Hrdinovia alebo otrokári? Američanov rozdeľuje názor na sporné pamätníky

Až donedávna bolo búranie pamätníkov typické skôr pre východnú Európu, ktorá sa tak vyrovnávala s bývalým režimom. Teraz však podobný ošiaľ zachvátil aj USA, kde začali odstraňovať sochy konfederačných generálov. Kým pre jedných sú hrdinami, pre druhých symbolmi otroctva. Rozdúchalo to vášne, ktoré prerástli až do násilia. Je však naozaj dôvod na také zúčtovanie s históriou?

22.08.2017 07:00
debata (45)
Jazdecká socha generála Roberta E. Leeho a jeho... Foto: Reuters, REX CURRY
Robert E. Lee Jazdecká socha generála Roberta E. Leeho a jeho pobočníka v texaskom Dallase.

Udalosti, ktoré v sobotu 12. augusta vyústili do tragédie, sa začali celkom nevinne. Keďže vedenie mesta Charlottesville v americkom štáte Virginia navrhlo odstrániť pamätník legendárneho generála Konfederácie Roberta E. Leeho, členovia ultrapravicového hnutia Alt-Right a rasistickej organizácie Ku-Klux-Klan zvolali protestnú demonštráciu. Do ulíc však vyrazili aj prívrženci opačného tábora a polícia nedokázala zabrániť konfliktu. Ten vyvrcholil, keď do davu odporcov rasizmu vrazil autom 20-ročný pravicový extrémista. Zabil mladú ženu a 19 ľudí zranil.

Kto by čakal, že to všetko spôsobí jedna socha bradatého starca na koni? Prečo vlastne generál Lee (1807 – 1870) ešte aj 147 rokov od svojej smrti vyvoláva také vášne?

Sochy v nemilosti

Pravdou je, že súčasná situácia Leemu, ani iným postavám niekdajšej Konfederácie príliš nepraje. Počas občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865 stáli na nesprávnej strane, bojovali za južanské štáty, ktoré sa odtrhli od USA, odmietali zrušiť otroctvo a prehrali… Víťazi k nim však boli zhovievaví. Dovolili, aby sa im stavali sochy, aby sa po nich pomenovávali školy, divadlá či ulice. Obyvatelia Juhu majú dodnes slabosť pre symboly Konfederácie. Vyťahujú jej vlajku, uctievajú jej hrdinov. Lenže spoločnosť sa mení. Sochy a iné spomienky na predstaviteľov otrokárskeho Juhu začínajú prekážať.

V New Orleanse v štáte Louisiana už zlikvidovali všetky štyri konfederačné pamätníky, ktoré stáli na verejných priestranstvách. Socha generála R. E. Leeho z roku 1884 prišla na rad ako posledná v máji tohto roku. Všetky monumenty pritom odstránili v noci, aby predišli nepríjemnostiam.

Po násilnostiach v Charlottesville došlo i na jazdecké sochy Leeho a Thomasa J. Jacksona (úspešného konfederačného generála prezývaného Stonewall, teda „kamenná stena“) v Baltimore. A to navzdory tomu, že štát Maryland, kde toto mesto leží, ani nepatril ku Konfederácii. Podobné monumenty začali odstraňovať i v ďalších mestách, alebo sa o tom aspoň diskutuje. A nejde len o sochy. V New Yorku napríklad aktivisti žiadajú, aby sa premenovali ulice v Brooklyne nesúce meno generála Leeho a "Stonewall“ Jacksona.

Dvaja konfederační generáli na dobovom obraze:... Foto: United Archiv
Robert E. Lee , Thomas J. Jackson - Stonewall Dvaja konfederační generáli na dobovom obraze: Robert E. Lee (vpravo) a Thomas J. Jackson - Stonewall.

"Musíte pochopiť, aké to je, keď kráčate po ulici alebo pri monumente niekoho, kto bojoval za vaše trvalé otroctvo,“ vysvetlil pre televíziu NBC aktivista Aber Kawas.

Armáda, pri ktorej základni v Bay Ridge uvedené ulice ležia, to však odmieta. Jej hovorca tvrdí, že týmto generálom prejavujú úctu ako jednotlivcom, nie ako reprezentantom nejakej skupiny či ideológie. "Po viac ako storočí by akákoľvek snaha o premenovanie týchto pamiatok bola kontroverzná a rozporuplná,“ zdôvodnil.

Zdá sa, že Spojené štáty zachvátilo nezvyčajné "obrazoborectvo“. Pamätníky predstaviteľom konfederačnej armády pritom stoja až v 24 amerických štátoch, a to nielen na Juhu. Vyše 20 je ich na Severe a v ďalších 21 štátoch, ktoré počas občianskej vojny ešte ani nejestvovali.

Otrokárski prezidenti?

Olej do ohňa prilial americký prezident Donald Trump, ktorý odstraňovanie sôch Leeho a Jacksona ostro skritizoval. Zároveň sa spýtal, kto bude ďalší, pretože i zakladatelia štátu a prezidenti George Washington a Thomas Jefferson vlastnili otrokov.

"Meníte dejiny, meníte kultúru. Skutočne by ste sa mali spýtať samých seba: Kde sa to zastaví?“ rozhorčil sa Trump, ktorého často kritizujú so sympatií k rasizmu. A nemusí ísť len o sympatie. Počas volebnej kampane sa totiž objavil spis FBI potvrdzujúci, že rodinnú firmu Trumpovcov ešte v 70. rokoch minulého storočia vyšetrovali pre podozrenia z rasizmu. Svoje nehnuteľnosti údajne odmietali prenajímať černochom a Portoričanom.

Trumpovo prirovnanie však stojí za úvahu. Ak padajú sochy Leeho a Jacksona, prečo by sa mal používať iný meter na "otrokárov“ Washingtona a Jeffersona? Lebo naozaj – aj prvý americký prezident a hrdina vojny za nezávislosť USA George Washington mal plantáže. Svojim otrokom daroval slobodu až v testamente.

A tretí prezident USA Thomas Jefferson? Hoci bol spoluautorom Deklarácie nezávislosti, kde sa zdôrazňuje, že všetci ľudia sú si rovní, nebránilo mu to, aby na svojom veľkolepom statku držal množstvo čiernych otrokov. A ako sa zistilo, nežili si nijako zvlášť dobre. Predpokladá sa tiež, že s jednou otrokyňou mal až šesť nemanželských detí.

Mimochodom, i ďalší spolutvorca deklarácie a jeden z „otcov zakladateľov“ USA, dodnes uznávaný politik Benjamin Franklin si spočiatku v domácnosti držal otrokov. Proti otroctvu otvorene vystúpil až na sklonku života.

Dilema veľkého generála

Otázne zostáva, do akej miery je biľagom otroctva poznačený Robert E. Lee, vynikajúci vojnový stratég, ktorého schopnosti si vážili aj Severania. Pre niektorých je typom džentlmena, obete okolností. Občiansku vojnu ani otroctvo vraj nechcel.

Lee pochádzal zo ctihodnej rodiny. Jeho otec bol guvernérom Virginie a manželka zase pravnučkou Marthy Washingtonovej, ženy prvého amerického prezidenta. Leeovcom patrila plantáž v Arlingtone na brehu Potomacu, v tesnej blízkosti hlavného mesta, kde sa dnes nachádza známy cintorín s hrobmi významných osobností.

Leeho kariéra bola oslnivá. Vojenskú akadémiu vo West Pointe absolvoval ako druhý najlepší z ročníka a po tom, ako sa vyznamenal vo vojne proti Mexiku (1846 – 1848), sa sám stal jej riaditeľom. Keď v októbri 1859 radikálny odporca otroctva John Brown prepadol zbrojnicu v Harpers Ferry, aby mohol ozbrojiť a oslobodiť otrokov, bol to práve Lee, ktorý túto vzburu potlačil a Browna zajal (neskôr ho odsúdili na smrť a popravili).

Leeho postoj k otroctvu bol však zrejme podobný ako u Jeffersona. Držanie černochov ako nevoľníkov pokladal za "morálne a politické zlo“. Napriek tomu ich však neoslobodil, zostal verný "tradíciám“.

Neschvaľoval ani snahu južanských štátov, ktoré v roku 1860 začali volať po odtrhnutí od únie. "Tvorcovia našej ústavy by nikdy nepremárnili toľko úsilia, múdrosti a trpezlivosti, keby chceli, aby ju každý člen Únie porušil, kedy sa mu zachce… Je zbytočné rozprávať o secesii,“ napísal ešte v januári 1861.

Vybral si Konfederáciu

Vývoj udalostí sa však nedal zastaviť. Už o mesiac neskôr otrokársky Juh splnil hrozbu a vyhlásil nezávislú Konfederáciu amerických štátov. A keď v apríli Južania napadli federálnu pevnosť Fort Sumter pri Charlestone, jedenásť odtrhnutých štátov Juhu sa ocitlo v občianskej vojne so Severom.

O Leeho služby prejavili záujem obe bojujúce strany. Prezident štátov, ktoré zotrvali v Únii, Abraham Lincoln mu ponúkol, aby prevzal vrchné velenie nad celým vojskom Severanov. No hoci mal Lee zo svojho sídla Washington na dohľad, jeho domov vo Virginii ležal na území Konfederácie. Ako by mohol bojovať proti vlastným?

"Nemôžem predsa zdvihnúť ruku proti miestu, kde som sa narodil, proti domovu a mojim deťom,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie vstúpiť do radov južanskej armády.

V jeho rodnej Virginii ležal i Richmond, hlavné mesto Konfederácie. Prvá Leeho úloha, ktorou ho poverili, bola zaistiť jeho bezpečnosť. Keď to splnil, zverili mu v roku 1862 hlavné velenie nad najdôležitejším južanským vojskom – armádou severnej Virginie.

Lee potom zaznamenal viacero vojenských úspechov, vďaka čomu si získal rešpekt na Juhu i na Severe. Keď sa vojna stále naťahovala, začal snívať o rozhodujúcej bitke, ktorá by boje konečne ukončila. S takým plánom vtrhol v lete 1863 s armádou do Pennsylvánie, ale trojdňová bitka pri Gettysburgu priniesla presný opak. Bol to začiatok konca.

V roku 1865 Leeho napokon povýšili na najvyššieho veliteľa konfederačných vojsk, no bol to už len symbolický krok. Ani jeho vojenské nadanie a schopnosti nemohli odvrátiť porážku. 9. apríla 1865 unavený Lee kapituloval a štvorročná bratovražedná vojna sa skončila.

Leeho si uctil aj Obama

Na rozdiel od niektorých iných postáv Konfederácie Lee dlho nepôsobil kontroverzne. Asi preto, že ho väčšina bielych Američanov naozaj vnímala skôr ako vojenského génia, než ako rasistu či otrokára. Mal charizmu, ktorá prežívala i po jeho smrti.

Dokonca i vo Washingtone, proti ktorému Lee kedysi bojoval, vznikol v roku 1913 „Alfalfa Club“. Jedinou úlohou tejto podivnej organizácie zloženej z vplyvných biznismenov aj politikov je pripraviť každoročný banket na poslednú januárovú sobotu – aby si pripomenuli narodeniny Roberta E. Leeho. Je zvykom pozývať na tieto stretnutia amerických prezidentov, aby tam vystúpili s prejavom, niektorí sa dokonca stali členmi klubu.

Od roku 1974 majú prístup do Alfalfa Clubu i Afroameričania a v januári 2009 tam predniesol reč aj vtedajší prezident USA Barack Obama. "Táto večera sa začala takmer pred sto rokmi ako oslava narodenín generála Roberta E. Leeho. Keby tu dnes večer bol s nami, generál by mal už 202 rokov. A bol by veľmi zmätený,“ zavtipkoval vtedy Obama.

Ako vidno, označiť Leeho len tak za rasistu a otrokára nebude také jednoduché. V každom prípade sa však ukazuje, že pamätníky nerozdeľujú spoločnosť len u nás.

Zatiaľ čo na Slovensku v minulosti búrali sochy Márie Terézie, českého leva, Štefánika, a potom Stalina, Gottwalda a ďalších predstaviteľov totalitného režimu (socha komunistického funkcionára Marka Čulena pred Úradom vlády v Bratislave dodnes stojí), v Amerike sú na odstrel zase pripomienky Konfederácie.

Ortieľ nad nimi bude musieť vyniesť história.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #pamätník #USA #sochy #rasizmus #pamätníky #Ku-klux-klan #Charlottesville #otrokárstvo #Robert E. Lee #pomníky