Sme na prahu studenej občianskej vojny, hovorí poľský novinár o situácii v krajine

30.07.2017 10:00
Poľsko, protest
Demonštranti na protestoch proti kontroverznej reforme justície prirovnávajú Jaroslawa Kaczynského k Adolfovi Hitlerovi. Autor: ,

Ako sa Poľsko doslova za pár rokov stihlo premeniť zo stredoeurópskeho tigra na "čiernu ovcu" Európskej únie, nad ktorou sa vznáša hrozba sankcií za nerešpektovanie pravidiel demokracie? Novinár Jaroslaw Kurski, ktorý posledných desať rokov fakticky riadi najvýznamnejší poľský denník Gazeta Wyborcza, nešetril v rozhovore s ČTK kritikou na adresu vládcov krajiny, ktorí po príchode k moci rozpútali revolúciu, na ktorej konci chmúrne čaká odchod krajiny z Európskej únie.

„K moci sa dostala vodcovská, a nie demokratická strana. Nie sú to demokrati, nad demokraciu povyšujú štát. Považujú demokraciu za pomalú a neefektívnu, zatiaľ čo moc v rukách jediného človeka je vraj onou efektívnosťou,“ myslí si o vláde konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS ), vedenej niekdajším premiérom Jaroslawom Kaczyńským.

Po vzore Trumpa a Putina

„Národná revolúcia“ má podľa Kurského dve zložky: sociálnu v podobe cynického podplácania voličov miliardami v prídavkoch na deti, v skorších dôchodkoch, v dotáciách do stratových baní, do budovania opatrovateľského štátu, ktorý sa stará o obyvateľov od kolísky po hrob. A druhým prvkom je zvyšovanie národnej hrdosti. „My Poliaci, na ktorých európske elity dosiaľ hľadeli zvrchu, už nie sme na kolenách, ale sme stredoeurópska veľmoc,“ parafrázuje Kurski vyhlásenie poľských vodcov a poznamenáva, že podobne funguje aj Donald Trump a tiež Vladimir Putin.

A revolúciu sprevádza výmena elít: v ekonomike, v štátnych službách, tajných službách, v súdoch, v médiách. „Vytvára sa tu nová nomenklatúra, skupina ľudí, ktorí majú z tejto zmeny prospech,“ hovorí.

V demokracii dochádza skôr či neskôr k striedaniu pri moci, ale Kurski pochybuje, že to platí aj pre súčasné Poľsko. PiS je podľa neho vodcovská strana, ktorá s odovzdaním moci „v podstate nepočíta“. V pozadí útoku na najvyšší súd je predsa aj kontrola nad rozhodovaním, či voľby boli alebo neboli platné.

Generácia z čias komunizmu prestáva mať vplyv

Volebné víťazstvo PiS v roku 2015 bolo podľa neho príliš malé na také revolučné zmeny, na rozdiel od Maďarska, kde premiér Viktor Orbán získal ústavnú väčšinu: „PiS tento mandát nemá, ale fakticky mení ústavu obyčajnými zákonmi. To ústave odporuje – a ústave a zásade deľby moci odporovalo aj mnoho ustanovení v poslednom zákone o najvyššom súde.“ „Je to atentát na demokraciu. Pod pláštikom, že boli demokraticky zvolení, uplatňujú diktatúru väčšiny, bez toho, aby rešpektovali práva menšiny. To je zločin proti ústave,“ zdôrazňuje.

Ľudia protestujú proti kontroverznej súdnej...
Ľudia protestujú proti kontroverznej súdnej reforme pred sídlom vládnej strany Právo a spravodlivosť. Autor: SITA/AP, Czarek Sokolowski

Dá sa dianie v Poľsku vysvetľovať ako recidíva miestnej formy mečiarizmu, ako odveta „porazených“ z reforiem po roku 1989 nad doterajšími „víťazmi“?

„Celkom určite prestáva hrať úlohu generácia, ktorá zažila komunizmus a bola veľmi spokojná, že sme dosiahli nezávislosť a že máme normálne trhové hospodárstvo,“ mieni Kurski. Mladšie ročníky už neporovnávajú súčasnosť a svoje postavenie s tým, čo bolo, ale s tým, čo vidia za západnou hranicou, a tak „je nesmierne jednoduché vypustiť démonov populizmu a hlásať, že tu máme nespravodlivú spoločnosť s elitami, ktoré zbohatli na účet obyčajných ľudí“.

Je poľský exit za dverami?

Ale za týmto počínaním PiS vidí hlavne vypočítavosť; strana, ktorá pri prvom príchode k moci v rokoch 2005 až 2007 vládla s „ultraliberálnym“ programom, teraz krajinu premieňa v akýsi „štatno-stranícky konglomerát“.

Zostane také Poľsko v Európskej únii, alebo je poľský exit za dverami?

Kurski má podozrenie, že PiS ako „hlboko protieurópska strana, nezdieľajúca európske hodnoty“, zotrvá v EÚ len dovtedy, kým bude Poľsko z únie viac dostávať než dávať – v tej chvíli „neľútostne odíde“.

„Dnešné Poľsko je nepredvídateľné. Predstavuje si, že je vodcom celej strednej a východnej Európy, akokoľvek mám pochybnosti, či si to iné krajiny želajú,“ myslí si novinár. „Neklamme sami seba: ako región predstavujeme nejakú silu len v EÚ a EÚ jedine ako celok má nejakú silu vo svete. Našou najvyššou prioritou by teda mala byť spolupráca v EÚ. Ale pre politikov je ľahšie zahrávať si s nacionalizmom a populizmom, aby získali ďalší mocenský mandát. To je veľmi krátkozraké,“ varuje.

Osobnosti, ktoré sa zaslúžili o pád komunizmu v...
Osobnosti, ktoré sa zaslúžili o pád komunizmu v Poľsku, už nehrajú významnú rolu. Na snímke Lech Walesa na pleciach nadšených robotníkov gdanských lodeníc, v ktorých založil nezávislé odborové hnutie Solidarita. V rokoch 1990 až 1995 prezident Poľska. V roku 1983 mu udelili Nobelovu cenu za mier. Autor: solidarnosc.gov.pl

Terajší vývoj v srdci Európy, sprevádzaným vzostupom populizmu a „národného sebectva“ aj migračnou krízou, predstavuje podľa Kurského „trpkú lekciu“, za ktorú ešte príde Poľsku aj ďalším krajinám účet. Ako pripomína, pred rokom 2004 skeptici odrádzali pred rozšírením EÚ o nezrelé demokracie a partnerov, na ktorých sa nedá spoľahnúť. „Ale naši politici, ako bol Václav Havel, Bronislaw Geremek či Tadeusz Mazowiecki, vytvorili ilúziu, že sme krajinami zodpovedných intelektuálov prahnúcich po slobode a s demokratickým cítením. Ukázalo sa, že pravda je brutálnejšia: navrch získali populisti,“ hovorí.

Toxické a deštruktívne rozdelenie na dlhé roky

Terajšie rozdelenie Poľska na dva nezmieriteľné tábory sa Kurského dotýka aj osobne: jeho mladší brat Jacek stojí na čele provládnej Poľskej televízie, sám sa svojho času označil za „bulteriéra“ Kaczyńského. „Nie sme v tom sami, toto rozdelenie postihlo mnoho rodín,“ hovorí. „Najsmutnejšie na tom je, že to má všetky črty trvalého rozkolu. Aj keby sa politické okolnosti zmenili, toto rozdelenie stále bude toxické a deštruktívne na dlhé roky.“

„Nie sú horšie vojny než vojny občianske – a my sme na prahu studenej občianskej vojny. Je to obrovský problém aj obrovská spoluvina katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási 96 percent Poliakov. Cirkev by mala prirodzene všetky spájať, zmierovať, zbližovať. Ale cirkev sa stala oporou režimu a stále viac mi pripomína pravoslávnu cirkev za Vladimira Putina,“ uzavrel Jaroslaw Kurski.

#Tadeusz Mazowiecki #PiS #Jaroslaw Kaczynski #demokracia #Bronislaw Geremek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk