„V jej hlave sídli démon,“ tvrdí Ita vo svojom dome v Kawasaki neďaleko Tokia, zatiaľ čo jeho žena hundre nezmyselné slová alebo sa mu snaží utiecť. Tento boj vedie Ita už 15 rokov, pretože jeho manželka ochorela pomerne mladá.
Situácia, ktorú prežíva Ita, ktorý musí asistovať manželke pri všetkom, nie je v Japonsku ničím výnimočným. V tejto krajine, kde je dĺžka života jednou z najdlhších na svete a obyvateľstvo starne, dolieha ťaživo na rodinných príslušníkov nedostatok finančných zdrojov a opatrovateliek.
Demencia znamená nezvratné zhoršovanie pamäte a uvažovania, správania a schopnosti vykonávať bežné denné činnosti. Jej najčastejšou príčinou je Alzheimerova choroba. Podľa údajov japonského ministerstva zdravotníctva trpí demenciou 4,6 milióna Japoncov starších ako 65 rokov a v roku 2025 ich bude už sedem miliónov, teda každá piata osoba tohto veku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že každú štvrtú sekundu je vo svete diagnostikovaný nový prípad.
Japonský premiér Šinzó Abe sa zaviazal, že zvýši počet opatrovateľských domov a zvýši mzdu opatrovateľkám. Cieľom je v budúcnosti eliminovať počet osôb, ktoré odchádzajú zo zamestnania, ako to urobil Ita, aby sa starali o člena rodiny postihnutého demenciou.
Dnes ich takto odchádza 100 000 ročne. „Japonsko postavilo svoj sociálny systém na predpoklade, že sa postarajú členovia rodiny,“ uvádza Kacuhiko Fudžimori z výskumného ústavu Mizuho. Ale krajina nedosiahne svoje ciele bez väčších finančných prostriedkov, hovorí.
To sa zdá byť nereálne: štátny dlh Japonska je už vyšší ako dvojnásobok hrubého domáceho produktu, čo je v industrializovanom svete najviac. Navyše klesá počet aktívneho obyvateľstva. Fyzické a duševné vyčerpanie vyvolané starostlivosťou o príbuzného postihnutého demenciou a finančné náklady vedú k drámam.
Demencia znamená nezvratné zhoršovanie pamäte a uvažovania, správania a schopnosti vykonávať bežné denné činnosti.
Krajinu šokoval prípad 54-ročného muža, ktorý musel odísť zo zamestnania, aby sa staral o matku. Nakoniec ju zabil, keď mu predtým niekoľkokrát odmietli sociálnu pomoc. Zaškrtil ju a potom spáchal samovraždu. „Musím si dávať pozor, aby som sa príliš nerozčúlil. Keby som vybuchol, bol by som schopný ju zabiť,“ priznáva päťdesiatročný obyvateľ Tokia, ktorý sa šesť rokov stará o matku postihnutú demenciou. „Mám z toho strach,“ dodáva muž, ktorý si neželá zverejniť svoje meno.
V Japonsku bolo v rokoch 1996 až 2015 registrovaných 754 vrážd, samovrážd alebo pokusov o vraždu a samovraždu medzi osobami starajúcimi sa o blízkych postihnutých demenciou. „Každý deň s ňou zvádzam bitky a vyčerpáva ma to,“ hovorí Ita a opisuje, ako sa jeho žena odmieta obliekať a umývať. „Démon, ktorý je v jej duši, to je naozaj hrôza. Ťažko sa s tým môžem vyrovnať,“ priznáva.