Na každoročnom stretnutí ľavicových strán v Sao Paule vyhlásila, že Venezuela v súčasnosti čelí „prudkej ofenzíve pravice“ a podporila aj nové Madurovo Ústavodarné zhromaždenie, ktoré opozícia označila za uzurpáciu moci. Latinskoamerické ľavicové hnutie, ktoré bolo predtým široko zjednotené, sa po mesiacoch krízy vo Venezuele zmieta v rozporoch, napísal britský denník The Guardian.
Nový orgán, ktorý vyvolal vlnu protestov a kritiku najmenej 20 štátov, podľa Hoffmannovej prispeje k väčšej konsolidácii bolívarskej revolúcie. Takéto vyhlásenie bolo na kontinente, ktorého história je plná pravicových prevratov, vojenských diktatúr a zásahov USA, pre mnohých ľavicových politikov veľmi zmysluplné. Venezuela pre nich zostáva symbolom odporu proti
Ľavica je úplne rozdelená … Jedna jej časť je presvedčená o tom, že Venezuela je dnes príkladom otvoreného triedneho boja, kde demokratické riešenie už nie je možné.Leonardo Valente, odborník na medzinárodné vzťahy
imperializmu, rovnako ako bola kedysi Kuba.
Pre iných však bol výrok brazílskej političky neospravedlniteľnou podporou vlády, ktorú vinia z rastúceho autoritárstva a násilia proti vlastným ľuďom. OSN tento týždeň uviedla, že od apríla bolo vo Venezuele zadržaných 5 000 ľudí, ku ktorým sa úrady navyše správajú kruto a nehumánne. Ekonomika krajiny sa prepadá a nedostatok jedla a liekov spôsobil humanitárnu krízu.
Triedny boj alebo násilie?
Štyri mesiace politických nepokojov vo Venezuele a rozšírenie poňatia ľudských práv vyvolali rozpory v latinskoamerickej ľavici, predtým široko zjednotenej pod charizmatickým venezuelským vodcom Hugom Chávezom.
„Ľavica je úplne rozdelená … Jedna jej časť je presvedčená o tom, že Venezuela je dnes príkladom otvoreného triedneho boja, kde demokratické riešenie už nie je možné,“ povedal odborník na medzinárodné vzťahy z univerzity v Riu de Janeire Leonardo Valente. Druhá časť ľavice je podľa neho zhrozená násilím proti opozícii: „Sústreďujú sa viac na humanitárne problémy a identitu,“ dodal Valente.
Protesty Madura veľmi izolujú. V utorok viac ako desiatka krajín Latinskej Ameriky, vrátane Brazílie, Argentíny alebo Mexika, odsúdila „zrútenie demokratického poriadku“ vo Venezuele, členské štáty skupiny Mercosur krajine navyše pozastavili členstvo v tejto organizácii.
Postoje Hoffmannovej v Brazílii využili politickí oponenti jej strany. „Madurovo nové zhromaždenie je posledným šialenstvom režimu, ktorý bol dlhý čas prehnitý … Situácia vo Venezuele je katastrofálna, skutočná humanitárna tragédia,“ napísal na svojom facebookovom profile člen brazílskej socialistickej Strany slobody Jean Wyllys.
Proti jeho výrokom sa však na sociálnych sieťach zdvihla vlna kritiky, predovšetkým zo strany ľavicových politikov.
Kuba, Bolívia a Ekvádor Madura podporujú
Podporu Madurovi vyjadrili tradiční spojenci ako napríklad Kuba, Bolívia alebo Ekvádor, ktorí označili nové americké sankcie voči krajine za imperialistické zasahovanie. „Agresia proti venezuelskej demokracii je agresiou proti celej Latinskej Amerike,“ napísal na twitteri bolívijský prezident Evo Morales. Podporujú ho aj vysokí predstavitelia ľavicových Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) vrátane ich vodcu Rodriga Londoňa.
Venezuela môže buď nadviazať dialóg v spoločnosti a krajine obnoviť alebo nasledovať cestu Sýrie a Iraku.Gustavo Petro, bývalý starosta Bogoty
Naproti tomu Gustavo Petro, ľavicový politik a bývalý starosta kolumbijskej metropoly Bogota, sa od Madurovej politiky dištancoval. „Venezuela môže buď nadviazať dialóg v spoločnosti a krajine obnoviť alebo nasledovať cestu Sýrie a Iraku,“ povedal Petro.
Rozpoltená je aj argentínska ľavica, ktorá čiastočne sympatizuje s Madurom a čiastočne s opozíciou. „Maduro stratil podporu a opiera sa o ozbrojené sily a nedemokratické opatrenia,“ uviedla bývalá argentínska ľavicová kandidátka na viceprezidentku Myriam Bregmanová. Zároveň však odsúdila USA a ďalšie krajiny za snahy „dotlačiť Madurovu vládu na rokovanie s pravicou“.
Mexický socialistický kandidát na prezidenta Andrés Manuel López Obrador, ktorý je v súčasnosti favoritom predvolebnej kampane, sa k Venezuele kvôli blížiacim sa voľbám budúci rok nevyjadruje. Jeho strana napriek tomu otvorene podporuje Madura.
Pre da Silvu nemá zmysel vyjadrovať sa. Chce vedieť, čo bude s jeho kandidatúrou.Oliver Stuenkel, odborník na medzinárodné vzťahy
Nezvyčajne potichu zostal aj bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Pokiaľ ho súd nepošle do väzby za korupciu, aj on chce budúci rok opäť kandidovať na prezidenta. Situáciu vo Venezuele odmietol komentovať.
„Pre da Silvu nemá zmysel vyjadrovať sa. Chce vedieť, čo bude s jeho kandidatúrou,“ hovorí odborník na medzinárodné vzťahy Oliver Stuenkel. So zhoršujúcou sa situáciou vo Venezuele zvolia zrejme rovnakú stratégiu aj ďalší politici, ktorých budúci rok čakajú voľby. „Je to tak trochu patová situácia,“ dodáva Stuenkel.