Päťmetrový bronzový revolucionár stojí v Seattli od konca 80. rokov minulého storočia ako svojbytný artefakt, ktorý pravidelne býva súčasťou umeleckých happeningov v bohémskej štvrti Seattlu. Na Vianoce býva slávnostne ozdobený, pri festivaloch homosexuálov dostáva ženský šat, občas socha zažiari rôznymi farbami. Výzvam na odstránenie zatiaľ Lenin odolal, ale teraz má zrejme namále. Napísal to miestny spravodajský server MYNorthwest.
Pôvodne stál Lenin v slovenskom Poprade. Po páde komunizmu bola osemtonová socha odstránená z podstavca a v roku 1993 ju opustenú objavil Američan Lewis Carpenter. Dal svoj dom do zástavy a za získaných 40-tisíc dolárov Lenina kúpil a nechal previezť z Popradu na seattleské predmestie Issaquah. Sochu vraj chcel použiť ako reklamu na svoju reštauráciu.
O rok neskôr ale Carpenter zahynul pri dopravnej nehode a rodina artefakt ponúkla na predaj. Pôvodne stanovila cenu na 150-tisíc dolárov, predvlani ju zvýšila na štvrť milióna (5,5 milióna korún). Vďaka zbierke medzi miestnymi obchodníkmi bol medzitým Lenin premiestnený z Issaquah do umeleckej štvrte Fremont.
Hoci sa pravidelne ozývajú hlasy vyzývajúce na odstránenie sochy, Lenin vo Fremonte zatiaľ prežil. „Je to socha muža, ktorý nechal zabiť milióny ľudí, ale je to tiež zábava. Môžete sa na to pozerať rôzne. Chápem ale, že ľudia z východnej Európy to tu nechcú,“ povedal v stredu rozhlasovej stanici Kiro 7 starosta Seattlu Ed Murray.
Je to Fremont, strieľame si z každého
Vo štvrtok, keď zosilnela celoštátna kritika konfederačných symbolov, sa už Murray proti Leninovi postavil. „Mnoho obyvateľov Seattlu v minulých dňoch vyjadrilo nesúhlas so symbolmi nenávisti, rasizmu a násilia, ktoré stále možno vidieť v našom meste,“ zdôvodnil starosta svoju výzvu na odstránenie slovenského Lenina.
Murray reagoval na masové protesty, ktoré zasiahli aj Seattle po nedávnej násilnej demonštrácii pravicových radikálov vo virginskom Charlottesville, pri ktorých prišla o život mladá americká ľavicová aktivistka. Napätie v americkej spoločnosti ešte zvýšil prezident Donald Trump, ktorý v kritike násilností nerozlišoval medzi odporcami ultrapravice a demonštrujúcimi neonacistami.
Leninova socha má ale podľa serveru MYNorthwest stále svojich zástancov. „To je jednoducho Fremont, robíme si srandu zo všetkého. Strieľame si z Lenina, Trumpa, Obamu aj Hillary (Clintonovej),“ citoval server názor jedného z obyvateľov mesta.
Konfederačné symboly vyvolávajú kontroverzie
V bývalých južanských štátoch USA vypukol spor o osud pomníkov pripomínajúcich Konfederáciu, ktorá počas občianskej vojny v rokoch 1861 až 1865 bojovala proti severným Spojeným štátom americkým.
Otázky a odpovede ku konfederačným symbolom:
Koľko konfederačných symbolov sa v USA nachádza?
Podľa organizácie na ochranu ľudských práv Southern Poverty Law Center (SPCL), ktorá vznikla v roku 1971, sa po občianskej vojne vo verejnom priestore objavilo najmenej 1503 pomníkov uctievajúcich Konfederáciu. Sú medzi nimi sochy, pamätníky, vlajky, ale aj mená škôl, miest a mostov. Sôch a pamätníkov je v súčasnosti vyše 700, nachádzajú sa predovšetkým na juhu USA.
Kedy boli konfederačné pamätníky postavené?
Väčšinu pamätníkov priaznivci Konfederácie postavili predovšetkým pre nedostatok peňazí až niekoľko rokov po skončení občianskej vojny v roku 1865. Pamätníky sa začali vo väčšom počte rozširovať na prelome 19. a 20. storočia, keď v južných štátoch USA nadobudli platnosť segregačné zákony, ktorým sa hovorilo aj Zákony Jima Crowa. Druhá vlna výstavby nastala v 50. a 60. rokoch minulého storočia, keď bojovníci za občianske práva žadovali desegregáciu a rovnaké práva pre Afroameričanov.
Koho pamätníky zobrazujú?
Niektoré sochy predstavujú radových vojakov Konfederácie, iné generálov konfederačných vojsk. Napríklad mesto Charlottesville vo Virginii sa rozhodlo odstrániť pomník južanského generála Roberta Leeho z mestského parku, mesto Baltimore v štáte Maryland odstránilo jazdecké sochy Leeho a generála Thomasa Jacksona. V New Orleans v štáte Louisiana odstránili štyri konfederačné pomníky, socha generála Leeho bola jedným z nich.
Prečo symboly Konfederácia vyvolávajú kontroverzie?
Kým zástancovia konfederačných pomníkov či vlajok tvrdia, že tieto symboly sú súčasťou bohatej americkej histórie, ich odporcovia v nich vidia prežité symboly Belošské nadradenosti. Americkí historici väčšinou súhlasia s tým, že pamätníky sú pripomienkou otroctva a nie „vznešenejších“ cieľov, ako sú práva amerických štátov alebo osobná sloboda. Podľa profesorov Blain Robertsovej a Ethana Kytleho z univerzity v kalifornskom Fresne by konfederačné pomníky mohli byť zachované, len by k nim museli pribudnúť popisné tabuľky, ktoré ich vsadia do správneho kontextu, prípadne vztýčené nové pomníky . Guvernér štátu Maine Paul LePage vyhlásil, že ak pamätníky odstránia, dôjde k vymazaniu histórie pre budúce generácie. Medzi odporcov odstraňovania sôch patrí aj Liga juhu, ktorá vznikla v roku 1994. Jej predseda Michael Hill prirovnáva odstraňovanie pamätníkov ku „kultúrnej a etnickej čistke“. Odstraňovanie konfederačných pamätníkov z amerických miest kritizoval aj prezident Donald Trump. V prieskume, ktorý vykonal tento týždeň Marist College Institute, sa 62 percent oslovených Američanov domnieva, že by pamätníky Konfederácie mali zachovať ako symboly pripomínajúce históriu USA.
Prečo sú konfederačné symboly práve teraz stredobodom pozornosti?
Vlna odstraňovanie konfederačných symbolov začala v USA po rasovom útoku v júni 2015 v Charlestone v Južnej Karolíne, kde strelec zabil deväť černochov a vyfotografoval sa s historickou vlajkou Konfederácie. Pamätníky Konfederácia tak prestali byť považované za neškodné kultúrne symboly pripomínajúce vzdor. Keď Južná Karolína konfederačnú vlajku odstránila z budovy zákonodarného zboru a sídla guvernérky, nasledovali s odstraňovaním konfederačných symbolov ďalšie štáty. Teraz sa koná druhá vlna odstraňovanie symbolov vyvolaná víkendovým násilím v americkom Charlottesville, kde sa rozhodli odstrániť pomník generála Leeho. Po nájazde auta riadeného belošským radikálom tam do účastníkov protidemonštrácie usporiadanej odporcami rasizmu zomrela mladá obhajkyňa práv menšín, ďalších 19 ľudí bolo zranených. V reakcii na odstránenie pomníkov prijali niektoré štáty USA zákon proti odstraňovaniu pomníkov, ktoré sú venované pamiatke vojakov, vojen alebo armády.