Etiketa: Kto si má kam sadnúť

Do spoločnosti v páre

Žena je podľa pravidiel spoločenskej významnosti dôležitejšou osobou ako muž, a preto jej v páre patrí čestnejšie miesto – po mužovej pravej strane. Takto spolu vstupujú do miestnosti či prichádzajú k stolu alebo vítať hostí. Ako každé, aj toto pravidlo má výnimku, napríklad ak na ulici dáme hrozí na jej pravej strane nebezpečenstvo z rýchlej premávky alebo by sa na ňu lial dážď zo strechy, džentlmen by mal dáme navrhnúť lepšie miesto a vymeniť si strany.

Pri ceste hore schodmi ide dáma prvá a pán ju nasleduje o dva schody za ňou, aby ju v prípade potreby mohol zachytiť či podoprieť. Muž by pritom nemal skúmať ženine nohy, aspoň nie okato. Dole schodmi ide pár opačne – muž prvý a žena ho nasleduje o dva schody neskôr, tiež kvôli jej ochrane.

Do dverí vstupuje ako prvá spoločensky významnejšia osoba – teda žena, muž jej otvorí a podrží dvere. Výnimkou je návšteva barov, kaviarní a reštaurácií, kam vchádza ako prvý muž. Táto výnimka je pozostatok obdobia „divokého západu“, keď boli bary naozaj nebezpečným miestom. V neznámom, tmavom, úzkom či nebezpečnom priestore ide muž v predu, aby ženu chránil pred prípadným nebezpečenstvom.

Keď muž a žena vstupujú do výťahu, ktorý žena pozná, je dobre osvetlený a bezpečný, muž dá žene vo dverách prednosť. Ak však pristupujú k ostatným spolucestujúcim, môže jej medzi ľuďmi urobiť miesto. V žiadnom prípade by však nemal nastúpiť a nechať dámu na chodbe pred výťahom samu.

V reštaurácii

Pri spoločnej večeri v reštaurácii by dáma mala sedieť s výhľadom do miestnosti, najlepšie chrbtom k stene alebo chrbtom k vešiakom či ku kuchyni. „Lepšie miesto v reštaurácii je to, z ktorého vidíme, čo sa v miestnosti deje, a zároveň nám poza chrbát nechodí obsluhujúci personál alebo neprúdia prichádzajúci a odchádzajúci hostia,“ vysvetľujú Anton Bódis a Barbara Štubňová, autori knihy Nie som barbar – Etiketa pre každého. Vo dvojici sedí pár najradšej oproti sebe, aby si mohli vidieť do očí. Vo štvorici zvyčajne dáma zaujme miesto po pravej ruke pána, oproti druhému páru v rovnakom usadení.

V reštaurácii by mal muž žene prisunúť stoličku, až potom si sadne on. V lepších reštauráciách sa tejto úlohy chopí čašník, vtedy kráčajú ku stolu v poradí čašník – žena – muž. Jedlo si objednáva ako prvá významnejšia osoba, teda v páre žena, až po nej muž. Dáma však môže nechať objednávku na pána, ak si to sama želá.

Na stôl, za ktorým sa je, nepatrí nič, čo s jedlom nesúvisí. Ani dámska kabelka, peňaženka či mobil.

Pracovný obed či večera

Pracovný obed je predovšetkým obed. O pracovných veciach by sa teda nemalo diskutovať počas konzumácie, ale iba v prestávkach medzi jednotlivými chodmi a napokon až po hlavnom chode. Aj obchodní partneri sú predsa lepšie naladení až po jedle. Ako vravel Oscar Wilde: Po dobrej večeri odpustím každému. Dokonca aj svojej rodine. Kým na stôl nepríde dezert, káva či digestív, sú vhodnými témami na rozhovor cestovanie, jedlo, víno alebo záľuby, nie však choroby či osobné a rodinné tragédie.

Platím, prosím!

Zvyčajným kameňom úrazu býva platenie za účet v reštaurácii. Vzájomnému predbiehaniu sa pri platení (alebo, naopak, okúňaniu sa s platením) možno predísť, keď sa vopred dohodneme, kto účet zaplatí. Ak nie sme dohodnutí, účet platí hostiteľ, teda ten, kto druhého do reštaurácie pozval, prípade ten, kto je služobne starší (a má lepší plat). V časoch emancipácie nezáleží na tom, či účet platí žena, alebo muž. V každom prípade je lepšie platiť diskrétne, nevolať na čašníka cez celú miestnosť, to už je lepšie vstať od stola a zaplatiť útratu pri pulte.

Ďalšou otázkou je výška prepitného. Odborník na etiketu Anton Bódis radí na prepitnom nešetriť, ak sme s obsluhou spokojní. Ak však spokojní nie sme, nie je žiadnou hanbou prepitné nedať vôbec alebo ho výrazne znížiť. Zvyčajné prepitné v našich končinách býva desať percent z útraty, v zahraničí aj viac.

Keď prídu hostia

Pri spoločnom stolovaní viacerých osôb môže byť zasadací poriadok poriadny rébus. Etiketa hovorí, že treba dodržať rebríček spoločenskej významnosti, ale zároveň každý hostiteľ chce, aby sa jeho hostia cítili dobre. Spomeňte si napríklad, ako dlho ste riešili zasadací poriadok na svadbu.

Pri rozsádzaní viacerých hostí platí, že najlepšie miesto zaujme hostiteľka. Najčestnejšie miesto spomedzi hostí je po pravici hostiteľky a patrí spoločensky najvýznamnejšiemu hosťovi – mužovi. Po pravici hostiteľa je miesto pre najvýznamnejšiu ženu spomedzi hostí. Čím dôležitejší hosť, tým je bližšie k hostiteľom. Muži a ženy by sa v zasadacom poriadku mali striedať. Ak sú všetci hostia páry, to sú ideálne podmienky, ktoré sa v praxi často nevyskytujú.

Hostitelia pritom môžu sedieť vedľa seba, ale aj oproti sebe za vrchstolom, záleží aj na dĺžke stola, ako ďaleko chcú byť od seba vzdialení. Hostitelia môžu tiež sedieť oproti sebe po dlhších stranách stola približne v polovici, v tom prípade môžu pokojne konverzovať s tými najdôležitejšími hosťami oboch pohlaví, a menej významní hostia sedia na oboch koncoch stola. Ak sú stoly usporiadané do tvaru písmena T alebo U, čelo stola je vyhradené iba hostiteľom a ich najvzácnejším hosťom.

V každom prípade je zasadací poriadok pri oficiálnejších podujatiach dôležitý a od hostí nie je slušné prizvať niekoho so sebou alebo na poslednú chvíľu účasť odrieknuť, lebo tým celý systém sedenia pri stole hostiteľom narušia a dostanú ich do stresovej situácie.

Keď pozveme hostí do reštaurácie, nemali by sme vyberať jedlo za nich. Ak pozývame hostí k sebe domov, platí to tiež. Nikoho predsa nemôžeme nútiť, aby konzumoval niečo, čo mu nechutí, čo mu môže spôsobiť zdravotné ťažkosti alebo čo sa prieči jeho zvyklostiam. Starých priateľov máme zvyčajne prečítaných, dobre poznáme ich vkus aj v jedle. Vegetariánovi predsa nenúkame rezne ani gurmánovi ľadový šalát. Ak gastronomické zvyky hostí nepoznáme, je lepšie vopred sa ich opýtať, než zažiť pri stole trápnu situáciu.

Ak sme pozvaní na návštevu, nechceme prísť s prázdnymi rukami. Sú príležitosti, ktoré tip na darček pre hostiteľa či hostiteľku priam núkajú, ako je oslava narodenia potomka či privítanie v novom príbytku. Narodeninový darček by mal odrážať záujmy hostiteľa a „obyčajnú“ priateľskú návštevu nikdy nepokazíme fľašou niečoho obľúbeného pre pána a kyticou pre dámu. Aj keď má sviatok iba jeden z páru, nepatrí sa zabudnúť na druhého hostiteľa, aj toho si môžeme uctiť hoci drobnou pozornosťou. Úplne nevhodné sú dary typu „čo dom dal“ alebo v duchu hesla „nekupujte, čo nepotrebujete, dostanete to do daru“.

V kine a v divadle

Základom slušnosti je prísť na spoločenské podujatie včas a nevyrušovať ostatných. Pri príchode do divadla, na koncert či do kina človek musí tiež zaujať svoje miesto. Každý by sa mal usadiť na svoje miesto, nie je vhodné obsadzovať cudzie sedadlá, aj keď sú prázdne – čo ak niektorí návštevníci prídu na poslednú chvíľu a nemajú sa kam usadiť? Keď prechádzame na svoje miesto, vždy sme tvárou otočení k návštevníkom, ktorí už sedia, aby sa nemuseli dívať na náš chrbát. Tých, čo už sedia, svojím príchodom vyrušujeme, patrí sa teda požiadať o dovolenie prejsť a poďakovať sa. Kto prichádza neskôr a vyruší celý rad divákov, mal by sa krátko ospravedlniť. Aj v divadle a na koncerte platí, že spoločensky významnejšia osoba sedí po pravici svojho sprievodu.

Páni si pri návšteve divadla, kina alebo koncertu dávajú vždy klobúk z hlavy dolu. Dámy si musia dať dole klobúk iba v divadle, môžu si ho však nechať, ak sedia v lóži a nikomu nezavadzia vo výhľade. Dáma si v princípe môže nechať pokrývku hlavy, aj čiapku, na sebe aj v interiéri, pán nie. Vstupné haly či nákupné strediská sa pritom nepovažujú za interiér, ale za exteriér.

Pri návšteve reštaurácie, kina, divadla či inej spoločenskej udalosti pán pomáha dáme z kabáta aj do kabáta, až potom obslúži seba.

Ostatných návštevníkov vyrušuje používanie mobilu, hlasné prežúvanie, šuchotanie či prejavy ochorenia ako kašľanie a smrkanie. K pravidlám spoločenského správania patrí najmä ohľaduplnosť.

Sedenie v aute

Aj v aute sú lepšie a horšie miesta. Najčestnejšie miesto je vzadu vpravo, po ňom vzadu vľavo. Je to dané pohodlným nastupovaním z chodníka. Preto v krajinách s volantom na opačnej strane je aj poradie dôležitosti miest v aute opačné.

Ak vezieme svoju dôležitú návštevu autom so šoférom alebo taxíkom, nenecháme ju sedieť na zadnom sedadle samu, ale sadneme si vedľa nej dozadu na menej významné miesto, sedadlo vedľa vodiča ostane prázdne. Etiketa káže ponúknuť hosťovi to najlepšie, ak si však vyberie iné miesto v aute, nebudeme mu v tom brániť.