Sioyiovi Lesinkovi Lekisiovi sa nedávno niekto vlámal na farmu a ukradol mu všetok dobytok a sliepky. Zločinci jeho obydlie zanechali, ako keby sa ním prehnala živelná pohroma. Postarší muž však nepochybuje o tom, čo skazu spôsobilo. „Nedá sa s tým nič robiť. Chcú našu pôdu,“ povedal Lekisio. Jeho okres vo veľkom napadli húfy pastierov z priľahlých oblastí, ktorí útočia na všetky farmy a ranče stojace im v ceste, či už veľké, alebo menšie. Kradnú zvieratá, vykrádajú domy a pôvodných majiteľov likvidujú automatickými zbraňami.
Rast populácie, klimatické zmeny, degradácia pôdy, erózia, pytliactvo, globálne ceny potravy vyvíjajú na africkú pôdu obrovský tlak. Podnecujú konflikty naprieč kontinentom, od Nigérie na západe až po Keňu na východe a ušetrená nebola ani Laikipia, tradičné útočisko divokej zveri a jedno z najmalebnejších miest v Keni. Okolnosti uviedli do pohybu veľké skupiny ľudí zúfalo hľadajúcich využiteľnú pôdu. Údaje americkej agentúry NASA dokladajú katastrofálne degradácie pôdy v celej Afrike, pričom čerstvá štúdia uvádza, že viac ako 40 miliónov Afričanov je závislých od pôdy, ktorej poľnohospodársky potenciál je na zostupe.
Rastúca pôrodnosť a dĺžka života zároveň znamenajú, že na africkom kontinente by na konci storočia mohli žiť štyri miliardy ľudí, čo je desaťkrát viac ako pred 40 rokmi. Ide teda o dvojsečný problém: kvalita poľnohospodárskej pôdy sa na mnohých miestach zhoršuje a rýchlo sa zväčšuje počet ľudí, ktorých by mala živiť. Momentálne živí poľnohospodárstvo sedem z desiatich obyvateľov, podľa Svetovej banky viac ako na ktoromkoľvek inom kontinente. „Kríza je na obzore,“ povedal Odenda Lumumba, šéf mimovládnej organizácie Kenya Land Alliance, ktorého skupina sa zaoberá pôdnymi reformami. „Sme v podstate na pokraji priepasti,“ dodal.
Situáciu komplikujú aj zmeny klímy. Vedci hovoria o vysychaní veľkých častí Afriky, pričom premeny pôdy v púšť budú podľa nich pokračovať a prinesú ďalšie hladomory. Tie tento rok hrozia hneď v troch krajinách a vyše desať miliónov ľudí v Somálsku, Nigérii a Južnom Sudáne je teraz na pokraji vyhladovania. Poľnohospodársku pôdu však ničí ďalšia, oveľa jednoduchšia skutočnosť: jej nadužívanie. Rast obyvateľstva spôsobil, že africké rodiny si nemôžu dovoliť nechať pôdu ležať ladom a doplniť zásoby živín. V mnohých oblastiach je krajina natoľko vysušená a vyčerpaná, že ani zriedkavý spásonosný dážď príliš nepomáha. „Čakajú nás vážne problémy s nedostatkom jedla,“ povedal bádateľ z juhoafrického Inštitútu pre bezpečnostné štúdie Zachary Donnenfeld. „Čoraz viac krajín bude závislých od dovozu. Tiež častejšie uvidíme medzinárodné spoločenstvo v pozícii záchranárov,“ vysvetlil.
Zdanlivo pozitívny ekonomický rozvoj niektorých afrických regiónov krízu takisto prehlbuje. So zlepšovaním ekonomickej situácie obyvateľov rastie aj spotreba – vody, energie a väčšinou tiež mäsa. To všetko posilňuje nároky na prírodné zdroje. Nehovoriac o stavbe nákupných centier či obytných zón pre prekvitajúcu bohatšiu vrstvu obyvateľstva.
Okres Laikipia len 100 kilometrov severne od metropoly Nairobi je akousi zmenšeninou celoafrickej krízy. Na drsnej náhornej plošine navzájom bojujú o miesto na slnku chudobní pastieri, bohatí vlastníci pôdy, farmy rôznych veľkostí, veľkochovatelia dobytka, prevádzkovatelia zájazdov, ekoaktivisti, slony, levy, hyeny, kravy, kozy a zebry. Ľudia tu vždy súperili o územie, ale podľa mnohých miestnych je uplynulý rok vôbec tým najhorším. Zabitých bolo aspoň 80 ľudí a násilnosti neutíchajú. „Vieme, že vziať niekomu pôdu je ako vziať mu ženu,“ povedal pastier Parashuno Lekadero. Stál pritom na farme, ktorú si nedávno privlastnil. Široko-ďaleko nebol žiadny policajt a pastier hovoril sebaisto. „Je sucho. Máme veľa zvierat. Tú pôdu potrebujeme,“ povedal.