Títo ľudia, ktorí sú zvyknutí riadiť veľké tímy, zaplatili 650 eur, aby sa mohli stretnúť s mocnejšími, než sú oni sami. Je to päť sivých vlkov patriacich Centru pre vedecké štúdium vlkov v Ernstbrunne. „Nezáleží na tom, kto ste, či ste generálny riaditeľ, alebo domovník, vlkovi je to jedno. Keď vstúpite do klietky, vaša pozícia nehrá žiadnu úlohu,“ upozorňuje Brit Ian Mc Garry, ktorý je jedným z autorov koncepcie seminára.
Malá skupina teda vstupuje za mreže. Pár vlkov, Nanuk a Una, sa približuje, aby návštevníkov oňuchal. Cvičiteľ manažérov vyzýva, aby si čupli a nechali obrovské tlamy priblížiť sa k tvári. Vlky majú ostré zuby, riziko je však prakticky nulové, uisťuje Kotrschalov. „Nikdy sme nemali žiadny incident,“ dušuje sa.
Všetkých 17 vlkov, teda aj Nanuka a Unu, vychoval človek od desiatich dní ich veku. Cieľom tohto chovu je porovnať ich správanie so psami za rovnakých podmienok. Ako dobré nemecké ovčiaky podávajú svoju obrovskú labu, keď k nim natiahnete ruku. Nie sú však zdomácnené a zachovali si reflexy divého zvieraťa.
Väčšina účastníkov seminára tvrdí, že im stretnutie s vlkmi pomohlo objaviť „vnútorné zviera“ a rozvinuli neverbálnu komunikáciu. „Mala som pocit, že sa stretávam tvárou v tvár s veľmi silným zvieraťom, ktoré sa na mňa pozerá ako na seberovného. Keď ma vlk za takú uznal, pochopila som, že keď budem chcieť, budem sama tiež veľmi silná,“ zveruje sa Britka Shirley Smithová.
Bernhard, ktorý stojí na čele medzinárodného projektu, je tiež nadšený. „Dnes sa mi zbystrili zmysly. Keď riadim nejaký projekt, musím vedieť predvídať reakciu ľudí ešte predtým, ako začnú hovoriť,“ vraví. Prispievajú vlky k tomu, aby sa človek ešte viac stal človeku vlkom? Naopak, myslí si Bernhard.
„Ukazuje to, že nie je vhodné sťahovať sa do úzadia, ale tiež nie je dobré dávať príliš najavo dominantný postoj. Všetko ide lepšie, keď sú ľudia voči sebe viac vnímaví a pozorní,“ dodáva.