočuli a ani netušili, že existuje. Petra nebola geniálne dieťa, ktoré sa naučilo písať už v štyroch rokoch. Abecedu zvládla až na základnej škole. Tak ako iné deti, usilovne prepisovala písmenká do písanky podľa predlohy, ktorá sa roky nezmenila. „Predloha je stále náročná a deti núti do zložitého tvaroslovia, ktoré nie sú schopné zvládnuť. Podľa dospelých je to základ krasopisného písma, hoci podľa súčasných estetických a funkčných meradiel to tak nie je. Súčasné písmo by malo brať do úvahy vysokú rýchlosť, akou musíme text napísať, a nezdržiavať sa zbytočnými okrasnými prvkami,“ ponosuje sa Petra.
Napriek tomu písané písmo obhajuje. „Malo by sa mu venovať na školách viac času. Vyššie ročníky, ôsmaci, by mohli mať jednu hodinu kaligrafie týždenne. Nemyslím prísne klasicistické skripty, nad ktorými budú lamentovať. Deti by mali sa mali naučiť držať v ruke aj iné nástroje ako ceruzku či pero z tabletu. Vziať hrubú fixku, dlhý štetec, špongiu a preskúmať vlastné limity písania, kultivovať rukopis. Ak by sme sa venovali viac písaniu v detstve a dospievaní, v dospelosti by to mnohým zmiernilo komplexy z písania. Ani vizuálne prostredie okolo nás by tak netrpelo.“
Väčšina ľudí, ak nepatrí do rodiny typografov, grafikov či novinárov, si použité fonty v časopise či knihe neuvedomí. Ak si písmo pri čítaní nevšimnete a koncentrujete sa len na obsah textu, je navrhnuté správne. Pokiaľ vás rušia priveľké medzery, výrazná interpunkcia alebo počiatočné písmená, použitý font nie je dobrý. Petra vníma pri čítaní textu na prvom mieste písmo. „Deje sa to automaticky. To, čo mi má text povedať, vnímam až v druhom pláne. Po tom, čo skontrolujem medziznakové medzery alebo nesprávne použitú diakritiku. Aj pri čítaní novín sledujem najskôr šírku stĺpca a sadzbu znakov. Na druhej strane, vďaka tomu, že pracujem s textom, viem v ňom oveľa rýchlejšie vyhľadávať a čítať.“ Petra prezrádza trik, ktorým klame svoju profesionálnu deformáciu. „Pokiaľ to len trochu ide, snažím sa čítať knihy, ale aj pri nich ma ruší zlá sadzba alebo nevhodná veľkosť textu. Ak potrebujem čítať alebo korigovať skutočne dlhý text, narýchlo si ho upravím v textovom editore, vymením veľkosť fontu a vytlačím.“
Čiernobiely svet
Paradoxne, už na základnej škole Petre učiteľka povedala, že je chýba cit pre farby. „Myslím, že mala pravdu. Farebný svet ma nebaví. Oveľa istejšie sa pohybujem v čiernobielom prostredí. Po objavení písma, jeho kriviek, bodiek, plôch a bielo-sivo-čierneho rozhrania som okamžite vedela, že odchádzam zo sveta bitmap do vektorovej grafiky, teda k fontom a písanému písmu.“
Umenia sa po prvý raz nadýchla v základnej umeleckej škole pod vedením akademického maliara Karola Hercíka. Keď vycítil v dievčati potenciál, nasmeroval ho na Strednú umeleckú školu v Ostrave. „Tá ma dokonale vybavila na štúdium na UMPRUM v Prahe a vlastne na všetko, čomu sa dnes venujem. Mala som šťastie. V ateliéri sme sa zišli ôsmi grafici a každý sa našiel v niečom inom. Namiesto rivality sme spolupracovali a vymýšľali projekty. A naši pedagógovia nás nešetrili a mali vysoké nároky,“ hovorí Petra.
Foto: Archív Petry Dočekalovej
Keď sa na strednej škole rozhodla pre písmo, ateliér Tvorby písma a typografie na UMPRUM bol jasnou voľbou. Študovala tradíciu písma, vzorníky písma, hltala odborné publikácie. „Prvé konzultácie pred prijímačkami v ateliéri, kde som chcela študovať, ma len utvrdili v tom, že už nikam inam nechcem ísť. Sú to ľudia s rovnakou krvnou skupinou a rovnakými záujmami a cieľmi,“ spomína Petra, ktorá bola vždy viac technický typ. „Bavila ma matematika a fyzika. Na strednej škole, s pribúdajúcimi umeleckými predmetmi, som prepadla dejinám umenia a všetkým technologickým disciplínam. Takmer dva roky sme strávili v dielňach výrobou linorytov, akvatínt a leptov. Keď prišiel predmet písmo, zapálila som sa preň a už ma to nepustilo. Nechcela som sa vrátiť do dielní ani k tvorbe plagátov. Zaujímalo ma, ako sa písmo vyvíjalo a kto ho v súčasnosti u nás robí,“ spomína.
Pátranie po fontoch
Neviete, čo robí grafický dizajnér a čomu sa venuje typograf? „Obe disciplíny sa dnes prelínajú. Grafickí dizajnéri vedia navrhnúť a vytvoriť písmo a vysádzať z neho klientovi plagát alebo knihu. A, naopak, mnoho typografov sa svojím písmom aj živí, pretože z nich tvoria návrh. Rozdiel vnímam len v technických detailoch. Grafický dizajnér by mal vedieť vybrať a použiť vhodné písmo pre daný účel, nájsť pre písmo často radikálne, nové alebo nečakané použitie, mal by vedieť vybrať vhodnú veľkosť, ustrážiť si proporcie a nakoniec písmo predať. Dobrý typograf by mal navrhnúť písmo podľa rôznych špecifikácií, na ktoré treba skutočné technické znalosti. Dobrému písmu nestačí len dobre vyzerať – musí aj bezchybne fungovať. Typograf pracuje s písmom, vyzná sa v kódovaní, vytvára počítačový program. Grafický dizajnér je koncový užívateľ tohto softvéru. Obidvaja využívajú navzájom svoje služby. Dobrý typograf by mal byť aj dobrým grafickým dizajnérom,“ prezrádza Petra.
Písmo ide ruka v ruke s módou. „Trendy, samozrejme, sledujem, ale ich fanúšikom nie som. Mám rada písmo, ktoré bolo a bude ,cool‘ aj o desať rokov, pretože je originálne a autorské.“ Petra sama je autorkou písma Monolina, ktorého názov vymyslel Tomáš Brousil. „Moja prvá verzia sa volala Speedball Script. Speedball je americká firma na výrobu hrotov s guľatou špičkou. Písmo je písané monolineárnou linkou, ktorá má v celom obvode rovnakú šírku stopy, tak ako to dokáže práve redispero. Preto skratka jedna linka alebo mono-line, ktorý sme poženštili koncovkou.“
Foto: Patrik Borecky
V roku 1990 fotosadzbu a ručné prekresľovanie písma nahradili počítače. Zmenila s profesia typografa, používanie nových technológií priniesol dopyt po novom písme. „Mnohí autori dnes ponúkajú dve verzie jedného písma – jednu pre web a druhú pre tlač. Písmo sa zlepšuje zároveň s kvalitou tlače a rozlíšením displejov. Dnešné kvalitne navrhnuté abecedy obstoja nielen na displeji počítača, ale aj na tablete, čítačke, mobile či monitore bankomatu. Nie je to len otázka samotnej kresby písma ako skôr jeho technických parametrov, aby abeceda vyzerala na monitore ostro,“ vysvetľuje Petra, ktorá je spoluautorkou publikácie TYPO9010, mapujúcej obdobie nástupu počítačov a koniec éry fotosadzby, presnejšie dvadsať rokov – od roku 1990 do roku 2010.
Aj dnes ešte existuje pirátske šírenie fontov na webe. "S pirátstvom sa v našom odbore stretávame pravidelne. Písmo je softvér. Väčšina ľudí ho vníma ako automatickú vec nainštalovanú v počítači od nepamäti, za ktorú netreba platiť. Užívatelia netušia, že každé písmo nakreslil dizajnér. Zmenu k lepšiemu vnímame až v posledných rokoch. Cena písma rapídne klesá, weby distribútorov ponúkajú veľké zľavy a testovacie fonty pred nákupom.
Brousil brúsi návrhy
Čo všetko musí ovládať človek, ktorý tvorí písmo? „Mal by mať pre písmo cit a natrénované oči. To ho naučia roky praxe. Mal by prichádzať s novými riešeniami, inšpirovať sa vecami naokolo. Mal by vedieť pracovať s programami, veľa čítať, sledovať súčasnú produkciu, poznať sa s inými dizajnérmi. Mal by veľa skicovať, tvoriť, alebo sa o to aspoň pokúšať. Mal by byť pohotový a vedieť meniť svoje návrhy aj v poslednej fáze.“
Petrine návrhy putujú najskôr do rúk Tomáša Brousila. „Je pragmatický a má neuveriteľný cit pre budúci charakter a funkciu písma. Dokáže nájsť v písme tvary, ktoré majú potenciál a brúsiť každý návrh až do dokonalosti. Návrhy konzultujem aj s Radkom Sidunom, pretože mi k nim dokáže dať úplne iný, skôr experimentálny a technický komentár.“
Vymyslieť originálne písmo je podľa Petry ťažké a ľahké zároveň. „Pokiaľ sa o odbor dlhodobo zaujímate, viete odhadnúť, kam sa bude vývoj uberať, čo mu chýba, čoho je prebytok. Ak máte talent, naučíte sa písmo tvoriť, to nie je komplikované. Škoda len, že dnes sa fonty produkujú ako na bežiacom páse. Každý autor si myslí, že jeho písmo je výnimočné. Je hrdý na to, že konečne vytvoril abecedu, ktorá by mala byť zdieľaná so zvyškom sveta, ale chýba mu kritické porovnanie s už existujúcimi fontmi. Práve tak sa zaplavuje trh zbytočnou produkciou.“
Na tvorbu písma existuje program. Niektorí autori si načrtnú základnú myšlienku na papier a potom prejdú rovno do počítača. „Používame fontové editory, v ktorých písmo kreslíme pomocou bodov a kriviek. Je to vektorová grafika ako ktorákoľvek iná. V programe nakreslíme najprv základné znaky. Počas toho ich modulujeme, priebežne tlačíme, kontrolujeme sily, tmavé miesta, oblúky, opravujeme chyby. Po dokončení základných znakov začneme kresliť znaky do plného znakového súboru – interpunkciu, akcenty, akcentové znaky, číslice, menové symboly, alternatívy… Nastavíme medziznakové medzery, kerning a rôzne parametre a testujeme, či písmo bezchybne funguje na všetkých platformách a programoch. Jednu abecedu vieme vytvoriť za víkend a rovnako na nej môžeme pracovať vyše dvoch rokov. Priemerný čas na výrobu jedného fontu u nás je dva až tri mesiace,“ vysvetľuje Petra.
Kvalitných fontov nie je dosť
Prečo sa pri grafických zadaniach nevyberá z už existujúcich fontov, ktorých sú desaťtisíce, ale tvoria sa stále nové? „Trh je celkom presýtený fontmi, ale žiaľ nekvalitnými, rýchlokvasenými, lacnými a hlúpymi. Tých kvalitných, ktoré spĺňajú náročné technické a výtvarné požiadavky, stále nie je dosť. Ak dizajnér navrhuje pre zákazku konkrétnu úpravu, mal by najskôr vyberať z už existujúcich písmen a využiť tie kvalitné, ktoré na trhu už existujú. Mal by pracovať s tým, čo ponúka trh. Len ak narazí na úskalie, ktoré je existujúcim písmom neriešiteľné, mal by sa obrátiť na skúseného typografa. Môže ísť o spoluprácu na multijazyčnom písme, na sérii príležitostných fontov či vizuálnej identite pre firmu, ktorá má dôvod sa písmom odlišovať. Tiež o vytvorenie písma pre nejaké technické riešenie, ktoré s písmom zatiaľ neprišlo do styku, napríklad pre laser alebo 3D tlač.“
To, či nové písmo obstojí, Petra skúma už pri jeho navrhovaní. „Predtým, ako písmo navrhnem, rešeršujem trh a prostredie, v ktorom má fungovať. Vzniklo už podobné písmo predtým? Pokiaľ áno, aké malo nedostatky a aké prednosti? Čím by sa mal môj návrh odlišovať a v čom bude invenčný? Na čo odkazuje a z čoho vychádza? V procese výroby si pravidelne tlačím návrhy a konzultujem ich. Ak písmo obstojí v našich kritériách, nebojím sa ho vypustiť do sveta. Potom je už len otázkou, či som správne odhadla súčasné dianie, trendy, konkurenciu, potrebu a nároky. To, či sa písmo ujme, alebo bude prepadákom, sa nedá dopredu povedať so stopercentnou istotou.“
Je pre dizajnéra lukratívnejšie písmo na zákazku alebo font, ktorý sa dobre a veľa predáva? „Zaujímavé je oboje. Samozrejme, s fontom, ktorý raz navrhnete a zverejníte ho on-line, už nemáte žiadnu prácu. Sám sa predáva nasledujúcich x rokov. Pokiaľ sa stane bestsellerom a máte takých písmen viac, môžete odísť na dlhú dovolenku. Taký úspech sa však dostaví až po rokoch, čo je písmo na trhu. Sprevádza ho nielen vytvorenie písma, ale aj jeho propagácia, ktorá je často náročnejšia než samotná produkcia písma. Za písmo na zákazku dostaneme jednorazový honorár. Pokiaľ nerátam reklamácie a dorábky, už sa ku mne zákazka nevráti. Je to teda krátkodobá investícia, ktorá sa niekedy vyplatí viac. Najlepšie je kombinovať jedno s druhým a občas si to okoreniť grafickým dizajnom.“
Petra Dočekalová
Narodila sa v roku 1991 v Ostrave. Vyštudovala ateliér Tvorby písma a typografie na pražskej UMPRUM v roku 2016. Po absolvovaní tu pôsobila na pozícii „post-mag“ a bude tu pokračovať v doktorandskom štúdiu. Je členkou tímu Suitcase a Briefcase Type Foundry. Je editorkou kníh Jaroslav Benda a písmo, Skripty do výlohy a TYPO 9010, tiež kurátorkou výstav Čau Zajíc a Jaroslav Benda 1882–1970. Organizuje typografické prednášky, workshopy a výstavy. Venuje sa tvorbe aj technickej oprave písma. Zameriava sa na písmomaliarstvo, kaligrafiu a lettering. Navrhovala ručne kreslené písmo pre kaviarne, bistrá a reštaurácie. K najzaujímavejším patrí ručne písané písmo pre časopis, tetovanie a oblečenie.